Street Fighter, Tekken a Mortal Kombat je taká svätá trojica žánru bojoviek. Samozrejme, hier je v tomto žánri oveľa viac, ale popularitou sa nechytajú na tieto tri dnes už legendy (Smash je síce populárnejší, ale je to trochu iný druh bojovky). Pritom sú tu aj ďalšie série s bohatou históriou a fanúšikmi, ale stále sa pohybujú skôr na periférii, minimálne v našich končinách. Skvelým príkladom je Guilty Gear, skvelá séria z Japonska má za sebou kopu častí a tá zatiaľ posledná bola fakt vynikajúca. No a teraz tu máme The King of Fighter XV, pritom mnohí z vás pravdepodobne ani len netušili, že tu bolo (nielen) štrnásť predchádzajúcich.

Za sériou pritom stojí SNK, čo je pojem v žánri bojoviek. Firma mala vlastné automaty aj konzoly a všetko to tlačila svojimi špičkovými hrami, ako boli Fatal Fury, Samurai Shodown, Art of Fighting a aj The King of Fighters, čo by sme vlastne mohli považovať za spin-off Fatal Fury. Prvý hra vyšla v roku 1994 a postupne sa značka rozrastala, rozširovala o postavy aj mechanizmy, rástol aj jej príbeh. Akruálna pätnástka je kulmináciou toho všetkého – histórie série, skúseností autorov a aj doterajšieho obsahu.

KOF15 rozhodne netrpí tým, čo dnešné bojovky často ťahá dole – nedostatok postáv, lebo si zvyšok treba odložiť na DLC. Dodatočné DLC balíčky s ďalšími postavami síce neskôr prídu, ale už v základe má hra 30 postáv, medzi ktorými nájdete staré známe tváre a aj troch úplných nováčikov. Zaujímavosťou ale je, že v rámci tejto bohatej bojovkovej histórie SNK delí postavy do tímov. Celkovo 39 postáv je tak tematicky rozdelených do 13 tímov, vždy o 3 postavy. Nájdete tu tak Fatal Fury tím, Art of Fighting tím a podobne. Nemusíte sa však báť, že by vás to pri hraní nejako obmedzovalo a nemohli by ste si postavy vyberať podľa ľubovôle.

Oproti vyššie spomínaným sériám má KOF trochu iné pravidlá a pätnástka sa ich stále drží. Koncept sa líši hlavne v tom, že si do súbojov vyberáte tri postavy. Avšak nie v tagovacom štýle, kedy sa medzi nimi prepínate, ale idú pekne v poradí, ktoré si pred súbojom určíte. Vy máte svoju trojicu, súper má svoju a každá postava má len jeden ukazovateľ života. Keď oň príde, ide na rad ďalšia postava a súperovi sa trocha života doplní. Vyhráva teda ten, kto súperovi úplne vyradí všetky tri jeho postavy. Okrem toho sa ale hrateľnosť zase až tak nelíši, aj keď je pravda, že rovnako ako mnohé iné série, aj táto má svoje špecifiká.

Povedal by som však, že ak máte radi Street Fightera, aj nový KOF by vám mohol sadnúť. Jeho súbojový systém a aj systém kombo útokov je veľmi podobný, akurát možno ešte o niečo zjednodušuje útoky. Tu máte totiž len dva pre ruky a dva pre nohy – vždy vysoký a nízky. Nechýba však ani obrana, uchopenie súpera a podobné základné mechaniky. Na tie sa neskôr nabaľujú komplexnejšie mechaniky, protiútoky, špeciálne útoky a kopa ďalšieho. Veľa vecí sa vracia z XIV alebo predchádzajúcich častí.

Je tu napríklad parry systém, avšak nazvaný Shatter Strike, ktorý slúži na protiútoky voči všetkým súperom. Vracia sa Rush systém, ktorý chce kombá zjednodušiť aj pre hráčov, ktorí nie sú až takí skúsení. Vracia sa aj MAX mode, ktorý tu má dva varianty. Ten štandardný zvyšuje silu útokov, ten druhý zase umožňuje lepšie prechádzanie do komba bez toho, aby ste nechali nejaký opening. Záleží na tom, kedy aktivujete tento režim. No a sú tu aj EX Special Moves, teda špeciálne útoky, ktoré súperom spravia kopu škody a vyzerajú naozaj efektne. Na to všetko ale potrebujete energiu, ktorá sa vám hromadí v ukazovateli dole a má niekoľko úrovní.

