Tales from the Borderlands je prvá séria, respektíve hra, po ktorej odohraní všetkých epizód máte chuť ísť nielen na ňu znova, ale zvážiť aj kritéria ako ju hodnotiť. Už po tretej epizóde mi presne napadlo, že tu nestačí iba hovoriť o hrateľnosti, QTE sekvenciách či pomere akcie, dialógov a animácií. Pri scenári tohto kalibru je potrebné prehodiť výhybku a pristúpiť kritickejšie (v dobrom smere) k príbehu, deju a jednotlivým postavám, pretože táto hra si zaslúži byť posudzovaná aj štýlom, aký mi sedí pri tvorbe filmových recenzií. Áno, Tales from the Borderlands sa podarilo prekročiť pomyselnú hranicu, kedy si už nechcete všímať iba tú kvalitu grafických polygónov, ale aj hĺbku príbehu, narácie a herecké výkony. Lebo hoci videohry ponúkajú aktívnu participáciu, máloktorá má širokú škálu emócií či chvíľ, kedy nie je podstatné pristihnúť sa, že niečo hrám alebo sledujem – ale ako ten celý zážitok vstrebávam.

Pritom základné hry Borderlands neoplývajú úžasným príbehom, skôr majú tmel pre grindovanie vo svete či co-op fušerinu v najlepšom svetle. No keď sa chopia šance majstri z Telltale Games, ktorí sú hodní svojho mena a ako jedni z mála píšu pútavé scenáre na pokračovanie, ožije aj tento svet niečím výnimočným. Žánrové vymedzenie balansuje medzi westernom, sci-fi a komédiou, čo je úžasný mix, ktorý môže ponúknuť prakticky veľa: košaté dialógy s vtipmi, pútavé prostredia vo vesmíre i púšti, aj veľký rozsah či pestré lokality. Hra Tales from the Borderlands nás o tom presvedčila v prvej epizóde už za necelú hodinu, keď dokázala štartovať na vesmírnej stanici, iniciovať zradu a dostať sa na planétu, kde prebehla prestrelka a dej sa začal rýchlejšie zamotávať.

Pritom bude na hráča i fanúšika série kladená aj iná otázka: koľko je ochotný hrať, respektíve aké pasáže tu očakáva? Základom Borderlands bola totiž akcia a naháňačka za predmetmi, totálny loot grinding na desiatky hodín. Ak tu očakávate niečo podobné, budete radi, že sa dostanete aspoň do inventára. Akcia nie je vynechaná a čakajú vás napínavé prestrelky, ale budete ich skôr s otvorenou sánkou sledovať ako ovplyvňovať. Tales from the Borderlands však komplementárne dopĺňa celý svet a osudy postáv – akoby ďalšia žánrová hra bola najsilnejšou voľbou, príkladným spin-offom pre túto generáciu.

Aktívne časti spĺňajú požiadavky milovníkov adventúr a, samozrejme, priaznivcov Telltales sérií. Keď sa k nim dostanete, môžete sa rozhliadnuť po atmosférických lokalitách a hľadať potrebné prvky. Autori sa nehrajú na hľadanie pixelov, ale praktické spracovanie a kamera je výborná. Hrdina Rhys nasadil už v prvej kapitole šikovný element kybernetického očka, ktoré skúma jednotlivé časti a on ich môže vtipným komentárom hodnotiť. Interakcia s predmetmi takto naberá nový rozmer a neustále vás udržuje nielen v strehu, ale aj v dobrej nálade. Pri Fione sa môžete prehrabávať v inventári, kupovať si oblečenie pre postavy, čo zďaleka pripomína túžbu po lepšej výbave.

Väčšiu voľnosť si užijete aj v dialógových scénach, kedy si vyberáte smery, kam sa dialógy uberajú a formujete motivácie postáv. Netreba ich podceniť, za mnohé vetvy v príbehu budete zodpovedať sami a miera je robustnejšia ako v prvých hrách Telltale Games. Mechanizmy ostali rovnaké, ale cítiť, ako sa v čase vyvinuli a autori pracujú s lepším obsahom. Nájdete tu aj pár priestorových puzzle, ale nie je to nič vážne, čo by nevyriešil sústredený pohľad a pár klikov myšou. Niektorí kritici série by ešte mohli aj namietať, že Telltale Games vlastne zjednodušili aj existujúci systém adventúr, ale je to planý pokus o kritiku v čase, keď ich ambície sú podstatne vyššie a výsledné hry zanechávajú lepší dojem.

