Pri práci na rozsiahlych a časovo náročných projektoch môže po čase nastúpiť pocit, že túžite po niečom jednoduchom a pracovať znovu len pre radosť.  Podobne aj po grandióznych open-world hrách s desiatkami hodín hernej doby sa môže objaviť chuť na hru, ktorá s jednoduchosťou prináša predovšetkým pocit pohody. Asi taká bola motivácia japonského vývojara Nocrasa, ktorý sa po práci na The Legend of Zelda: Breath of the Wild, Final Fantasy XIV či Xenoblade Chronicles 2 rozhodol, že navrhne vlastnú hru. Výsledkom je collect-a-thon platformovka Tasomachi: Behind the Twilight.

Hra dýcha japonskou kultúrou a prekvapiť vás môže už po spustení, keďže menu je automaticky v japončine. Po kliknutí na jednu z možností sa vám podarí prepnúť na angličtinu a môžete začať objavovať nádherný svet z paluby vzducholode. Za kormidlom je hlavná hrdinka Yukumo, ktorá sa však po pár minútach stratí v záhadnej hmle a stroskotá na menšom ostrove. Privíta ju však rozprávajúca mačka Kogara, ktorá jej vysvetlí, že pre hmlu ostali viaceré mestá bez ľudí a osídľuje ich už len kmeň mačacích stvorení menom Nezu. Yukumo má pred sebou úlohu získať dostatok Sources of Earth, aby odstránila hmlu a opravila vzducholoď.

Sources of Earth v hre predstavujú zlaté lampáše a je potrebné ich zbierať na postupné odomykanie lokalít. Okrem toho je potrebné získať ochranu od posvätných stromov, ktoré sa ukrývajú v ťažko dostupných svätyniach. Hra sa tak z hľadiska hrateľnosti delí na dva aspekty – zbieranie lampášov roztrúsených po krajine a spĺňanie výziev, aby ste oživili stromy a odstránili hmlu pokrývajúcu mestá. Zbieranie lampášov možno spočiatku vyzerá jednoducho, no so zvyšujúcim sa limitom pre odomykanie lokalít bude táto úloha čoraz náročnejšia. Väčšinou sa nachádzajú na nedostupných miestach, lietajú vysoko vo vzduchu alebo sú skryté medzi budovami. Ak vás nebaví zbieranie ukrytých predmetov, táto hra určite nie je pre vás a behom niekoľkých minút mnohých hráčov prestane baviť.

Ak však radi objavujete skryté zákutia a tešíte sa z každého nálezu, Tasomachi ponúkne dobre vybalansovanú výzvu situovanú v troch rozsiahlych mestách. Každé z nich má dve svätyne, ktoré obsahujú niekoľko hádaniek, prevažne založených na platformingu. Yukumo sa musí preskákať na druhý koniec miestnosti a väčšinou si to vyžaduje správne načasovanie pri pohyblivých či prepadávajúcich sa platformách. Hra si udržuje prevažne miernu obťažnosť a potrápia vás iba niektoré výzvy. Už od začiatku si však môžete všimnúť, že v miestnostiach sa nachádzajú aj lampáše, ktorá sa však zdajú byť príliš vysoko a pokusy ich získať vždy zlyhajú. Dostupné pre vás budú až neskôr, keď Yukumo odomkne ďalšie tri schopnosti.

Ku všetkým nedostupným lampášom sa tak budete vedieť dostať až neskôr v hre, pričom limit na otvorenie poslednej lokality sa dostane až na 150 lampášov. Aby ste ich nazbierali, budete sa musieť vrátiť do starších lokalít a prechádzať predtým nedostupné miesta. Celkovo je v hre ukrytých až 240 lampášov a ich zbieranie vám môže zabrať dlhé hodiny. Základ je možné prejsť aj do 5 hodín. V hre sa okrem lampášov nachádzajú aj mince, za ktoré si nakupujete nové outfity, vybavenie domu, no môžete si za ne kúpiť aj portály v svätyniach, ktoré vás prenesú cez náročné pasáže.

