Croteam nepatrí k najväčším a najznámejším herným štúdiám na svete. Títo Chorváti majú za sebou vlastne len pár hier, z ktorých svojou popularitou vyčnieva akčná strieľačka Serious Sam (SS). Prvý diel SS sme mali možnosť okúsiť už v roku 2001 a jednalo sa o malú revolúciu v žánre FPS. Autori sa nezamerali na príbeh, dokonalú grafiku, komplexnú stavbu levelov alebo prepracovanú umelú inteligenciu. Práve naopak. Seriózny Sam bol o jednoduchom zabíjaní stoviek monštier valiacich sa v nekonečných radoch bez potreby zapájania šedej kôry mozgovej pri hraní. V šľapajach SS sa neochvejne vydal aj akýsi datadisk SS: The Second Encouter, ktorí mnohí mylne považovali za druhý diel. Plnohodnotná dvojka sa k nám dostala až túto jeseň. Ako iste tušíte, táto recenzia bude venovaná práve jej.

Položme si hneď na začiatok zásadnú otázku: zmenila sa koncepcia SS2 nejako výrazne od pôvodnej idei alebo ostala hra verná svojmu štýlu? Odpoveď je jasná: síce sa pár vecí zmenilo, ale stále je to starý dobrý Sam, ktorý najprv strieľa, potom strieľa, potom ešte strieľa, aby sa poistil, že nič neprežilo a až potom sa pýta. Z toho je zrejmé, že základné princípy pôvodného SS ostali zachované. Jedná sa o strieľačku z vlastného pohľadu (FPS), pričom základnou črtou hry sú tony nepriateľov, cez ktoré sa treba prestrieľať až do konca levelu. Mozog môžete nechať v pohári vedľa zubnej protézy. Pri tejto hre ho nebudete potrebovať. Odporučím vám ale začať posilňovať ukazovák na pravej, resp. ľavej ruke, určite sa vám to zíde. A nie, nemyslím na prasačiny :).

Príbeh sa znova točí okolo diabolského Mentala. Oddychujúci Sam je povolaný do služby partičkou roztržitých mimozemšťanov, od ktorých dostane príkaz zastaviť Mentala raz a navždy pomocou tajomného artefaktu, ktorý je ale rozbitý na 5 častí a tie sú roztrúsené po celej galaxii. Ako sa dalo čakať, časti treba pozbierať a pomocou artefaktu sa postaviť zoči voči Mentalovi. Príbeh nehrá absolútne žiadnu rolu a už po prvých leveloch by ste na neho nebyť krátkych (a miestami zábavných) in-game animácií aj zabudli. Celkovo sa Sam snaží pôsobiť na hráčov drsným humorom, či už práve pomocou animácií, rôznych narážok na iné hry alebo suchými komentármi zo Samovych úst. V úplnom závere sa dočkáte aj prekvapenia v štýle Star Wars, ale Sam v žiadnom prípade nie je Luke Skywalker a podľa toho sa aj zachová.

Už pri tvorbe prvého Sama Croteam vsadil na dávnu múdrosť „čo je doma, to sa počíta“ a pre potreby hry vyvinuli vlastný grafický engine. Aj dvojku poháňa „homemade“ výtvor – Serious 2 Engine. Grafiku najlepšie vystihuje jedno slovo. Farebná. Zabudnite na tmavé a zatuchnuté kobky, zabudnite na šedé steny. Tu ich nikde neuvidíte. Všetko hýri farbami, krajina i protivníci. Spolu s komixovým nádychom vizuálneho zobrazenia tvorí práve farebnosť jeden zo základných rozpoznávacích znakov Serious Sam série (tým druhým znamením sú samozrejme jatky :-)). Engine samozrejme deklaruje podporu najnovších technologických vychytávok, všetkých tých dvoj, troj a štvorpísmenných skratiek, ktoré sa na vás hrnú zo všetkých strán pri predstavení ktorejkoľvek novej hry. Tu ale ide o niečo iné. O schopnosť vykresľovania množstva (!!!) nepriateľov v rámci jednej steny bez markantného zníženia frameratu, a to sa Serious 2 enginu darí.

Na mojej zostave (A64 3000+, 1 GB RAM, 9800 Pro) hra fungovala na 1024 x 768 pri vysokých až maximálnych nastaveniach veľmi uspokojivo. Pri vytváraní úsudku o grafickej stránke hry vám samozrejme najviac pomôžu obrázky a videá. Pochváliť musím dynamickú hudbu - plynulo prechádza od kľudnejších po divoké rytmy podľa toho, čo sa práve deje na obrazovke. So zvukmi som mal trocha problém, pretože (je to počuť aj vo videách) neprehrávali sa mi výkriky nepriateľov a výbuchy. Je možné, že chyba sa týka špecificky iba niektorého konkrétneho hardvéru, pretože na iných zostavách sa zvuky správali korektne.

Dizajn levelov len podčiarkuje celový štýl hry. V zásade sa strieľa v dvoch prostrediach:

a) úzke uličky medzi domami/stromami/stĺpmi, ktoré zvyčajne prerastajú do bodu b
b) rozľahlé otvorené priestranstvá s minimom úkrytov

Tieto dva typy sa v každom zo 40 levelov opakujú. Levely sú rozdelené do 7 prostredí, každé s vlastnou sadou textúr, objektov a nepriateľov. Pri prechode do každého nového prostredia Sam príde o všetky svoje zbrane a začína s dvoma revolvermi. Napriek tomu, že navonok vyzerajú prostredia vďaka rozmanitosti textúr a farieb rôzne, ich vnútorná štruktúra je vďaka striedaniu možností a) a b) veľmi podobná. V praxi to vyzerá tak, že napr. v japonskej dedine sa najprv prebijete cez uličky, v ktorých vás budú čakať desiatky nepriateľov, aby ste sa neskôr dostali do veľkej „telocvične“, kde budú nepriateľov stovky. Keď som v preview sľuboval rôzne typy misií, nemohol som tušiť, že sa viac menej bude jednať len o marketingový ťah tvorcov.

Je pravda, že v pár misiách máte niečo ochraňovať (dedinu domorodcov pred nájazdom), ale pravda je taká, že znova len musíte vystrieľať určitý počet nepriateľov ako v ktorejkoľvek inej misii. Malé rozptýlenie tvoria misie na pohybujúcich sa predmetoch typu výťah medzi stromami alebo drevená lietajúca plošina, či preteky na čas cez arénu smrti. Skutočne veľké osvieženie naopak prinášajú dopravné prostriedky. Dráčika z úplného úvodu hry vystriedajú malé ufo so sympatickými rotujúcimi čepeľami po obvode a ešte sympatickejším laserovým delom, vznášadlá, helikoptéry (pomôžu v súboji s jedným z bossov) a áno, do rúk sa vám dostanú aj tie veľké ružové gule s ostňami. Jazda v nich cez rôzne prekážky spojená s masakrovaním „nevinných“ mimozemšťanov bola jedným z najzábavnejších momentov hry.