Chcem nový WipEout. A chcem aj nové F-Zero. Tieto série sú legendy na poli ultrarýchlych pretekárskych hier vo futuristických klzákoch na futuristických tratiach za sprievodu elektronickej hudby. Prakticky mali tieto dve značky vlastnú ligu a všetky ostatné, ktoré sa snažili ich úspech napodobniť, za nimi ďaleko zaostávali. A, bohužiaľ, obe postretol aj rovnaký osud a už sú dlhé roky umlčané. Budúcnosť WipEoutu je neistá, pre F-Zero možno nejaká existuje, ale zástupcovia Nintenda sa už vyjadrili, že novú časť neprinesú, kým neprídu s nejakým inovatívnym konceptom. Tak si musíme vystačiť s náhradami.

Asi najvýraznejšie sa medzi nimi zatiaľ presadili FAST RMX (alebo celkovo FAST séria) a aj Pacer. To je síce hra z minulého roka, ale až teraz sa dostala aj na Xbox platformy, takže už si môžete aj tam užívať pretekanie nadzvukovou rýchlosťou. A ako ste si asi domysleli aj podľa známky vyššie, je to hra, na ktorú sa oplatí upriamiť pozornosť, keď vám tento žáner chýba. Nečakajte od toho produkčné hodnoty dvoch veľkých vzorov, za tými značkami stáli obrovské spoločnosti a bolo to na nich aj badať. Pacer je indie hra, ktorá si prešla ešte aj Kickstarterom a je to na nej vidieť. Taktiež ale niekoľko členov R8 Games pracovalo napríklad na WipEout 3 a tiež je to na nej vidieť.

Nesmiete tu tak čakať nejakú veľkolepú prezentáciu futuristických šampionátov plných divákov, ktorí v roku 2049 konečne vyšli z karantény. Čaká vás vizuálne strohé menu s jednoduchou ponukou, ktorá vás ale na druhú stranu takmer okamžite dostane k tomu najdôležitejšiemu – samotnému jazdeniu. A to je tu naozaj zábavné, aj keď obmedzené len na malé množstvo základných režimov. Sú tu rýchle preteky na základe vami zvolených parametrov, kariéra postupujúca niekoľkými triedami vpred, no a nechýba ani multiplayer.

Netradične ale začnem práve od multiplayeru, keďže tu sú hneď dva problémy. Tým prvým je absencia splitscreenu, čo je podľa mňa v pretekoch takmer vždy nutnosť a v podobnej hre dvojnásobne. Aspoň trochu by to mohol vykompenzovať online multiplayer, ktorý tu má predpoklady na to, aby zabavil, no bohužiaľ v ňom na nikoho nenarazíte. Nepomáha určite ani to, že hra nemá crossplatform multiplayer. Pritom môžete založiť vlastnú lobby, pustiť sa do rýchleho hľadania hry alebo si vybrať zo zoznamu serverov. Na zíva prázdnotou. Pritom Server list vyzerá naozaj obstojne a umožnil by pekné filtrovanie a hľadanie hry presne podľa vášho gusta. Len keby ste v ňom neboli úplne sami.

Našťastie to ale v iných oblastiach funguje oveľa lepšie. Chcete si len rýchlo zajazdiť? Na výber máte priehrštie možnosti. Sú tu rýchle preteky, časovka, jazdenie čo najrýchlejšieho kola alebo z takých bežných ešte Destruction, kde máte pomocou power-upov zlikvidovať čo najviac súperov. No a potom začínajú tie menej tradičné režimy. V Elimination vypadáva vždy ten posledný po určitom čase. V Endurance sa vám po prvom kole začne míňať energia zo štítov a bez nich rýchlo prídete aj o energiu stroja a vybuchnete, takže si musíte dávať pozor na nárazy a prejsť čo najďalej. Storm režim prikryje mapu silnou búrkou, ktorá ničí každý stroj mimo čoraz viac sa zmenšujúcej bubliny, takže musíte skúsiť vydržať čo najdlhšie. No a vo Flowmentum sa musíte dostať čo najďalej na trati, pričom každá prejdené bránka vás zrýchli.

Toto ale nie sú len režimy v rámci rýchleho pretekania, ale hra vám ich postupne bude dávkovať aj v rámci kariéry. Teda kariéra nepozostáva len z toho, že idete z jednej trate na druhú a vyhrávate jedno prvé miesto za druhým. Raz musíte naozaj vyhrať preteky, inokedy ale zase musíte prežiť búrku, potom zase likvidovať súperov raketami, prípadne to hra ešte trochu modifikuje a síce vás pustí do Destruction eventu, ale uzamkne ho len pre jeden typ zbraní.

