Nie všetky hry z Japonska musia byť od vývojárov z Orientu a nemusí to byť ani anime a manga. Pod akčnú adventúru Trek To Yomi sa podpísal Leonard Menchiari a štúdio Flying Wild Hog a ich pohľad na krajinu vychádzajúceho slnka je príjemne odlišný. Pritom verne zachytáva dobovú atmosféru a snaží sa servírovať všetko v súlade so zvolenou kultúrou. Takže príjemne dýcha historickým Japonskom.

Už  menu hry vás presvedčí o tom, že to autori mysleli naozaj vážne. Popisy v ponuke sú v japonskom písme, ale keďže väčšina hráčov by netušila, čo jednotlivé znaky znamenajú, sú tam aj menšie anglické označenia. Do toho hrá dobová japonská hudba, na pochmúrnom čiernobielom pozadí sa črtá stavba s charakteristickou strechou a to všetko vás nenechá na pochybách, kde sa odohráva dej. V tomto duchu sa nesie celá hra – ponúka typické japonské výjavy, všetko je monochromatické, sprevádzané japonskými melódiami aj dabingom, ktorý je doplnený anglickými titulkami (prípadne inými podľa vášho výberu z 12 jazykov).

Samotné spracovanie je veľmi pôsobivé hneď z niekoľkých príčin. Lokality veľmi verne napodobňujú život, kultúru a štýl japonských ostrovov. Či už sú to obydlia aj s dekoráciami, uličky osady s pobehujúcimi robotníkmi v slamených klobúkoch, chrámy, lesy, polia, ale neskôr aj jaskyne a tajomné spirituálne miesta poznačené prítomnosťou démonov. Neraz je to všetko dotvorené večernou oblohou s guľatým mesiacom nad strechami, alebo vnímate efektný súboj na moste či padnutom strome z priam romantického bočného výhľadu.

Postavy, ich účesy, oblečenie, náradie či zbrane sa taktiež pridŕžajú predlohy. Aj spôsob akým sa pohybuje váš hrdina a iné osoby je zaujímavý a sprevádzajú ho automatické zmeny kamery, ktoré však nepôsobia neprirodzene a ani nevyvolávajú zmätok pri ovládaní. A potom je tu ten čiernobiely filter a zúžený horný a spodný okraj obrazovky, ktorým sa to všetko pekne dotvára a výsledkom je úžasný filmový efekt. Chvíľami doslova máte dojem, že sledujete príbeh na ploche starého televízora. Toto je najväčšia devíza a tromf celej hry.

Naproti tomu dej ako taký je pomerne obyčajný, napriek tomu, že sa vývojári aj v tomto smere snažili hru povzniesť. Vašu osadu napadnú banditi práve vo chvíli, keď ešte ako chlapec trénujete v dojo so svojím majstrom. Sensei neváha a vydá sa na obranu osídlenia a vy ste mu v pätách a sledujete jeho posledný zápas. Smútite spolu s dievčinou Aiko, s ktorou sa zblížite a spoločne, po rokoch a už ako dospelí, čelíte ďalšiemu prepadnutiu dediny. Tentoraz je záchrana osadníkov, ale aj blízkej ženy, len vo vašich rukách. Tak sa začína strastiplná púť, kde s mečom v rukách čelíte zbojníkom, duchom, nepriateľským bojovníkom a démonom. Dej je priamočiary, ale na niekoľkých vybraných miestach máte možnosť voľby, aké budú vaše priority na ďalšej ceste. Podobných príbehov sme tu mali už mnoho a tento sa nevymyká z priemeru, ale postačí.

Čo však nestačí je celková dĺžka hry. Hoci ju výrazne ovplyvní výber obťažnosti, ani v najlepšom prípade zrejme neprekročí sedem hodín, čo je pre hru s minimálnou znovuhrateľnosťou naozaj málo. Pričom ak si zvolíte najľahšiu obťažnosť, prejdete všetko ako nôž maslom za dve - tri hodinky. Vyššie tri náročnosti už ale výrazne pritvrdia. Bushido prináša vyrovnané súboje, keď proti vám stojí jeden či dvaja protivníci, ale budú momenty, keď naraz čelíte aj šiestim a tie neraz končia reštartom celej pasáže od posledného checkpointu. Paradoxne, bossovia  sú oproti skupinám bežných nepriateľov relatívne ľahkí, lebo sa spravidla sústredíte len na jeden cieľ, prípadne pár pomocníkov. Stačí sledovať ich taktiku, prispôsobiť sa, uhýbať a v správnej chvíli zaútočiť. Ronin náročnosť vás ešte viac potrápi a Kensei je špecifická tým, že všetko okrem bossov sa dá zabiť jedinou ranou – vrátane vás.

