Komiksová alternatíva úspešnej série Borderlands s interaktívnymi prvkami vás zoberie na dobrodružnú výpravu vo variabilnom deji s piatimi kapitolami, na ktorom sa podieľali tvorcovia The Walking Dead: A Telltale Games Series. Vašou úlohou bude získať legendárny poklad a cesta za ním je lemovaná vašim individuálnym rozhodnutím.

V roku 2014 prišiel na herný trh vizuálne nápaditý titul Borderlands z produkcie Telltale Games a 2K Games, ktorá sa, okrem iného, orientuje aj na úspešnú basketbalovú sériu NBA, legendárnu Mafiu, či iné zábavné, akčné a športové videohry. Dnes má Borderlands na konte už tri pokračovania. Tento príbeh sa však začal o niečo skôr a jeho gény driemu v úspešnej retro-futuristickej strieľačke BioShock. Aktuálne máme možnosť vrátiť sa za výpravným titulom Tales from the Borderlands v novom šate a pripomenúť si, v čom tkvie originalita série

Dystopická a hororová atmosféra plná studených zelenkavých svetiel, ambivalentných postáv a omračujúceho temna má však vo svojej atmosféra aj nezanedbateľnú zmes rozprávky a populárneho steampunkového, miestami kyberpunkového žánru. Surrealistický bieloruský maliar, s populárnym pseudonymom Marc Chagall, vo svojich známych obrazoch často necháva unášať nevesty záhadnými a zasnívanými mužmi vo formálnom oblečení. Pri pozorovaní tohto umenia neviete jednoznačne ukotviť svoje emócie. Medzi realitou a snom je zakliata línia, ktorá poľahky určí aj hranicu žitia a smrti a je konfrontovaná s morbídne romantickým výrokom „spolu až za hrob”. Niekde v tomto pocite je aj kľúč k uchopeniu emócií estetiky hier ako je BioShock či Borderlands.

V porovnaní s depresívnym apokalyptickým svetom série Fallout je BioShock oboma nohami vo fantázii oveľa pevnejšie. Pritom, nachádzame sa v podozrivo príbuznom prostredí, len čakať, kedy na nás z reproduktorov začne svižne pokrikovať ten rokenrolový faun Elvis Presley. Dôvod pokojnejšieho tepu pri hraní je až úsmevne prozaický. Zatiaľ čo v kovovej šedi post- apokalyptického Bostonu utekáme o prežitie a pijeme rádioaktívnu vodu, v BioShocku naše napätie uzemňujú akvaristické kulisy, ktoré podvedome vytvárajú silný kontrast medzi strachom a snom, v aký chceme veriť. Čo zostáva spoločné, je reakčný čas na hrozbu. Skrátka, zabíjať musíme pekelne rýchlo tak či onak.

Nomádske prostredie v RPG strieľačkách Borderlands naopak vyvažuje komiksová estetika a pomerne silné zastúpenie slnečných a netoxických dní. Zatiaľ čo Fallout zneužíva naše nočné mory a podnecuje adrenalínovú túžbu po apokalyptickom strachu, BioShock, ani Borderlands si to nedávajú za prioritný cieľ a podstatnú časť svojich kariet stavili aj na humor prevtelený do svižných a nepríjemných psychopatov, ktorí na vás bežia v drogovom delíriu s prostým cieľom — zlikvidovať vás. Takéto dehumanizované figúrky sú častým nepriateľom v post apokalyptickej kultúre —vražední tuláci zoskupení vo svorkách, pre ktoré je pasia z vraždenia a okamžitý zisk návykovou látkou. Sú to väčšinou postavy, ktoré potláčajú akúkoľvek racionalitu a degradujú sa len na animálnu pudovosť a rivalitu. Pri likvidovaní takýchto pohyblivých terčov ani neuvažujete, chcete len okamžite potlačiť ich inváziu.

Epickou odnožou RPG sveta Borderlands je sympatický potomok s názvom Tales from the Borderlands, aký je pre skalných fanúšikov tohto projektu žánrovou lahôdkou. Abstrahoval všetko podstatné. Ideu, estetiku, filozofiu, ale aj ten neodškriepiteľný pocit dobrodružného sna, z akého sa vám nechce tak skoro prebudiť, hoci pomerne rýchlo vo vás zanechá pocit déjà vu. Referencie sa vzťahujú k staršiemu titulu Borderlands 2 (2012) a priamo sa odkazujú na udalosti zmienené v tomto príbehu na mysterióznej planéte Pandora, ktorá bola v bezprostrednom ohrození. S literárnou lineárnosťou komiksu sledujete svoje rozhodnutia a postupne sa presúvate medzi kapitolami Zer0 Sum, Atlas Mugged, Catch and Ride, Escape Plan Bravo a The Vault of the Traveler. V novom šate je toto dobrodružstvo modernejšie a vizuálne kompaktnejšie.

