Po eliminácii robotického maniaka Dr. Nefariousa a odchode kapitána Qwarka do vyslúženého dôchodku sa naša trojica hrdinov (Ratchet, Clank a verný inovátor Al) ujíma kontroly nad vesmírnym plavidlom Starship Phoenix, slúžiacim v minulosti ako základňa pre plánovanie vojenských akcií. Ich pohodlie ale nepotrvá dlho, pretože svetom otriasajú nové podivuhodné udalosti. Z neznámych príčin totiž miznú hrdinovia a čo je horšie, boli získané aj informácie o smrti niektorých z nich. Našťastie, výsledky výborných výzvedných služieb privedú našich hrdinov do Shadow Sectoru, hostiacom jedno obrovské televízne impérium (konkrétne Pox Network), ktorému šéfuje azda najväčší vesmírny magnát Gleeman Vox. Ten za vidinou čo najväčších ziskov, prevádzkuje ilegálnu reality show s názvom The DreadZone, v ktorej si unesení hrdinovia dávajú navzájom do držky, prípadne plnia iné životu nebezpečné úlohy.

Jednotka v rankingu bojovníkov, Ace Hartlight, je ale pre Gleemana nedostatočným predajným artiklom a tak sa rozhodne pre novú krv, ktorá by mu priniesla vytúženú slávu a bohatstvo. A kto iný, ak nie Ratchet a jeho kumpáni? Naši hrdinovia sa tak nedobrovoľne ocitajú na základni Dreadzone a ak pomýšľajú na slobodu, budú musieť chtiac nechtiac prijať pravidlá tejto súťaže. Toľko v skratke k príbehu, ktorý je opäť rozprávaný formou in-game animácií a ak ste si u tejto série zvykli na množstvo vtipných momentov a dialógov, Ratchet: Gladiator vás z tohto hľadiska vôbec nesklame. Osobne som sa najviac bavil na rôznych reklamách prezentujúcich DreadZone produkty, ako aj vymyslených klamstvách, ktoré mali za úlohu pošpiniť meno Ratcheta (ich prezentácia v podobe narýchlo dokreslených fotiek je skrátka okúzľujúca :-)).

Po úvodných kecoch sa ale konečne pozrime na hru samotnú. Ak ste náhodou hrali predchádzajúci diel, určite si spomínate na sériu gladiátor-style súbojov, nesúcich názov Annihilation Nation. V nich ste mali za úlohu zväčša v jednej väčšej aréne zlikvidovať určitý počet nepriateľov, vydržať po stanovenú dobu na žive, či splniť iný podobný zámer, za ktorý ste potom zinkasovali určitý počet boltov (platidlo vo svete RaC). Ak sa vám táto časť hry páčila, rozhodne si nového Ratcheta zamilujete. Ten je totiž výlučne tvorený gladiátorskými zápasmi (preto názov Ratchet: Gladiator) a na klasický platforming, spojený s prieskumom jednotlivých planét, známy z predchádzajúcich dielov, môžete od teraz natrvalo zabudnúť. Nič to ale nemení na tom, že aj keď je nový Ratchet už len čistokrvnou akciou, stále si udržiava vysokú laťku hrateľnosti, o ktorej sa množstvu PS2 titulov ani len nesníva. Putovanie z planéty na planétu ostalo po starom a tak sa môžete opäť tešiť na prekrásne a diametrálne odlišné prostredia, medzi ktorými nechýbajú zasnežené pláne, starodávne chrámy, slizké močiare či vesmírne zariadenia, ktorých funkčné obdobie je už dávno po záruke.

Tieto planéty sú ale v skutočnosti premyslenými bojovými arénami, v ktorých má smrť podstatné slovo a z jej spárov uniknú iba tí, ktorým sa podarí splniť dané úlohy bez akéhokoľvek zastavenia srdcového rytmu. Autori sa vcelku obstojne vysporiadali s problémom repetitívnosti misií a tak vás na každom bojisku čaká odlišná séria podúloh, medzi ktorými nechýbajú také evergreeny, ako odblokovanie silového poľa, demolícia určitých objektov, získanie stanoveného počtu škody či záchrana domorodých obyvateľov. Navyše, ak máte záujem o dosiahnutie čo najvyššieho ratingu v hodnotení DreadZone bojovníkov, určite by ste nemali opomenúť aj postranné úlohy (tzv. dread challenges), ktoré síce nie sú podmienkou pre postup v hre, ale ich splnením si pripíšte na konto okrem bodov k hodnoteniu aj peknú sumičku boltov, potrebných na nákup všemožného vybavenia. Spomínané ratingové body pritom nie sú len na okrasu a ak sa nebudete dostatočne snažiť, ľahko sa vám stane, že pre ich nedostatok sa na ďalšiu planétu jednoducho nedostanete. Navyše po dosiahnutí určitého miesta v rebríčku bojovníkov, budete mať možnosť zúčastniť sa špeciálneho turnaja (zvyčajne sa jedná o likvidáciu protivníkov v časovom limite či súboj s nejakým bossom), po absolvovaní ktorého získate nový titul. Skrátka, systém gladiátorov ako vyšitý.

