Vikingovia pokračujú v dobýjaní aj stáročia po tom, čo zo Škandinávie vyrážali na výpravy do Británie, na Island a aj do Ameriky. Teraz to ale robia inak a to prostredníctvom populárnej kultúry. Na základe vikingskej tematiky vznikajú známe filmy, seriály, dokonca niektorí určite poznáte hudobný subžáner Viking metal, kam by sme mohli zaradiť známe kapely Enslaved a Amon Amarth. No a výnimkou nie sú ani hry, jedna zaujímavá akčná RPG vznikla aj na Slovensku, vikingský svet spracoval aj posledný God of War, no a tento rok nám ho predstavila aj Valhalla, nový prírastok do série Assassin’s Creed.

Ak by ste stále Vikingov nemali dosť, je tu puzzle adventúre Helheim Hassle, ktorí vám predstaví dobre známe postavy zo severskej mytológie. Nechýbajú tu tak Odin, Baldur, Hela, no narazíte aj na Mimira, ktorý mal výraznú rolu v už spomínanom God of War. Všetko sú to však len vedľajšie postavy v príbehu Bjørna Hammperparty. Ten je dosť netradičným Vikingom. Všetci ostatní v jeho dedine sa snažia zahynúť dobrou smrťou v boji, aby sa dostali do Valhally. On je ale iný, je totiž pacifista. O to väčšia je jeho smola, keďže sa do Valhally dostane aj tak, no tak trochu nešťastne. A keďže tam je strašná nuda, vy mu musíte pomôcť dostať sa do Helheimu.

Teda, pomáhate mu s tým vy a ešte Pesto. To je skrátene od Pestilence, teda Mor, jeden z jazdcov apokalypsy. Akurát tu je to „kostlivkyňa", ktorá má vlastný dôvod, prečo sa chce dostať do Helheimu a potrebuje k tomu Bjørna. Toho síce vrátila späť medzi živých (alebo teda skôr nemŕtvych), ale nevyšlo to úplne podľa predstáv, čo spustilo zaujímavý sled udalostí, ktorý sa pred vami bude rozvíjať najbližších 8 hodín (minimálne). Začiatok hry sa síce odohráva v ére Vikingov, ale ten zvyšok sa presúva do súčasnosti, kedy už ani to peklo nie je to, čo bývali.

Zároveň je tu ešte jedna rovina zasadenia príbehu. Za hrou totiž stoja autori zo štúdia Perfectly Paranormal, ktoré už predtým prinieslo netradičnú adventúru Manual Samuel, v ktorej ste museli manuálne ovládať chudáka Samuela, aby ste ho vrátili späť medzi živých. A Helheim Hassle sa odohráva presne v ten istý utorok. Nejaké väčšie prepojenia tu síce nenájdete, avšak hra pokračuje v téme pekla a stretnete aj niekoľko už známych postáv. Navyše Smrť a Vojna, ďalší dvaja jazdci, sa už objavili v predchádzajúcej hre. Rovnako si aj táto hra zachováva výrazný komediálny nádych s až absurdným humorom.

Výrazne ale mení herný koncept. Manual Samuel bola ideálne kooperačná adventúra založená na tom, že ste manuálne ovládali končatiny hlavného hrdinu. K tomu ste museli aj manuálne dýchať a žmurkať a to prakticky celú hru. Hlavne vo dvojici to bola veľmi slušná zábava, keď ste sa museli synchronizovať a nie vždy to vychádzalo. Nejaký takýto „gimmick“ chceli autori aj pre „pokračovanie“ a vymysleli si Bjørnovi naozaj netradičnú schopnosť. Je zmŕtvychvstanie zlyhalo v tom, že mu telo tak úplne nedrží pokope. Stačí len menší impulz a napríklad mu odpadne hlava, ruka a podobne. Sprvu sa to zdá ako nevýhoda, no veľmi rýchlo zistíte, že takto dokážete prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky.

Najmä vtedy, keď si uvedomíte, že Bjørn dokáže svoje končatiny ovládať, aj keď nie sú pripojené k zvyšku tela. Jeho ruka sa tak jednoducho zmení na Vec z rodiny Adamsovcov, ktorá sa nenápadne niekam preplazí, aby tam aktivovala spínač a ten dostane zvyšok Bjørna a s ním aj Pesto niekam ďalej. Prípadne si odpojíte hlavu, zoberiete ju do rúk a zahodíte na vzdialené miesto, aby si tam s niekým podebatovala, čo vás tiež posunie ďalej. Celkovo si takto viete oddeliť obe ruky, obe nohy a aj hlavu. Zostane tak len torzo, ale ani to nie je úplne zbytočné a hra pred vás postaví momenty, kedy všetko z toho nejakým spôsobom využijete. Hra na vás ale ide pomerne pomaly a len postupne vám budú končatiny odpadávať, až si ich začnete odpájať sami.

