A je to tu znova, prišla ďalšia hra s prívlastkom Soulslike, recenzie sa budú predbiehať, ktorá viac zopakuje onú takmer povinnú frázu o tom, ako budete často umierať a ako sa treba obrniť proti frustrácii zo smrti, lebo po nej príde slastný pocit zadosťučinenia a vlastnej výnimočnosti. Zabil som bossa. Prešiel som ťažkú pasáž. Našiel som skvelú zbraň, s ktorou rýchlejšie zabijem bossa a prejdem náročnejšiu pasáž. A tam bude ešte šialenejší boss a možno kdesi za náhodným stĺpom ešte mocnejšia a neuveriteľnejšia zbraň. Takýmto štýlom by sa mala niesť celá recenzia, na konci sa prilepí na hru známka zo spektra bližšie k desiatke a davy jasajú.

Otázka znie, presnejšie si túto otázku položil istý Miro Straka zo straka.studio, ako celý tento kolobeh ozvláštniť, pridať mu niečo osobité, nové, neopozerané a šialené? Miro spod Tatier dostal nápad a skombinoval typické Soulslike prvky s prvkami rougelite, pixelovou grafikou a Tetrisom. Vo výsledku to teda znamená, že budete umierať, po smrti o takmer všetko prídete a postup vpred sa nenaučíte naspamäť, lebo sa bude hra pri novom štarte procedurálne generovať. Ale budete popri zabíjaní príšer hrať Tetris s platformami, na ktorých sa presúvate zaplavenými oblasťami.

A podarilo sa namiešať skutočne zaujímavý mix spomenutého. Hra je skutočne náročná, aj najslabšie príšerky vám vedia dať zabrať, aj keď to nie je taký extrém, ako v „pravých" Souls hrách, že keď hráte ako z pomocnej, tak vás vypne prvý bulimický undead za bučkami. Tu náročnosť spočíva skôr v tom, že s príšerkami takmer vždy bojujete na menších priestranstvách, pretože sa po celom hernom svete presúvate po malých platformách, ktoré by sa s dávkou patriotizmu dali nazvať napríklad plťkami. Naskočíte na plťku, preplavíte sa k ďalšej plťke a tam na vás vyskočí škaredý čierny ghoul, ktorého musíte na priestore napríklad dva krát dva metre spacifikovať. Rana mečom po chrbte a máte ho z krku.

Mečom, kopijou, sekerou, výber je približne klasický v rámci fantasy žánru. Každá zbraň má iný pohybový set, ktorý v základe tvorí, samozrejme, ako je zvykom, klasický silný a rýchly úder. Novinkou sú nabíjacie útoky, pri ktorých potom zbraň urobí nejaké tie sebe vlastné čáry-máry. Tlaková vlna je dobrým príkladom, odhodí nepriateľov na strany a vám dá sekundu na rozmyslenie čo a ako. Alebo preskočíte na vedľajšiu platformu a rýchlo sa s ňou odplavíte niekam, kde je viac kľudu. Inú zbraň môžete na nepriateľov napríklad vrhnúť, ďalšia vás pri nabití útoku vrhne smerom na obeť. Okrem toho môžete mať na zbrani aj skutočné kúzla, ktoré ale konzumujú manu, ako chvíľkovú neviditeľnosť (neoceniteľná vec), či možnosť preskakovať z platformy na platformu, čím zdravíme barbara z Diabla.

Zbrane môžete u seba nosiť dve a okrem nich máte vo výbave ešte brnenie a helmu a tri rôzne šperky, ktoré vám dodajú napríklad vyššiu silu, krátky teleport pri údere za chrbát nepriateľa a podobné drobné perky. K tomu ešte fľaštičky na doplnenie zdravia a hor sa na plťkoplavbu. Platformy, ktoré v hre posúvate, skladáte ako v Tetrise, aby ste si odkrývali cestu vpred spletitými bludiskami, pričom niekedy treba naozaj trocha zapojiť hlavu, aby ste sa „pretetrisovali" cez úzky prieplav, alebo prekonali výškový rozdiel medzi rôznymi platformami a dosiahli na truhlu s pokladom.

S platformami sa ale dá zájsť aj ďalej. Môžete sa napríklad rýchlo prisunúť k nepriateľovi, uštedriť mu úder a potom sa zas odplaviť skôr, ako stihne zaútočiť späť. Môžete prisunúť platformu a počkať, kým si k vám nenastúpi napríklad jeden z trojice nepriateľov a odsunom ho efektívne oddeliť od ostatných a jednoduchšie sa mu tak postaviť. Samozrejme, hra nie je hlúpa, a tak sa vám postavia do cesty príšery, ktoré vedia lietať, vrhajú na vás kúzla, alebo vedia svojou mágiou platformy uzamknúť, aby sa nedali oddeliť.

