Nová sezóna NHL je konečne tu a to pre mňa a mnohých ďalších fanúšikov znamená mnoho prebdených nocí strávených sledovaním zápasov. Ale tie sú až v noci, tak čo dovtedy? Práca? To je nuda. Čakanie na ďalšiu dávku zápasov si môžete skrátiť napríklad hraním nového ročníka NHL série od EA Sports a tento ročník bol naozaj očakávaný, keďže séria po dlhých rokoch konečne prešla zo svojho archaického enginu na Frostbite, čo nám dávalo nádej na tak potrebné zmeny a novinky, po ktorých hráči NHL volali už naozaj veľmi dlho. Trošku predbehnem a poviem, že to sčasti vyšlo, ale NHL 22 v konečnom dôsledku dosť pripomína nedávnu FIFA 22.

A to v tom ohľade, že kým zmeny prišli a sú naozaj pozitívne, takže sa hrateľnosť konečne niekam posunula, tak obsahovo to až také terno nie je, ale to už predbieham trošku viac. Nový ročník tých noviniek nesľuboval málo a zároveň chceli autori zachovať to všetko, čo tu mali v minulosti. Séria za roky pomerne narástla a obsahu tu nie je málo, takže aj ponuka hry je už komplexnejšia a odráža sa to na menu, ktoré podľa mňa nie je zvládnuté práve najlepšie. Je možno až zbytočne komplikovane štruktúrované a aj keď dokážete prejsť rýchlo k svojim najhrávanejším režimom, myslím si, že sa celý dizajn dal zvládnuť aj elegantnejšie.

EA Vancouver mali ale oveľa dôležitejšiu úlohu ako popasovať sa s menu – popasovať sa s preklopením série na Frostbite engine. To so sebou neprináša len zmeny v grafike, ale aj fyzike a celkovo hrateľnosti. A musím uznať, že sú to teraz zmeny k lepšiemu. Poďme najskôr na tie grafické zmeny. Svetlo možno často v hrách nepovažujete za dôležitý vizuálny prvok, ale patrí medzi tie najdôležitejšie. S novým enginom prišlo aj nové nasvietenie hry, ktoré je jednoducho parádne a celej hre pridáva na realistickosti. Na to sú naviazané aj realistické tiene, odrazy a ďalšie prvky, vďaka ktorým hra vyzerá živšie a realistickejšie. Lepšie sú tiež textúry a hlavne samotný ľad je parádne spracovaný.

Rovnako tu boli vylepšené aj modely hráčov a to hlavne tých hviezdnych. Tí neznámi alebo z nie tak prestížnych líg vyzerajú aj na novom engine nerealisticky a zastarano. Ale vidieť, že autori naozaj zamakali na detailnosti modelov a budete si užívať detailné napríklad pohľady na betóny brankárov, kde si dokážete všimnúť naozaj každú drobnosť, vďaka čomu to celé vyzerá viac realisticky. Vylepšené boli aj animácie, respektíve sa hra dočkala úplne nových, ktoré taktiež pomáhajú celkovo viac realistickému vzhľadu.

Bohužiaľ sa prechod na nový engine nezaobišiel bez niektorých nových problémov. Nedá sa povedať, že by sa EA Sports hry vyhýbali glitchom, ale tu je ich asi najviac za posledné roky. Niektoré sú len menšie a až tak to neťahajú dole. Napríklad teleportujúci sa rozhodca, prípadne rozhodca zaseknutý v animácii pohybu za hráčom, skupina hráčov posúvajúca sa po ľade bez pohybu nôh a podobne. Hru síce nekazia, ale dojem z toho nie je práve najlepší. Navyše týchto glitchov naozaj nie je málo a narazíte na ne pomerne často. Sú tu aj trošku závažnejšie glitche, ale na tie aspoň nenarazíte tak často, pri šťastí si ich nevšimnete vôbec.

Druhou veľkou novinkou v aktuálnom ročníku je X-Factor, teda špeciálne schopnosti hviezdnych hráčov, ktoré vychádzajú z toho, čím sú aktuálne najlepší hokejisti naozaj typickí na ľade. Ako je napríklad pre Ovečkina jeho fenomenálna strela z prvej, pre Kučerova zase jeho presné a silné strely alebo rýchlosť Connora McDavida na ľade. X-Factory sa ďalej ešte delia na dve skupiny – Zone a Superstar ability. Superstar schopností môže mať hráč viac, Zone len jednu, ktorá ho definuje. Zastúpené sú pritom všetky pozície a špeciálne schopnosti tak majú útočníci, obrancovia a aj brankári.