Problém je, že dnes je už aj tento žáner niekde inde a SNK je tak trochu zaseknuté stále v 90. rokoch. Sám mám tento žáner rád a hrávam ho, ale hier je veľa, prechádzať z jednej do druhej je náročné, veď každý mesiac ich hrám zhruba desať. Potrebujem systém, ktorý ma do hry dostane. Napríklad tak, ako to dokázali Injustice hry. No tu nič také nenájdete. Tutoriál tu síce je, ale podľa mňa nie je zvládnutý dobré. V SNK by si tak mohli skočiť po radu do konkurenčného Arc System Works, aby videli, ako má v bojovke vypadať tutoriál. Takto totiž úplných nováčikov veľmi nepresvedčia, aby hre venovali kopy času a učili sa všetky jej mechanizmy.

Toto navyše nie je jediná oblasť, kde sa žáner posunul, no nová hra zostáva v minulosti. Aj v oblasti obsahu sme dnes už niekde inde a hry nám dokazujú, že vedia ponúknuť pútavý a hlboký príbeh a okrem neho aj kopu iného obsahu. Ono ten príbeh je aj tu, akurát je plytký a občas až hlúpy tiež ako z 90. rokov. Po zničení arény v predchádzajúcej hre sa koná ďalší turnaj a účasť najväčších bojovníkov sveta chce využiť temná bytosť z inej dimenzie, aby sa dostala do tej našej. Vy sa musíte pokúsiť nielen vyhrať turnaj, ale aj to celé zastaviť. Celé to prejdete behom pár minúť a je to skôr taký minipríbeh Arcade režimu ako nejaká plnotučná naratívna nálož. Môžete aspoň dostať iné záverečné animácie podľa toho, s ktorým tímom príbeh prejdete.

Ako typická japonská bojovka sa hra navyše nevyhla tomu, že na vás na záver vrchne neprekonateľného bossa so schopnosťou dopĺňať si zdravie, bojuje v dvoch fázach a tá druhá je samozrejme ešte silnejšia ako prvá. Ale aspoň to nie je ako Seth v Street Fighter IV. A to je tak to singleplayer obsahu asi aj všetko. Ešte sú tu nejaké výzvy, kde úplne nemáte motiváciu v nich napredovať. Jednak až tak dlho nevydržia, no opäť sa dostávame k tomu, že tu nie je ani motivácia a hĺbka spracovania. Pôsobí to dosť povrchne, ale tak asi sa autori rozhodli sústrediť na iné prvky hry.

Nesmie tu chýbať lokálny multiplayer pre dvoch hráčov, s ktorým si určite užijete kopu zábavy, avšak asi viac času strávite v online hraní a aspoň tu môžem povedať, že je tu toho naozaj kopa a spracovanie je na špičkovej úrovni. Celková štruktúra by mohla byť aj trochu intuitívnejšia (možno aj oddelená od menu ostatných možností hry), ale to je len kozmetická vec. Nechýbajú rýchle zápasy, Ranked zápasy, Room lobby, no nájdete tu napríklad aj online tréning, aby ste si priamo mohli zatrénovať s niekým online. Možnosti nastavení zápasov a aj vášho profilu sú veľmi slušné. Nechýbajú ani online tabuľky alebo replay záznamy, ktoré si môžete ukladať a tiež sledovať replay iných hráčov.

Autori sa parádne pochlapili v oblasti sieťového kódu. Ich rollback netcode sa totiž stará o to, že sú zápasy bez lagov, ovládanie pôsobí presne  a navyše nemáte dojem rozhodeného časovania. Naozaj sa to z technického hľadisku hrá parádne a je to ukážka toho, ako by malo online hranie bojoviek vyzerať. Akurát je škoda, že hráčov naozaj nie je veľa. Možno za to môže absencia crossplay hrania, ale ja som na PS5 na súperov čakal dlhšie ako som ochotný čakať. Ak by recenzovanie tejto hry nebola moja práca, asi by som to aj vzdal, ale takto som si na súperov počkal a teda krátko to netrvalo. Čo je škoda, hra je vonku tak akurát dlho, aby mala slušný počet hráčov hrajúcich online, no asi sú rozdelená medzi platformami a autori ich nemôžu spojiť do jedného poolu.

V rámci herného obsahu tu narazíte ešte na menšie a skôr bonusové záležitosti ako je Galéria a DJ Station. Do Galérie si svojím hraním odomykáte príbehové scény. Ako budete hru prechádzať s rôznymi tímami, získate aj ich vlastné zakončenia Nedá sa povedať, že by to na plytkom vyznení príbehu niečo menilo. Okrem toho si ale odomknete aj hlasy postáv. V DJ Station si zas môžete meniť skladby z herného soundtracku pri hraní. Pritom soundtrack je fakt dobrý. Nie je to síce úroveň Guilty Gear Strive, ale stále je to veľmi dobré.