Takže áno, umriete tam. Po smrti sa ocitnete v Sanctuary, čo je obdoba Firelink Shrine a Majula Village a všetkých tých Souls hub svetov, odkiaľ vyrážate za dobrodružstvami. Stratíte všetko, čo ste po ceste z nepriateľov nazbierali, vrátane zlatiek, aj oveľa dôležitejšej meny Knowledge, za ktorú si u NPC v Sanctuary odomykáte nové zbrane, kúzla aj kusy vybavenia. Za zlatky si zas u NPC kupujete vždy náhodne jeden predmet, ktorý môže takisto byť zbraň, výbava, alebo nejaký šperk. Po smrti vám ostávajú len odomknuté veci a takzvané enchantementy, ktoré upravujú atribúty nasledujúcej výpravy a ktoré náhodne objavujete po cestách svetom.

Začínate ale vždy so základnou výbavou, s resetovanou úrovňou a štatistikami a od prvej oblasti z mnohých, ktorou je Sunken Village. Vždy keď zdoláte jednu oblasť, hra vás vráti takisto naspäť do Sanctuary, kde môžete minúť nahromadené vedomosti aj peniaze a vstupujete odtiaľ do oblasti novej. Medzitým sa ale do mestečka nedostanete, takže sa vždy oplatí minúť všetko, čo sa dá. V hre je ale jedna veľmi zaujímavá NPC postava, a to alchymista, ktorý vám z nadchádzajúcej výpravy vezme vaše štyri fľaštičky na zdravie a keď sa nabudúce vrátite, vráti vám ich dvojnásobok.

Môžete tak skúsiť risknúť ľahšou lokalitou prebehnúť pokiaľ možno bez ujmy a na ťažšiu lokalitu mať k dispozícii viac fľaštičiek na obnovu života. S neviditeľnosťou a šikovným plánovaním pri posúvaní platforiem sa viete dokonca vyhnúť veľkej časti bojov (nie však vždy, niekedy dokonca naopak) a lokalitou doslova „prespeedrunovať". Snáď to autor po prečítaní nebude utekať hneď patchovať. Fľašky naviac potom oceníte pri bossoch, ktorí sú naozaj nároční, ale vždy je cesta ako ich poraziť v trpezlivosti, v učení sa a šikovnosti, tu prístup k hre už klasickejší snáď byť ani nemohol.

Hra tak zaujímavo kombinuje osvedčené metódy zo Souls a rougelite žánrov, pridáva vlastné drobné nápady a nezaostáva ani v atmosfére, kde sa nebojí byť primerane krvavá, temná, gotická a tajomná. Príbeh v hre je takisto poňatý tým klasickým Souls štýlom, kde neviete vlastne nič, čo sa deje, len to, že ste sa stali jedným z nekonečného zástupu dobrodruhov, ktorí pomocou magického rituálu získali schopnosť po svojej smrti sa znova objaviť, len v trocha pozmenenom svete. Hra tak prvky rougelite pekne zakomponovala do svojho folklóru.

V čom ale ide hra mimo tých zabehnutých zvyklostí a vychádza mierne v ústrety trocha rekreačnejším hráčom, je možnosť zapnúť si niekoľko prvkov pre zjednodušenie hrateľnosti. Či je to zníženie poškodenia od príšer, červené zvýraznenie ich obrysov, alebo aj navigačné čiary, aby ste videli, ktorú platformu môžete ktorým smerom posúvať, je to skutočne vítaná zmena a v istom zmysle aj veľmi odvážny, aj keď len drobný krok smerom „nebuďte také netýkavky, vy 'gitgud' nekompromisná komunita fanúšikov subžánru". Takže, nebuďte netýkavky, tie zásahy sú len malé a kto nechce, zapnúť si ich nemusí a ja tento krok veľmi oceňujem.

Čo sa grafického spracovania týka, hra je vyhotovená v stále obľúbenom pixel art grafickom štýle. Zaujímavosťou je, že autori použili v hre real time 3D ilumináciu, takže každý jeden objekt má svoj vlastný neviditeľný 3D model a to vie vo výsledku pekne oživiť hru tieňov a svetla v hre. Samozrejme, že grafika je stále, ako zvyknem hovoriť v takmer každej recenzii, v prvom rade otázka vkusu a preferencií, ale osobne si myslím, že dobrým pixelartom sa nedá nič pokaziť, hlavne ak je len obalom pre skvelú hru ako takú. A tou Loot River nepochybne je.