Musím kvitovať, že sa s tým autori naozaj dobre vyhrali z hľadiska toho, že schopnosti nie sú rozhádzané bez ladu a skladu, ale reprezentujú to, čím sú jednotliví hráči výnimočný – rýchlosť, strely, prihrávky, obranné zákroky, kontrola puku a podobne. Pravdou ale tiež je, že to na papieri vyzerá lepšie ako v skutočnosti. Áno, má to vplyv a Kučerov vám dokáže vyhrať zápasy vďaka svojej strele. Bez vás to ale nejde a musíte si vypracovať dobrú akciu, čo je všetko v poriadku, ale po prvotnom nadšení sa z týchto vecí stane niečo bežné. Pozriete si akciu v spomaľovačke a doplní to komentár od Carrlyn Bathe, ale aj ten sa začne veľmi skoro opakovať, rovnako ako využitie schopností vašich hráčov.

Nechápte ma zle, nechcem na tieto veci nadávať, to vôbec. Je to zaujímavé rozšírenie hry, ktoré pridáva na autenticite a hru za vašich obľúbených hráčov si tak môžete užiť ešte viac, lebo Pasta strieľa zápästím presne tak, ako keď ho v noci sledujete v zápasoch. Akurát si nemyslím, že to je až taká výrazná novinka a zmena k lepšiemu. O to viac, ak je to vlastne len jedna z mála noviniek v hre, ktorá síce prešla na nový engine, ale obsah až tak neinovuje. Hra tak priniesla špeciálne schopnosti, ktoré rýchlo zovšednejú.

Ale poďme ešte na pozitívne aspekty hry. NHL 22 prináša novú fyziku puku a aj novú fyziku hokejok, čo so sebou prináša veľa zmien k lepšiemu. Hra je realistickejšia a povedal by som, že aj trpezlivejšia, respektíve si od vás vyžaduje viac trpezlivosti. Prihrávky sú menej presné a chcú od vás viac zvyku, rovnako do niektorých zákrokov musíte ísť viac s citom a to isté platí aj o strelách. Páči sa mi, že teraz hra viac stojí aj na pozičnej hre a možno aj náhode. Nie každá strela musí hneď skončiť v bráne, dôležité je, aby ste pred bránkou mali niekoho na clonenie, teč alebo rovno dorážku. Tieto prvky nabrali na dôležitosti a pôsobí to autenticky. Takto dobre sa mi NHL hra nehrala už roky.

Hrá sa dobre aj napriek tomu, že ten hokej nemusí vždy úplne lahodiť oku. Góly nepadajú len z bezchybných striel rovno do šibenice, ale padá veľa aj takých „českých“ šťastných gólov, kedy sa puk odrazí a napríklad preskočí brankára, prípadne sa nejako šťastne odrazí. Ale to sú presne situácie, aké k hokeju patria. Vďaka novej fyzike tu ale chýba niečo, čo k hokeju taktiež patrí – vylúčenia. Teda minimálne na strane AI súperov. Živých hráčov vie hra občas aj poriadne prísne potrestať, ale umelá inteligencia sa na trestnú lavicu nedostane takmer vôbec. Hráte hru v niektorom z režimov, už máte za sebou 20 zápasov a zrazu si uvedomíte, že ste ešte nehrali presilovku. A to je tu úplne bežné.

Poďme k tým režimom, čo je asi najväčší kameň úrazu nového ročníka. Niežeby boli zlé alebo ich bolo málo, akurát sa nedočkali takmer žiadnych vylepšení či noviniek a inovácií. Ponuka je pritom naozaj pestrá v online aj offline režimoch. Rýchla hra je základ, len si tu sadnete, vyberiete tímy z mnohých zastúpených líg (naša absentuje, ale slovenské tímy nájdete v CHL a ICE Hockey League) a idete, či už proti umelej inteligencii, alebo proti živým protihráčom. Rýchlo si viete zahrať aj  1v1v1 režim, kde traja hráči na rybníku hrajú na jednu bránu.

No a potom sú tu režimy s väčšou hĺbkou či dĺžkou. Môžete si zahrať sezóny a aj turnaje, len si nastavíte pravidlá a obmedzenia. Vo Franchise režime sa z vás stane manažér tímu a prejdete si všetkým, čo k tomu patrí – riadenie tímu, výmeny a podpisy hráčov, staranie sa o štadión, nastavovanie cien a podobne. Je tu taktiež viacero nastavení a môžete si vybrať aj samotná začiatok – koľko tímov bude v lige, či prebehne expanzný draft a tak ďalej. Režim je to fajn a dá sa v ňom stráviť pekných „pár“ hodín zábavy, akurát sa veľmi nezmenil. Rovnako sa len minimálnych zmien dočkal aj Be A Pro režim, v ktorom si vytvoríte vlastného hráča a postupne rastiete. Oba režimy dostali X-Factor schopnosti, ale to je samozrejmosť. Be A Pro má dokonca niektoré doslovne skopírované pasáže alebo scény z minulého ročníka.