Aj keď skákacie pasáže nie sú dlhé, v niektorých prípadoch ich budete musieť opakovať pre nevyspytateľnosť Yukuminých dopadov na platformy. Občas nevysvetliteľne skĺzne po okrajoch platformy, akoby boli natreté neviditeľným olejom.  Vypínanie hry od zlosti sa vám však nemusí vyplatiť, pretože hra po opätovnom zapnutí vždy vracia Yukumo do tej istej lokality, odkiaľ musí cestovať do ostatných miest. Yukumo pri modlení na určitých miestach dokáže uložiť váš aktuálny progres v počte lampášov a mincí, ale nikdy vás na uložené miesto nevráti. To môže predstavovať problém vzhľadom na to, že mestá sú rozsiahle a ľahko v nich môžete zablúdiť.

Po prebudení posvätných stromov sa mestá menia a pribúdajú plošiny na skákanie aj mačací obyvatelia, ktorí zadávajú akési čiastkové úlohy. Väčšinou spočívajú v zbieraní fragmentov lampášov, plagátov, balónikov či ničení váz. Odmenou sú ďalšie drahocenné lampáše. Vyľudnené mestá iba s pár mačkami majú svoje romantické čaro a prinášajú pohodovú atmosféru, akoby celý svet zastal a čakal iba na vás. Žiaden stres, žiadny adrenalín ani naháňanie sa. Hra nemá žiadne dramatické pasáže a ani náznak súbojov. Chce, aby ste si užili jej krásny svet tu a teraz.

Nocrasova expertíza v oblasti artu sa jednoznačne podpísala na Tasomachi. Dizajn prostredia pripomína klasické japonské animované filmy ako od štúdia Ghibli. Mestá sú zafarbené v nostalgických jesenných odtieňoch a je úžasné ich sledovať pri západe a východe slnka. Deň a noc viete v mestách prepínať a pomôže vám to pri hľadaní zlatých lampášov, ktoré sú výraznejšie práve v noci. V závere dňa sa zažnú všetky lampióny a mestá dostávajú magickú atmosféru. Vtedy máte motiváciu nájsť si pekné miesto, vystihnúť to najkrajšie svetlo a vo foto režime urobiť zopár pôsobivých snímok ako z pohľadnice.

Dojem však môže pokaziť doskakovanie objektov, ktorým istú chvíľu trvá, kým sa načítajú a najmä pri platformingových pasážach si všimnete, koľko toho pred sebou reálne nevidíte. Rovnako kostrbato pôsobia aj animácie hlavnej postavy a hra preto pôsobí nedotiahnuto. Hre chýba akýkoľvek dabing, Yukumo ani pri skokoch nevydá čo i len hlások a pri rozhovoroch s Nezu nebol využitý ich potenciál znieť ako Nyan Cat. O niekoľko tried vyššie je však soundtrack, ktorý má na svedomí japonský hudobník Ujico. Pohodová elektronická hudba perfektne dotvára uvoľnenú náladu celej hry aj jej roztomilý vizuálny štýl.

Tasomachi: Behind the Twilight skutočne nie je hra pre každého. Pokiaľ kompulzívne zbieranie predmetov nepatrí medzi vaše deformácie, Tasomachi vás odradí behom pár minút. Hra ponúka skôr pohodový zážitok z objavovania a platformingu na príjemnej obťažnosti. Základ dokážete prejsť behom pár hodín, na vyzbieranie všetkých lampášov, predmetov a kostýmov už budete potrebovať pevné nervy a odhodlanie. Odmenou budú krásne výhľady z najvyššie položených miest a čakanie na západ či východ slnka. Tasomachi pôsobí vo väčšine aspektov nedokončene, akoby bola vydaná predčasne o pár mesiacov. Vzhľadom na to, že je dielom jedného človeka, je však pochopiteľné, že bolo lepšie hru vydať, ako ju donekonečna obrusovať k dokonalosti. Hrozilo by tak, že jej minimalistickému čaru by nakoniec nikto nemal šancu podľahnúť.