Je na čase sa pozrieť na háveď, ktorá sa vám počas cesty za ultimátnym víťazstvom pripletie pod nohy. Okrem biologických tvorov, nie nepodobných zmutovaným krokodílom, sa budete v prevažnej miere potýkať s robotickými čudami, ktorých demontáž vás v neskorších častiach hry bude stáť poriadnu dávku olova resp. energie. Obyčajní a ničím neprekvapujúci pešiaci sú tu len ako doplnková výbava, o mnoho väčšie problémy vám budú robiť ich namakanejší bratia s akýmisi trojzubcami či poletujúce dvojruké mašiny, až nebezpečne pripomínajúce stroje z titulov série Descent. Kapitolou samou o sebe sú potom jednotliví bossovia, ktorí okrem svojej mohutnosti vynikajú aj množstvom zbraňových systémov, takže ich skolenie nebude až taká hračka, ako sa môže sprvu zdať. Samozrejme, že konverzáciou spory s touto „lůzou“ nevyriešite a tak vám autori prichystali vcelku široký arzenál hračiek, tvoriacich gro vynikajúcej hrateľnosti.

Určite ste si už všimli podozrivý nedostatok v názve tohto titulu. Ratchet: Gladiator. Čo tam asi tak chýba? Odpoveď je smutne jednoduchá: Clank. Je to obrovská škoda, ale počnúc týmto dielom (ak sa ešte nejakého dočkáme) sa Clank stáva iba účastníkom in-game animačiek a tak si budete musieť v misiách poradiť aj bez jeho pomoci. Aspoň že autori túto stratu vykompenzovali pridaním dvojice verných robotov, ktorých zbrane a schopnosti počas priebehu hry nájdu solídne uplatnenie. Títo kumpáni totiž dokážu popri uspokojivom mierení aj odblokovať rôzne zábrany, zamedzujúce váš ďalší postup hrou, takže ich využívanie sa stane priam životnou nutnosťou. Ovládanie robotov je potom vyriešené do podoby štvor smerného D-padu, ktorým zadávate jednotlivé akcie v závislosti od toho, v akej situácii sa roboti nachádzajú. A podobne ako aj zbrane, aj vaši spoločníci sa dajú zásadne upgradovať, takže o ďalšie investície budete mať postarané.

Čo som ešte v článku nespomínal, je multiplayer, ktorý oproti predchádzajúcemu dielu prináša hneď viacero zaujímavých noviniek. Asi tou najzaujímavejšou z nich je kooperatívny mód, umožňujúci dvom hráčom prejsť si kompletnú singleplayerovú kampaň. V takomto prípade prichádzate o pomocných robotov, pričom zaujímavý je aj fakt, že obaja hráči zdieľajú tie isté zbrane a teda každý z nich musí používať iný kúsok. V súvislosti s coopom sa sluší aj dodať, že hráči musia udržiavať medzi sebou len obmedzenú vzdialenosť, po prekročení ktorej nastáva nekompromisný časový odpočet a následne aj biedna smrť. Čo sa týka ostatných multiplayerových možností, k deathmatchu, CTFku a Siege (po novom Conquest) módu pribudol Juggernaut, v ktorom sa všetci hráči snažia skosiť jedného, mocnejšieho a King of the Hill, ktorého princíp spočíva v udržiavaní určitého miesta jedným tímom po dopredu stanovenú dobu.

Grafická vyspelosť predchádzajúceho dielu Ratchet and Clank dávala už dopredu vedieť, že jeho pokračovanie na tom nebude o nič horšie. V skutočnosti som ale z detailnosti niektorých lokácií mierne sklamaný, čo ale vynahradzuje množstvo efektov, ktorými ste počas súbojov neustále ohurovaní. Ďalším plusom z oblasti technického spracovania je plynulosť samotnej grafiky, ako aj prevedenie jednotlivých charakterov, ktoré je naozaj okúzľujúce. V pozadí neostávajú ani zvuky a chytľavá, nárezová muzika, ktorá vás poženie k tým najlepším výkonom. Osobitný pohár za prvé miesto by si potom zaslúžilo nahovorenie dialógov, ktoré nepostráda profesionalitu a hociktorý titul môže v tomto Ratchetovi závidieť.

Je dobojované. Prerod z akčnej plošinovky na čistokrvnú akciu sa podaril bez akýchkoľvek komplikácií a mne ostáva len konštatovať, že Ratchet: Gladiator sa podaril na výbornú. Nie je síce lepší ako jeho predchodca, ale ak aspoň trošku fandíte tomuto žánru, rozhodne by ste si jeho nové dobrodružstvá nemali nechať ujsť. Ktovie, kedy sa s týmto tvorom opäť stretneme.