Zoberte si iba dvojicu hlavných postáv a šlamastiku, do ktorej sa dostávajú. Rhys sa dozvie, že Handsome Jack bol zabitý a jeho korporácia Hyperion hľadá nového lídra. Zacíti šancu na povýšenie, no keď príde do kancelárie veľkého šéfa, zistí, že na stoličke už sedí podlý Vasquez, ktorý si razí cestu hocijakými spôsobmi a Rhys sa zrazu namiesto vyššieho fleku dočká pozície upratovača. Z pomsty sa rozhodne vydať na istú planétu, kde sa má nachádzať vzácny Vault Key, o ktorého získanie sa usiluje aj Vasquez (túto informáciu započuje ešte v kancelárii). Pomáhať má kamoš Vaughn, ale na planéte rýchlo zistia, že proti lokálnym hrdlorezom nemajú šancu. Budú radi, ak prežijú prvých pár hodín.

Paralelnú líniu obstará Fiona so sestrou Sashou, ktoré sa rovnako usilujú získať Vault Key. Nie sú to cnostné žienky, ale pod vplyvom životných okolností či ekosystému planéty sa prispôsobili. Osud ich ženie do náručia maskovaného cudzinca, ktorý má vlastné plány. Osudy Fiony a Rhysa sa pekne prepletajú, navyše Telltale Games využívajú aj skvelú možnosť posúvania sa v čase medzi minulosťou a prítomnosťou, respektíve aj ďalšiu techniku narácie: rozličné uhly pohľadu postáv a nazeranie na udalosti. Vďaka tomu sa Tales from the Borderlands mení z klasického lineárneho zážitku na košatú mozaiku, ktorá núka zábavné, rozlične podané časti. Hráč sa učí orientovať v čase, medzi postavami, miestami a snaží sa sám zistiť, čo sa deje a poskladať si výslednú story.

Scenáristi podávajú špičkový výkon. Nielen v budovaní a posúvaní deja, práci s hlavnými postavami, ale aj ostatnými protagonistami. Vaugh, Sasha i Vasquez sú solídne napísané postavy, ktoré majú silné party a Telltale z nich dokáže veľa vyťažiť. Sú tu napínavé momenty, vrcholne empatické body, kedy sa dokážete vcítiť do úlohy Rhysa či Fiony (ak aspoň trochu chcete bojovať proti zmijám, zradám a zlu).

Ale Tales from the Borderlands odskakuje o míľu od ostatných hier vďaka tone ďalších elementov, ktoré si v prvých dvoch epizódach nemusíte uvedomiť, ale v neskorších na vás doľahnú. Je tu kopec humoru a hoci sú osudy hrdinov v podstate dramatické, satirický náhľad vás vtiahne do inej roviny vnímania. Je tu nádherne spracovaný vesmír, fungovanie korporácie tam hore a chudákov ľudkov tam dole. Sú tu poctivé party pre rozprávanie vo westernovom štýle, ktorý z trojice žánrov naplno preváži.

Striedanie jednotlivých sekvencií (skúmanie/puzzle, dialógy, sekvencia, prestrelka) je vhodne podané, pričom najmä znalci uznajú autorom, ako ďaleko sa posunuli nielen v rozprávaní príbehu, ale aj iných atribútoch. Zoberte si nádhernú kameru, ktorá sníma dynamické akčné scény alebo prestrelky. Či je to akcia hneď v prvej alebo často spomínaná scéna vo štvrtej epizóde, tu sa nepozeráte iba na šikovne zostrihaný trailer, ale poctivú prácu priamo v hre, pred ktorou a po ktorej nasleduje ďalší úsek deja.

V nemalej miere je otázne, ako hráte celú sériu Tales from the Borderlands. Nie som veľký fanúšik seriálového hrania, lebo herná scenáristika už pokročila natoľko, aby vás na 2-3 mesiace nechala tápať v tme po vyústení perfektne zrežírovanej scény (a ruku na srdce, koniec prvej i tretej epizódy tu bol poriadne sugestívny). Takže aj Tales from the Borderlands som hral rovnako ako recenzujem – odohral som prvú časť a teraz po takmer roku zhltol celú porciu piatich epizód. A musím uznať, že je to hra robená na postupné hranie, ale v rozmedzí niekoľkých večerov, aby ste intenzívne vstrebali celý svet a zistili, ako na seba postavy, ich konanie a jednotlivé akty nadväzujú. Celá séria je výbornou ukážkou, ako tvoriť pokročilé odbočky zo zavedených sérií a neprekáža jej ani to, že ste honbu za predmetmi kedysi v Borderlands neabsolvovali. OK, nebudete vedieť, kto je Handsome Jack, ale celý príbeh si užijete.

A tak sú finálne hodnotenie i celkové pocity zo série vyššie ako z malej porcie na Silvestra minulého roka. Autori si nechali otvorené zadné vrátka, aby mohli eventuálne pokračovať, ale to teraz neprekáža. Všetko, čo platilo pre prvú epizódu (príbeh, postavy, atmosféra, akcia, dialógy), treba aplikovať aj tu, ale odpadá pocit, že chcete hrať dlhšie alebo si pýtate viac. Dostanete 8 až 10 hodín kvalitnej zábavy a ukážku, že sa herná scenáristika posunula ďaleko dopredu a možno si pýtať rovnako veľa ako u adventúr či JRPG deväťdesiatych rokov.