Hodín strávených pri hre bude teda dosť málo, avšak tento čas si naplno užijete, hoci niekedy aj zanadávate pri reparátoch niektorých pasáží. Pri hraní plne ovládate pohyb svoje postavy, ktorý zahrňuje chôdzu, kotúľ, ktorým sa dá vyhnúť zásahu, šplhanie po rebríkoch a preliezanie múrov, ku ktorým sa stačí priblížiť. Občas aj posuniete voz a uvoľníte cestu, zhodíte kmeň stromu a prejdete po ňom a podobne. Hoci ste samuraj, pri sebe nemáte dva, ale po celý čas len jeden meč, ale o ten nikdy neprídete a viete ho účinne používať. A ak neviete, naučíte sa to.

Základom sú ľahké útoky seknutím či bodnutím, ktoré môžete viesť v línii tela, zhora alebo zdola. Vykonávate ich ľavým tlačidlom myši, ak neuprednostníte gamepad. Pravé tlačidlo vyvolá silnejší, ale súčasne o niečo pomalší výpad, ideálny najmä na odolnejších protivníkov v brnení.  Dôležitá je aj obrana a vykrývanie použitím klávesu shift, pri dobrom načasovaní zakončená protiútokom.  Pri všetkom sa spotrebúva stamina, ktorá sa dopĺňa pri oddychu. To sú základné variácie, ale v priebehu hry sa vám odomknú aj nové kombá s rôznymi kombináciami. Veľmi osožný je prudký útok s otočením na opačnú stranu, pretože bežne vás obklopujú nepriatelia sprava aj zľava. Takto dokážete pomerne účinne odrážať rany z oboch smerov, i keď občas dostanete na nechránený chrbát. Príležitostne máte možnosť zakončiť súpera efektným finišom.

Protivníci občas po vás niečo hádžu, objavia sa aj strelci, nepríjemní sú bojovníci, čo sa ľubovoľne teleportujú alebo duch, ktorý neustále vyvoláva posily, kým ho neskolíte. Ale aj vy si môžete pomôcť doplnkami. Najskôr to budú len nože kunai, ktoré tvorcovia mylne označujú ako bo shuriken. Dôležité ale je, že sú to vrhacie zbrane, ktoré porania protivníkov z diaľky. Účinnejšie sú šípy z luku, ktorý je trochu pomalší, ale efektívny. Napokon si privlastníte aj ručný kanón ozutsu, ktorý väčšinu súperov odrovná jedinou ranou, ale extrémne pomaly sa nabíja, čo vám môže byť v zápale boja osudné. Veľmi však pomôže pri bossoch.

Všetky tieto doplnkové zbrane potrebujú dopĺňať zásoby / muníciu, čo však môžete mať u seba len limitovanom množstve. Spočiatku je to len pár kusov, preto treba podporné prostriedky využívať rozumne, ale pri putovaní natrafíte nielen na permanentné vylepšenia zdravia a staminy, ale aj na zvyšovanie kapacity doplnkov. Takto vám rastie počet dielikov života, línia výdrže a vystrelíte aspoň štyrikrát.

Spestrením dynamických bojov, pri ktorých je dôležitá šikovnosť a rýchle reakcie, sú veľmi nenáročné hlavolamy.  Sú vždy rovnaké a ide len o to, že musíte na určenom mieste, v kruhu s tromi otočnými vrstvami, nastaviť také znaky, aké vidíte v okolí. Nemusíte pritom ani zdĺhavo hľadať, všetko je nablízku, maximálne tak prehliadnete nejaký objekt a vidíte, čo potrebujete.

Aj keď sa naučíte parádne oháňať mečom a vhodne nasadíte podporné zbrane, neraz (podľa obťažnosti) to neustojíte a zomriete. Hra používa na uloženie progresu výlučne jednu pozíciu, ktorú si bežne prepisujete použitím oltárov. Každý svätostánok predstavuje jeden save a vždy vás naplno dolieči, no nedá sa opakovane použiť. Oltárov je, našťastie, mnoho a pekne oddeľujú jednotlivé úseky hry, ktoré navyše nie sú veľmi dlhé. Avšak  na tých úsekoch musíte na jeden život zdolať neraz aj  6 -10 nepriateľov. A to sa nie vždy podarí. Takže repete jednotlivých častí s oživením pri poslednom oltári- checkpointe zrejme zažijete mnoho.

Trek to Yomi je výprava do historického Japonska v štýle Kurosawa filmov. Unikátny monochromatický vzhľad vás pohltí, boje sú dynamické a realistické a všetko vám bude pekne odsýpať. Vo finále sa ocitnete príliš rýchlo, čo je škoda, ale hra vo vás zanechá dobrý dojem. V Game Pass je to jasná voľba, ktorú by ste nemali prešvihnúť.