Ako začala séria Fire Emblem? 30 rokov po debute v Japonsku máme šancu to zistiť za veľmi sympatickú cenu 6 eur. Už keď hru sťahujete (má 19 MB!), dá sa vycítiť, že vás nečaká obrovský grafický remake, ale poctivý originál portovaný na novú konzolu. Switch nemá problém utiahnuť 30-ročnú hru a môžeme byť radi, že nám ju vôbec pustí, konvertuje na svoje ovládanie a udrží si vhodný framerate.

Fire Emblem má odjakživa spletitý príbeh, pútavo rozprávaný i rozkladaný do kvalitných animácií. Táto prvá hra však nevyužíva moderné vymoženosti narácie a tak sa dočkáte akurát niekoľkých dialógov pri štarte každej misie. Hrdinovia hodia reč, niekto vám dá motiváciu prečo treba pochodovať na opačný koniec mapy a inak sa musíte zariadiť sami, najmä zapojiť svoju pamäť. Spleť rozličných mien ide ťažko do hlavy a je to radikálne zjednodušenie nielen oproti pokročilým hrám, ale aj prvým dielom Final Fantasy či Dragon Quest z 80. rokov. Na začiatku pritom ani nemieni vysvetľovať reálie či detaily – hrdinom je azda princ Marth a jeho partia, ktorá sa v prvom rade snaží odraziť útoky nepriateľov z neďalekého hradu. Na konci pricvála k hradu a tam mu poďakujú. Poviete si fajn, snáď sa odohrá strhujúca animácia, ozrejmí motivácia, ale žiadna dlhá scéna sa nekoná. Strih, štart nového záťahu a v druhej či tretej misii vás čaká podobný štart: treba odzbrojiť banditov či nepriateľov v inej časti mapy... a doraziť k hradu.

Veľký hutný príbeh či šokujúce zvraty známe z neskorších dielov, parádne priateľstvá či romance, z toho sa nedeje veľa. Napokon zistíte približne v polovici hry, že pochodujete na kontinente Archanea a snažíte sa oslobodiť rozličné mapy a kráľovstvá z pazúrov zla – a ideálne sa môžete stať ich spravodlivým vládcom. Netreba sa to báť napísať – príbeh je sparťanský, rozbitý medzi útržky misií a hoci sa neskôr dá vyčítať, že princ sa snaží získať naspäť čo mu zloduchovia ukradli, je to dosť málo. A počas misie sa nerozpráva takmer nič, sústredíte sa iba na postavy a na finálne zhrnutie. Škoda, ťažko sa mi vytvárali vzťahy s vybranými bojovníkmi a znalci série vedia, že sledovanie osudov postáv je jednou z devíz.

Hra posiela Martha a jeho partiu v podobnom zložení. O princa nemožno prísť, inak hra končí a iné postavy som registroval najmä vďaka ich zvyšujúcemu sa levelu. Je poznať rozdiel, keď dostanete borca na 5. či 7. leveli alebo máte pešiakov na prvom či druhom. Hýčkať si armádu, poznať, kto má akú zbraň či štýl, všetko sa vám zíde neskôr. Najmä preto, že táto hra úplne rezignuje na tutoriál a nechá vás bojovať podľa vlastného uváženia. Ak ste fanúšikovia, chopíte sa jej pomerne rýchlo. Ale beda, ak ste nehrali skoršie časti nehrali...

Trvá to len pár minút a hra od vás očakáva všetko. Že budete vedieť, ako jednotky ťahajú (každá má iný rádius), že si môžete zvoliť útok a sledujete povolanie protivníka. Alebo že môžete navštíviť obchod či použiť predmet v jednom kole. Herný systém je prirodzene rovnaký: hrá sa na kolá, v každom môžete využiť set aktivít a možností, taktizovať ako postupovať ďalej. Či sa vrhnúť na sériu nepriateľov naraz alebo skúsiť dve vlastné vlny a obkľúčiť ho z viacerých strán. AI neodpúšťa, oponentov býva veľa a ich údery sú tvrdé. Je na vás, či sa budete snažiť zvládnuť misiu s najväčším počtom jednotiek – hoci niekedy je to až nemožné...

Treba však využívať všetky možnosti na mape. Niektoré jednotky majú predmety a môžu ich odovzdať ďalej – no lekárničiek býva celkovo málo. Lepší nápad je regrutovať súperove jednotky, niektoré vedia pomôcť už v skorších častiach bitiek. V dedinách sa dajú nájsť noví členovia, nie na vysokom leveli, ale aspoň niečo. Niektoré atribúty sú staromódne zaujímavé: každý bojovník má štyri predmety, zväčša zbrane. Ak sa ich chcete zbaviť, treba navštíviť konvoj (na odloženie) alebo ho podať niekomu inému. Horšie sú momenty, keď majú všetci plné kapsy... A keďže má jednotka aj dve-tri zbrane, môže sa to stať ľahko.

Ťažko sa odčítavajú aj možnosti povolaní a treba sa ich postupne učiť. Že jazdci alebo lietajúce jednotky sa ďalej dostanú, ale rytieri sú zase silnejší. Kňaz má málo HP, ale kúzla menia priebeh niektorých ťahov dosť výrazne. Keďže ide jednu z prvých hier série, neuplatňuje sa ani trojuholník zbraní a ich (ne)výhod. Meče-sekery-kopije tu máte, ale neuplatňujú sa slabiny.

Čo možno zamrzí hráča pri používaní interface: keď si zvolíte jednotku, nevidíte plochu, po ktorej môže ísť, takže musíte klikať po mape a skúšať, kam vás vlastne pustí. A nemáte dokonca ani červené štvorce, ktoré by signalizovali, kam sa dá zaútočiť, či na vedľajšie políčko alebo o dve-tri ďalej. Takže musíte skúšať a učiť sa aj tieto aspekty. Nie je to zásadný problém, ale ak ste si už zvykli z iných hier na lepší prístup, budete občas škrípať zubami. A inokedy v zápale boja to nebudete ani vnímať.

Moje najväčšie výčitky k hre ležia inde. Prvou je ukrutná pomalosť, všetko trvá nesmierne dlho a nepomôže veľmi ani proklamovaná možnosť zvoliť si vyššiu rýchlosť hry. Je to síce veľká pomôcka oproti originálu, ale stále je to málo. A čo sa týka možnosti vrátiť sa vzad a skúšať niektoré pasáže znovu či inak, áno, je to dobrá cesta, ale moje pokusy v misii boli často tak domrvené, že som radšej volil plný reštart. A umierať či skúšať budete náramne často. Nie je problém, že už štvrtú misiu opakujete päť-šesť ráz. Ukrutná obtiažnosť však hre škodí a niektorí hráči si hru poriadne neužijú ani v prvej tretine. Čo je škoda, ale na druhej strane krásna ukážka ako hra starne.

Veľkou výhodou prvého Fire Emblem po 30 rokoch je však cena. Stojí menej ako 10 eur, ak máte chuť, dá sa skúsiť, ale musíte sa pripraviť na staromódny zážitok, ktorému vek riadne ublížil. Je vidieť, ako sa séria veľmi posunula vpred. Ale čo je horšie, na rozdiel od iných titulov zo starých čias (Final Fantasy či Mana hry), sa dnes hrá dosť ťažkopádne. Nie je problém sa do hry ponoriť, ak poznáte sériu a pravidlá, ale bude to skôr vydretý ako strhujúci zážitok.