Ak ste náhodou nežili posledných pár rokov pod zemou, určite vám nemohol ujsť jeden z dielov populárnej multiplayerovej akcie Battlefield. Obrovské mapy, mód conquest, viacero povolaní na výber... to všetko sú charakteristické črty tejto úspešnej ságy a verte neverte, zviesť sa na tejto vlne už vyskúšalo nejedno vývojárske štúdio. Pravda, jedným sa to podarilo viac, druhým menej, avšak podstatným je fakt, že spomedzi týchto klonov dosiahol masívneho úspechu iba jeden (možno dva, ale nie som si istý). Reč je samozrejme o titule z dielne Lucas Arts s názvom Star Wars Battlefront, ktorý si vďaka chytľavej hrateľnosti a dokonalému stvárneniu SW univerza získal tisíce fanúšikov, z čoho bolo nad slnko jasné, že pokračovanie na seba nenechá dlho čakať. Teraz sa pozrime ako dopadla "malá" PSP verzia tejto hry.

George Lucas veľmi dobre vie, ako naplánovať vydanie svojich produktov. Niet sa teda čo čudovať, keď pokračovanie Battlefrontu dosiahlo pultov obchodov v rovnakom termíne, ako očakávané DVD tretej a súčasne poslednej Epizódy hviezdnych vojen. A keďže masová histéria okolo značky SW prepukne každoročne aspoň raz, mazaný George si už teraz môže rezervovať nejaký ten kráľovský apartmán v hoteli Burj Al Arab, pretože suma, ktorá mu obohatí jeho účty, rozhodne nebude zanedbateľná. Späť ale k hre samotnej. Azda najdôležitejším rozhodnutím, ktoré tak povediac ovplyvní vašu výslednú zábavu, bude voľba modelu ovládania. Hra vám síce dá na výber zo štvorice prednastavených modelov, avšak v záujme dosiahnutia akých takých výsledkov sú použiteľné len dva. Defaultná voľba pridelí analógovej páčke pohyb zatiaľčo štvorica znakov (trojuholník, štvorec atď.) dostane za úlohu free look. Streľba je v tomto prípade realizovaná stlačením čudlíka R. Obdobne je namapované aj retro ovládanie, iba s tým rozdielom, že pohyb a free look sú navzájom vymenené. Po niekoľkodňových skúsenostiach ale môžem výhradne doporučiť práve posledne menovanú schému, pretože svojim charakterom sa asi najviac podobá klasickému ovládaniu FPSiek. To ale nič nemení na tom, že kým sa úskaliami ovládania ako tak prederiete, armáda pod vašimi rukami utrpí nejednu porážku. Neviem, ako je to možné, ale v porovnaní s ostatnými PSP gamesami dokázali autori Battlefrontu 2 vytvoriť zďaleka najnešťastnejšie ovládacie modely a ak sa vaša povaha radí k tým výbušnejším, určite by ste mali hranie tohto titulu zvážiť (ináč môže dôjsť k ohrozeniu zdravia a života vašich blízkych).

 Uff, to najhoršie máme za sebou, teraz to už bude len lepšie a lepšie (nič ale nesľubujem). Prvá vlna eufórie vás zaleje pri pohľade na herné možnosti, ktoré Battlefront 2 ponúka. Okrem položky Tutorials, ktorá vás formou statických obrázkov a textu oboznámi so všetkým potrebným, vám hra predloží bohatý singleplayer a multiplayer, pozostávajúci z viacerých zaujímavých módov. Pozrime sa ale najprv na singláč. Hra pre jedného hráča by sa v kontexte so žánrovým zaradením tohto titulu (multiplayerová akcia) mohla zdať nadbytočnou ale verte mi, že opak je pravdou. Štyri kampane (rozdelené podľa toho, ktorú trilógiu popisujú), taktická mapa galaxie, obsadzovanie planét... to všetko sú základné črty módu Galactic Conquest, ktorý si svoju premiéru odbil už v predchádzajúcom dieli. V skutočnosti ale tento variant ponúka o mnoho viac než sa môže navonok zdať a preto nebude od veci, ak si ho priblížime trošku viac. Po zvolení jednej zo štyroch frakcií sa hráčovi dostáva pod kontrolu jedna (prípadne dve) bojová flotila, kotviaca v blízkosti spriatelenej planéty. Ako už ale býva zvykom, väčšina ostatných planét je v držbe nepriateľa, takže cesta k víťazstvu bude lemovaná poriadnou hromadou tiel. Príjemne na mňa zapôsobila jednoduchosť taktickej časti, ktorá akčne ladeného hráča zbytočne nezdržuje a okrem pohybu po bojovej mape mu umožní nanajvýš tak regrutovať nové posily, pripadne zakúpiť jeden z dostupných bonusov, ovplyvňujúcich jeho východiskové postavenie v nadchádzajúcej bitke. Bojové strety sa už ale vedú v duchu predchádzajúceho dielu a po zvolení povolania (na výber je hneď niekoľko classov – pešiak, sniper, engineer a pod.) ste priamo vrhnutí do bojov o kontrolné body, tvoriace základ vášho plánovaného úspechu.

