Death Stranding a jeho hráči dostávajú druhú šancu. Hoci Hideo Kojima by azda nepotreboval pridať do sveta ďalšie vychytávky či misie, časť publika nemá problém tráviť ďalšie desiatky hodín v nemilej budúcnosti. Death Stranding je stále netradičná hra z minulej dekády, ktorá sa inak vníma, inak hrá, aj keď si vyslúžila istú formu kritiky v štýle „je to simulátor kuriéra“ či „zapájate vlastne taký internet“.

Názov hry odkazuje k zlomovému bodu v dejinách ľudstva, kedy sa začali objavovať podivné entity BT, neviditeľné monštrá s možným prepojením na posmrtný život. Od toho momentu sa USA zmenili, lebo začal padať dážď známy ako Timefall – pri dopade jeho kvapiek totiž začnú ľudia rýchlo starnúť a predmety korodovať. Spojené štáty sa zmenili na oveľa nehostinnejšiu zem, ale istá časť obyvateľov neprestáva veriť v ich obnovu. Ľudia žijú v kolóniách, istá organizácia verí v opätovné zjednotenie, ale po svete sa pohybujú aj banditi či teroristi. Tu sa do diania dostáva Sam Bridges, ktorého povolajú, aby začal spájať jednotlivé kolónie, pomáhal im nosiť materiál či prepájať ich komunikačne, aby sa im podarilo vytvoriť spoločnú sieť a netrčať v izolácii.

Samozrejme, Hideo Kojima napchal do diania obrovské množstvo postáv, odkazov, nevysvetlených momentov, ktoré sa v niektorých kapitolách odhaľujú a inokedy zase zamotajú. Postavy v maskách, rodinné spojenie, do toho flashbacky, paralelné línie – je toho veľa. Ale ruku na srdce, hutne napísaný scenár a jeho odhaľovanie je to najlepšie, čo vás v Death Stranding čaká, hoci vás spočiatku ovalia mnohé názvy. Môžete mať hokej v udalostiach, skratkách (BT nie je BB!), miestach, ale ak vydržíte, hra sa vám začne odmeňovať: napínavými scénami, splnenými misiami, prepojenými lokalitami. Krok za krokom postupujete z východu na západ Ameriky a veríte, že putovanie naberá zmysel. A hoci hra je už dva roky na trhu, neradno spoilovať ani kúsok.

Hrateľnosť je iná káva. Pohľad tretej osoby je fajn, ale toto nie je akčná adventúra, kde sa postavíte neviditeľným monštrám s nasadením nejakej technológie či mágie a budete ich zaháňať. Nie, malé dieťa z trailerov, ktoré Sam nosí so sebou (áno, to je BB alias Bridge Baby) vám pomáha v odhaľovaní prítomností neviditeľných BT (efektne zobrazených v nejednej scéne a najmä s dažďom) a má dejovú rolu, ale určite z vás zrazu neurobí ostrieľaného bojovníka, ktorý sa postaví teroristom. Nejde o akciu, ale púť, takže vaším väčším priateľom sa môže stať rebrík či iná pomôcka, s ktorou traverzujete terén. Putovanie s malebným soundtrackom a skvelou grafikou je jadro hry – i keď neraz oceníte buginu či iné vozidlo, lebo USA sú predsa len obrovské.

Áno, táto hra potrebuje čas a vašu trpezlivosť. Môžete zbierať pohodené tovary alebo ísť len tvrdo po hlavných misiách a vstrebávať dej. No bola by škoda občas neodbočiť, kochať sa či plniť vedľajšie zadania, aj nemajú možno toľko scenára. Death Stranding môžete hltať v kuse alebo si ho rozložiť, ale tá hrateľnosť či momenty, kedy objavíte novú cestu, pripojíte ďalšiu stanicu alebo dosiahnete neskoré kapitoly a silné dejové chvíle, sa nezabúdajú. Ale je to z veľkej časti individuálny zážitok – ten titul nesadne každému a určite to nie je variácia na Metal Gear Solid či iné diela Kojimu. Na druhej strane prítomnosť iných hráčov a zapojenie sa do on-line režimu otvára nové možnosti spolupatričnosti. Iní hráči nasledujú podobnú trajektóriu ako vy, takže im môžete nechať istý tip alebo konkrétny predmet ako napríklad rebrík pri skalách či provizórny most cez rozbúrenú rieku. A nezabudnite nechať „like“.