Samotná kariéra je pritom pomerne rozsiahla a pozostáva z 10 šampionátov, medzi ktorými nájdete aj kvalifikačné kolá, aby ste sa mohli prebojovať do nového. Šampionáty tiež pozostávajú z niekoľkých eventov, pričom musíte dosiahnuť určitú pozíciu, aby ste sa mohli dostať na ďalší event. Zároveň si takto prechádzaním častí kariéry odomykáte aj časti hry, ako nové trate, nové úpravy pre váš klzák a podobne. Máte tak motiváciu hrať ďalej, aby ste dostali väčšiu porciu hry a zároveň si zarobili kredity, za ktoré si tie odomknuté súčasti na klzák zase upravujete, aby ste si ho vyladili presne podľa svojho gusta.

Je tu však ešte jeden výrazný aspekt kariéry – je dosť náročná. Namotáva vás postupne a zo začiatku budete všetko hravo vyhrávať. Len postupne náročnosť stúpa, až sa časom dostane na úroveň, kedy vás čakajú už aj častejšie reštarty, lebo sa nedokážete umiestňovať na čelných priečkach. Trochu to pripomína éru F-Zero GX a ak máte radi výzvu, tak táto hra vám ju dá.

Celkovo hra ponúka 14 tratí, ktoré vám postupne odomkne. Všetky naozaj pekne vychádzajú zo žánrových klasík a zároveň prinášajú niečo nové. Každá z nich je zasadená do vlastného prostredia a nájdeme tu tak napríklad ruiny starého mesta, trať okolo vodopádov, zamrznutú ruskú trať, naozaj pekne štylizovanú indickú trať a ďalšie. Všetky vyzerajú dobre z hľadiska dizajnu, aj keď v tej rýchlosti nemáte často čas na to, aby ste si ich užívali. Akurát mám dojem, že autori pri ich dizajne úplne nemysleli na všetky rýchlostné triedy, ktoré v hre ponúkajú. Na tých najvyšších, kde naozaj lietate rýchlosťou 1000km/h, je všetko strašne krátke, úzke a tú rýchlosť si vlastne ani až tak neužijete. Alebo je možnosť aj to, že som už na takto rýchle hry trochu starý.

V kariére si hra sama zvyšuje triedy vašim postupom. V rýchlych pretekoch si ich vyberáte sami. Svoj klzák si postupne vylepšujete a to ako vizuálne, tak aj zbraňami a výkonom. V rámci vizuálu si viete prispôsobiť farbu niekoľkých častí. No a čo sa týka výzbroje, tak si viete vybrať dve zbrane a na každú dve modifikácie. V hre to tak môže vyzerať tak, že si ako ľavú zbraň dáte rakety, aby ste útočili na súperov pred vami. No a ako pravú zbraň si dáte zase mínu a k nej aj nejaký špeciálny efekt, aby ste súperom čo najviac sťažili jazdu za vami. Musíte si nájsť pre seba ideálnu kombináciu a zbraní je tu našťastie naozaj dostatok. Rovnako aj čo sa týka úprav výkonu, tak je možnosti dostatok a nájdete si tak vylepšenie, ktoré vám najviac sadne.

Vizuálne to vôbec nie je zlé vzhľadom na to, že je Pacer nezávislou hrou. Ale aj ak by sme na to nebrali ohľad, stále sa na hru pozerá dobre a to hlavne vďaka jej príjemnému futuristickému art štýlu. No, a čo je najdôležitejšie, hra sa stabilne a rýchlo hýbe. Pre čo najlepší dojem z jazdy v takejto hre potrebujete rýchlu a stabilnú grafiku a tu naozaj beží ako po masle. V takýchto hrách je však rovnako dôležitá aj energická hudba, ktorá má šťavu a ženie vás vpred. Papierovo vyzerá všetko dobre. Na hudbe sa dokonca podieľal CoLD SToRAGE, ktorý priniesol práve legendárne skladby pre WipEout. No hudba tu až tak nefunguje. Minimálne nie na mňa a to WipEout soundtracky zbožňujem. Niektoré skladby sú výborné a naozaj sa dobre počúvajú aj mimo hrania. No veľká časť z nich je strašná nuda.

Je naozaj obrovské množstvo vecí, ktoré si na titule Pacer veľmi rýchlo obľúbite. Hrateľnosť je zábavná a taká rýchla, že vás len ťažko pustí. Taktiež toho obsahu tu nie je až tak málo, ako by sa zo strohého menu mohlo zdať. Okrem toho ale hra ťaží aj abstinenčných príznakov fanúšikov týchto hier, ktorých dnes už naozaj veľa nie je. Hovoríte si, že naozaj nejako takto by mohol vyzerať moderný WipEout. A to je pre hru obrovská pocta. Ale má aj svoje chyby. Niektoré vychádzajú z herného dizajnu, iné sú možno dôsledkom toho, že hra pochádza z indie sféry. Stále je to ale titul, ktorý by fanúšikovia nemali ignorovať. Ba práve naopak, dokonca by sa mohli pokúsiť oživiť jeho online multiplayer.