Trošku ale zamrzí počet bojísk (13), ktorý je oproti dospelejším bratom predsa len chudobnejší a aj keď číslo 13 sa môže sprvu zdať ako obstojné, veľmi rýchlo sa vám jednotlivé lokácie zunujú a slovko stereotyp začne nebezpečne naberať na váhe. Z vkrádajúcej sa nudy vás ale vytrhne novinka v podobe vesmírnych bitiek, ktoré si vás svojou jednoduchosťou získajú už od ich premiéry a verte mi, že nieje lepší pocit, ako sledovať rozpadávajúci sa Star Destroyer po tom, ako schytal smrteľnú dávku z vašich nenažraných kanónov. Aby som túto novinku ešte trošku upresnil, vašou úlohou v týchto bitkách bude dosiahnutie určitej bodovej hodnoty (zvyčajne je to 90 bodov), ktorú zvýšite iba cielenou likvidáciou dopredu stanovených častí nepriateľskej flotily (napr. veliteľský mostík, zdravotnícke centrum a pod.). Čo som ešte nespomenul v súvislosti s Galactic Conquestom je možnosť stavby novej flotily, ktorá vám nielen dopomôže k zdárnemu obsadeniu celej galaxie, ale vďaka nej budete môcť predísť aj nečakanému útoku na jednu z vašich planét, pretože samotnému výsadku predchádza vesmírny súboj, v ktorom dokážete zvíťaziť ľavou zadnou.

  
Suma súmárum vám Galactic Conquest ponúkne solídnu zábavu v dĺžke (povedzme) takých 6 hodín a aj keď sa mapy sústavne opakujú, vďaka rozličnosti jednotlivých armád vám ich repette nepríde až tak hrozné. Dobíjanie planét ale po čase môže omrzieť, a tak si na nás autori prichystali ďalšiu špecialitku s názvom Challenges. Tá vo všeobecnosti predstavuje súbor troch zábavných módov, dokonale testujúcich vaše strelecké resp. pohybové schopnosti. Prvým z nich je mód Imperial Enforces. Ten vás postaví do role snipera, ktorého úlohou je v časovom limite zlikvidovať stanovený počet pôvodných obyvateľov tej ktorej planéty. Prvá časť, spojená s deratizáciou Gunganov na planete Naboo sa ešte môže zdať jednoduchá, ale ta pravá zábava začne až s príletom na Kashykk, kde sa proti vašej osobe postaví celá päťdesiatka po zuby ozbrojených Wookiov. Musím povedať, že aj po niekoľko dňovom intenzívnom tréningu som sa cez spomínanú planétu nedostal, hlavne vďaka mnohonásobnej presile nepriateľov, pri ktorej som obrazovku s výberom povolania videl až nechutne často. Poďme ale ďalej. Úlohu nájomného vraha si vyskúšate v móde Rogue Assasin a pripravte sa na solídne patálie, pretože dostať sa k označenej postave cez hordy jej bodyguardov dá niekedy poriadne zabrať. Je to vlastne taký variant lovu, kde namiesto zveri po mape naháňate vaše terče, často tvorené vojakmi s vyššou hodnosťou a zákonite aj lepšou výbavou. Opäť platí to, čo aj v prvom prípade, a síce že s pribúdajúcimi odohranými misiami rastie aj úroveň obtiažnosti, takže ak vám prvá úloha pripadala až detinsky jednoduchá, nasledujúce z nich vás presvedčia o opaku. Nakoniec som si ale nechal tu najdelikátnejšiu prácičku. V Rebel Raider totižto preberáte úlohu mrštného bojovníka dobra, ktorý musí v danej mape pozbierať stanovený počet predmetov a bezpečne ich doniesť na dopredu určené miesto. V princípoch sa teda jedná o CTFko, len s tým rozdielom, že do boja vyrážate sám proti obrovskej presile a len na základe vašich pohybových zdatností dokážete, že Rebelská Aliancia má rozhodne naviac, než len na diverzné akcie. Teda, či už si zvolíte cestu nájomného vraha alebo vykorisťovateľa, vďaka sviežim nápadom z dielne Lucas Arts sa nebudete ani na chvíľku nudiť a primárne multiplayer gamesu Battlefront 2 si obľúbite predovšetkým pre jej chytľavý singleplayer.