Čo čakať od Director’s Cut? Prekvapivo nie obrovskú porciu novej hry či hrateľnosti. Na rozdiel od Ghost of Tsushima či Final Fantasy VII Remake, tu vás nečaká samostatná epizóda či ostrov. Hľadať nové misie nie je ľahká úloha, hoci vás tu čakajú. Objavíte v nich nové čriepky, opustenú továreň a aj určité nove územia. Nadhodia sa tu sčasti iné dejové otázky, ale sú to skôr vložené momenty ako ďalší vývoj deja či odlišná kapitola. Páči sa mi nová rovina a možno sa tu črtá niečo do budúcnosti, ale nie je to zásadný zvrat či extra rovina pre postavu ako Iki ostrov v Ghost of Tsushima.

Bohatší dojem zanechávajú vylepšenia hrateľnosti. Autori nie nadarmo odporúčajú hrať od začiatku, lebo hoci má hra kvantum neznámeho a vysvetľovala to úspešne, pribudli tu nové tutoriály alebo tipy, ktoré hru ešte viac sprístupnia. A to nie je márna vec. Hladší nábeh do mechaník poteší, lebo občas fakt netušíte, kam ťuknúť a len skúšate v teréne, čo sa podarí. Nábeh sa takto lepšie rozloží a ak určite vydržíte 10 hodín, bude sa vám do hry ponárať lepšie. Kto pôjde celé repete, ocení tiež isté detaily. Sú tu aj nové vychytávky, napríklad stavebné prvky na nové typy mostov alebo viac predmetov. Môj favorit je Buddy Bot, ktorý odnáša časti surovín či zásielok do miest na váš povel, čo je vítaná pomoc a sčasti ušetrí čas.

A teraz dve proklamované novinky: strelnica a preteky. Prvá menovaná vám pomôže skúšať zbrane či lepšie cieliť na terče, takže sa lepšie naučíte ovládať boj v očakávaných situáciách. Na strelnici sa dá aj súťažiť s inými hráčmi pri pálení na čas a top skóre. Najmenej sem zapadne asi pretekársky okruh, kde s niekoľkými vozidlami zápolíte, ale nečakajte futuristický Need for Speed či veľkú ligu, je to skôr doplnok, ktorý úplne nepochopíte. No hrateľnosť funguje, kto má záujem, môže jazdiť...

Director’s Cut vychádza na PS5, a to v sebe skrýva aj prísľub krajšieho vizuálu či noviniek. Avšak už pôvodná hra žmýkala z PS4 čo sa dalo a na PS4 Pro vyzerala výborne. Jednoznačným skokom vpred je čas načítavania dát – staršie PS4 už mali čo robiť a neraz atakovali 35 až 45 sekúnd, zatiaľ čo tu sa do sveta dostanete hladko za pár sekúnd. Pre majiteľov poriadnych nových TV sa núkajú dva módy, pričom je tu buď natívne 4K s 30 fps alebo upscalované 4K+60 fps. Osobne volím tradične skôr rýchle fps a Performance mód, lebo vizuál je dostatočne kvalitný.

A tak nám tu ostáva ešte haptická odozva na DualSense a tá je celkom fajn. Hoci DualShock 4 na PS4 verzii prenášal kus hrateľnosti do rúk, vibroval ostošesť i reproduktor znel sugestívne, DualSense ide ešte o kúsok ďalej, najmä pri balansovaní záťaže, brodení vo vode a celkovo v nehostinnej prírode. A kto bude mať záujem a vytasí slúchadlá, aj 3D audio. To je sugestívne najmä pri stretoch s BT alebo animáciách, kde Sam funí v skafandri alebo prídu klaustrofobické momenty. Inak som väčšinu hry dal na domácom kine a priestorový zvuk je výborný.

Paradoxne, Death Stranding Director’s Cut vychádza najdlhšie po svojom origináli (23 mesiacov) oproti iným rozšíreným verziám (spomenuté Ghost of Tsushima či FF7 Remake) a má azda najmenej obsahových vylepšení. Môže za to absencia konzistentnej kapitoly či väčšej porcie obsahu. Toto je skôr taký tuning vlastností hry – takmer žiadna nie je zbytočná (ehm, tie preteky?), ale možno vám ani doteraz nechýbala. Na celkovom dojme či hodnotení sa nič nemení. Túto hru môžete fascinovane hrať alebo po piatich hodinách odložiť. Ale u mňa sa stále drží vo veľmi dobrom svetle, je to rarita.