Na tomto princípe sú založené všetky hádanky v hre a že ich je tu veru požehnane. Raz stačí oddeliť jednu končatinu a niekam s ňou prejsť, inokedy zas zobrať inú končatinu a niekam ju hodiť. Tento morbídny koncept si veľmi rýchlo obľúbite a pomaly budete musieť končatiny aj kombinovať. Napríklad ruka s nohou vedia vyskočiť dosť vysoko a ešte sa tam aj zachytiť. Noha s nohou zas vedia utekať poriadne vysoko. A telo bez hlavy zas vyskočí vyššie, prípadne aj prejde miestom, kam by sa s hlavou nezmestilo. Postupne budete všetky tieto kombinácie objavovať a hra vám párkrát všetky končatiny úplne rozdelí a budete musieť zamakať, aby ste ich spojili.

Je tu však jeden problém. Hra je vlastne kolekciou puzzle Je to jedna hádanky za druhou a takto stále dookola. Autori si z toho dokonca uťahujú v rámci scenára, kde to zdôvodňujú tým, že aby ste sa dostali do Helheimu, musíte zdolať haldu hádaniek, ktoré pre vás pripravili goblini. Už v polovici toho budete mať dosť a to myslím vážne. Autori to s hádankami jednoducho preháňajú a na konci hry, keď už ste tým dosť znechutení, si neodpustili ani niekoľko meta vtipov. A čaká vás kombinácia ďalších hádaniek a k tomu aj nejaký ten platforming, ktorý hre tiež veľmi nevychádza. Akoby vedeli, že to už dávno prehnali, ale namiesto toho, aby sa trošku viac pohrali s herným dizajnom, tak si z toho len uťahujú.

A to ešte neviete o tom, že dosť netypicky pre žáner hra obsahuje aj naozaj obrovské množstvo vedľajších úloh ktoré nemusíte plniť, ale jednak predĺžia hrateľnosť (ak máte záujem o ďalšie hádanky), no taktiež stretnete ďalšie zaujímavé postavy, dostanete nejaké tie achievementy a zabavíte sa na ďalších vtipoch. Vedľajšie úlohy dokážete plniť aj po skončení hry a je ich tu až prekvapivo veľa, takže ak ich budete plniť, hru to pokojne natiahne na nejakých 15 hodín, ak nie aj viac.

Ale je tu jedna vec, kvôli ktorej sa budete chcieť „prehádankovať" až do konca a to je práve ten humor. Autori jednoducho vedia, ako to napísať. Stavajú pred vás absurdné situácie, uťahujú si z lenivého prístupu k level dizajnu, no a so severskou mytológiou to zobrali naozaj svojsky. Ponúkajú tak hromadu popkultúrnych odkazov a netradičné spracovanie aj známych postáv. Severský panteón je zrazu plný hipsterov, rockerov a ďalších podivných indivíduí. Tu a tam sa dokonca pobavíte aj na tom, že problém pred vami vyriešite dosť netradičným spôsobom, no pozor, riešení je občas viac (ale naozaj len občas), no niektoré alternatívy môžu mať vplyv na možnosti ďalej v hre. možno vám tak niekto nepomôže, ak mu vyhodíte do vzduchu jeho strážnu vežu, aj keď to je regulárne riešenie.

Vizuálne je na tom hra podobne ako Manual Samuel. Je to jednoduché, no pekne štylizované 2D, ktoré sa náramne hodí k jej komediálnemu štýlu. Veľmi jej ale sekne aj jej zvuková stránka. Na jednej strane je to naozaj parádny dabing a to každej jednej postavy, ktorú v hre stretnete. Na tomto si autori dali naozaj záležať a oplatilo sa. Rovnako je tu veľmi príjemná hudba, ktorá nemá len dotvárať atmosféru, ale v niekoľkých prípadoch je aj priam súčasťou hrateľnosti.

Helheim Hassle je hra, ktorú by som veľmi chcel mať radšej, no nedá sa. Začiatok je veľmi dobrý, tento svet s jeho absurdnými karikatúrami orientovaný na severskú mytológiu si vás získa a aj herný koncept si veľmi rýchlo obľúbite. Problém je to, že sa ten koncept po krátkej dobe prestane ďalej vyvíjať a hre by pokojne prospela aj polovičná herná doba. Na konci ma vyslovene už otravovala a jej záver som strávil viac nadávaním ako hraním. Mám tam kopec nesplnených vedľajších úloh, ale nemám vôbec chuť sa k nim niekedy vrátiť. Ale kvôli tmu príbehu, postavám a humoru sa mi to naozaj oplatilo pretrpieť, niekedy som sa fakt schuti zasmial oveľa lepšie ako pri mnohých filmových komédiách za posledné roky.