Aby to ale nevyznelo zle. Multiplayer nového Battlefrontu pri dostatočnom počte hráčov predstavuje studnicu zábavy (samozrejme až po zvládnutí ovládacich galejí), ktorú ku podivu nekazí ani umelá inteligencia NPC bojovníkov, slúžiacich ako výplň voľných miest v jednotlivých tímoch. K výbornej zábave prispieva aj vyváženosť herných módov, kde okrem dobre známeho CTFka a Conquestu privítate aj menej populárny Assault, v ktorom sa zhostíte role hrdinov SW univerza (Vader, Maul, Obi, Yoda a pod.) a rozdáte si to v ultimátnej bitke tisícročia. Nechýbajú ani spomínané vesmírne strety, kde jeden zostrelený X-Wing strieda druhý, až si pripadáte, ako keby ste sledovali monumentálnu vesmírnu tragédiu v samotnom závere Epizódy VI: Return of the Jedi. Skrátka, paráda. Aspekt hrdinov je ďalšou novinkou do tejto (už) série a okrem Assaultu sa vám dostane pocty zhostiť sa takéhoto charakteru vždy, akonáhle dosiahnete požadovaného počtu zabití v rade. Hádam ani nemusím dodávať, že takáto postava dokáže behom okamihu zvrátiť aj dopredu prehranú bitku a preto je jej pobyt na bojovom poli časovo zredukovaný, aby tak nedošlo k znehodnoteniu poctivo budovanej hrateľnosti. Aj tak si ale myslím, že niektorí hrdinovia sú až príliš zvýhodnení (Grevious, Darth Maul) a hra by si v tejto oblasti určite zaslúžila lepšiu optimalizáciu. Ešte pred tým, než sa ale dostanem k technickej stránke, zameriam sa v krátkosti na bojové vozidlá, tvoriace neoddeliteľnú súčasť žánra multiplayerových akcií. AT-ST, Tie Fighter, Snow Speeder, AT-AT.. to je len malý výpis toho, na čo počas vašej púte naprieč planétami narazíte a ak si myslíte, že tieto stroje sú opäť nesmrteľné (ako tomu bolo u Battlefrontu 1), mám pre vás dobrú správu. Autori totižto vypočuli volanie fanúšikov a tak sa dajú tieto mašinky po novom aj zničiť, čo je v niektorých mapách priam životnou nutnosťou (napr. Hoth, Endor).

  
Technická stránka PSP verzie nového Battlefrontu sa rozhodne radí do nadpriemeru, ale keď mám byť úprimný, čakal som rozhodne viac. Chudoba v oblasti detailov postihla predovšetkým bojiská, ktoré pôsobia priam zúfalým dojmom a pri pohľade na nich sa vás zmocnia pocity smútku a beznádeje. Trošku lepšie ale dopadli modely postáv a vozidiel, ktoré spolu s kvalitnými animáciami ako-tak zmierňujú prvotný šok a občas aj vyčarujú nejaký ten úsmev na vašej tvári. Na záver som si ale nechal audio stránku, ktorá je jedným slovom úžasná. Nejedná sa ani tak o rôzne zvuky ale ide predovšetkým o hudbu, ktorá v podaní Johna Williamsa dokazuje, že kvalitný soundtrack urobí aj s totálneho prepadáku vysoko atraktívny titul (platí to ale aj opačne – viď. veľkofilm Troy). Vďaka tomu som aj prižmúril oko nad slabším vizuálom, za ktorý by si autori zaslúžili poriadny világoš (píšem ako počujem – maďarsky zdatní hráči, neukrižujte ma!).

Nemôžem si pomôcť, ale PSP verzia Star Wars Battlefront 2 by rozhodne potrebovala nejaký ten dníček na dokončenie. Problémom môže byť aj fakt, že vývojárske možnosti PSPčka sú zatiaľ len v rannom štádiu prieskumu a potrvá prinajmenšom rok, kým sa dočkáme skutočného killer titulu. Nič to ale nemení na tom, že pokračovanie Battlefrontu poskytuje aj napriek vyššie popisovaným nedostatkom solidnú porciu zábavy, ktorá má pre fanúšikov SW univerza obzvlášť vysokú hodnotu. Tak čo, radíte sa k nim aj vy?