Ústrednými protagonistom sú Rhys a Fiona, z čoho Rhys, (ukrátený o nevkusné fúzy) je známy už z Borderlands 3 (2019). Obe postavy spája nebojácnosť a sarkazmus a tieto povahové vlastnosti sú kvalitne zapracované do herného scenára. Zatiaľ čo Rhys je egocentrický, no ambiciózny člen korporácie Hyperion, Fiona je skôr nad vecou a máte z nej mať pocit, že pred každou situáciou je o krok vpred. Samozrejme, na ich povahu a rozhodnutia máte priamy vplyv až vy, keďže pri kľúčových momentoch dostávate klasickú možnosť rozhodnúť niekoľkými spôsobmi. Čas je neúprosný, musíte myslieť rýchlo a byť plne koncentrovaní, pretože vaša úvahová interakcia v príbehu implikuje dramatický odklon dejovej linky. Môže sa vám tak ľahko stať, ako napríklad mne, že sa pre niečo rozhodnete skratovo a už len sledujete, ako sa vám tento akt vymyká z rúk a postavy improvizujú na margo voľby. Vytvára sa tak vo vás pocit animovaného seriálu, ktorého zvrat a dej máte plne v rukách a postavy žijú s históriou vašich rozhodnutí.

Dejový oblúk je ako z westernu. Ocitáte sa na planéte Pandora, ktorej prirodzené prostredie tvorí práchnivý vzduch, červenkastá pôda a chatrné obydlia, v ktorých žijú gangstri a tuláci. Na kandelábroch visia obesenci a nedôverčivosť tamojších ľudí vie vytvoriť nefalšované medziľudské dusno, v ktorom vie ísť aj o život, pretože aj keby na chleba či živánsku nebolo, každý musí mať aspoň jednu extrémne drastickú zbraň.

V tomto prostredí nie ste vítaní, a to ako hráči viete od prvých momentov, túžite sa podľa toho správať a predísť konfliktom, no v mnohých prípadoch rétorický talent a obrátená psychológia nemajú žiadny efekt. Cudzinec v meste vždy vzbudzuje pozornosť a na takúto intervenčnú exotiku sa nikto nevydrží dívať pridlho, takže musíte buď dobre klamať, alebo niesť následky za svoju úprimnosť. Ani jedna z možností nemusí dopadnúť zďaleka ideálne. Prostredie má voči vám predsudky, je orientované agresívne a labyrint úloh je toho priamym dôkazom. Puzzle prvky reagujú na schopnosti jednotlivých postáv a posúvajú vás v nehostinnom prostredí plnom pištoľníkov a sofistikovaných zlodejov s nadľudskými schopnosťami a futuristickými predmetmi.

Dramaturgia deja je orientovaná na retrospektívne rozprávanie a vašou úlohou je postupne rekonštruovať príbeh, ktorý vás doviedol k udalostiam z expozície hry, kde sa okamžite dostávate do zajatia. Prirodzene, keď hráte hru prvý raz, motivácia cieľa je silná a vy sa snažíte postupovať čo najviac racionálne, aby ste si príbehovú mozaiku skladali s prehľadom a zrozumiteľne. Nie vždy sa to môže podariť a silný podiel na tom majú aj povahové predispozície postáv. Rhys zďaleka nie je charizmatický rečník, ktorému bude kde - kto veriť, evokuje skôr lišiackeho obchodníka z korporácie Hyperion, v ktorej máte aj nebývalé kariérne ambície. Fiona je šarmantná, no horkokrvná, a priori nedôverčivá a voči cudzím elementom často chladná, čo ju vie pri rozhodnutiach značne obmedzovať.

Medzi postavami často panuje nedôverčivosť a dusno, keďže niektorí vedľajší aktéri prechádzajú morálnou transformáciou, a tak sa vám stáva, že neviete, komu veriť. Navyše máte pomerne veľký problém plne dôverovať aj hlavným postavám. Vďaka ich charakterovej plastickosti prinášajú sériu nepredvídateľných postupov, a tak si niekedy v duchu poviete - toto nemôže dopadnúť dobre. Vďaka tejto skutočnosti sa vytvára aj podmanivý humor a vy ochotne plytváte vašimi sympatiami. Viete, že Fiona má podrezaný jazyk a v kritických situáciách hrá kamennú formu, Rhys zase vzbudzuje nedôveru a vy ho chcete čo najskôr umlčať a trochu mu ublížiť. O druhú možnosť nebudete ukrátení, irituje takmer všetkých, takže buchnátov a podobných výstupov je tu neúrekom. Dobre mu tak.

Nie je to tak dávno, čo som, napriek kritickým recenziám, celkom potešene absolvoval Cyberpunk 2077 na inkriminovanej konzole PS4 Slim a pri hraní Tales from the Borderlands som si uvedomil, že je to ako náhľad do renesančných skíc, v ktorom sa taký príbeh, ako je ten z poľskej produkcie CD Project Red, mohol zjaviť. Nevedel som sa zbaviť pocitu, že Handsome Jack, je minimálne povahovo príbuzný Johnnyho Silverhanda, ktorý je, rovnako ako on, súčasťou imaginácie, ale tiež osudu jednej z postáv. Má podobný efekt, ako hybrid akéhosi IT svedomia, priamo ovplyvňuje konanie. Taktiež mnohé estetické aspekty vizuálnej stránky technológií pomerne verne predznamenávajú podoby miest a objektov v Night City. Rovnako sa stačí zoznámiť s prostredím Borderlands 1 - 3 a tento pocit je ešte intenzívnejší, nie nadarmo vznikol aj mód na úpravu vizuálnej štylizácie pre Cyberpunk 2077 práve v duchu Borderlands.