Mario je naozaj všeobecne nadaná postavička. Povolaním bol inštalatér, ale meno si spravil ako záchranca princezien. Okrem toho ale robil fakt obrovskú haldu iných vecí, a keď práve nepracoval, tak športoval. Tenis, golf, pretekanie alebo jednoducho čokoľvek, čo sa objavilo na niektorej z mnohých letných a  zimných virtuálnych olympiád. Ale podľa mňa mu to vždy najlepšie šlo na futbalových trávnikoch. Aj keď je teda pravdou, že naposledy na ne Mario vybehol ešte v roku 2007 na konzole Nintendo Wii. Museli sme tak poriadne dlho čakať na to, kým sme sa dočkali novej Mario Strikers hry. A oplatilo sa.

Niežeby bolo futbalových hier málo, ale akosi v tejto oblasti stále niečo chýba. FIFA je jasná, Konami robí s PES/eFootball sériou podivné psie kusy a potom je tu už len kopa menších hier. Nie je nič zlé na tom, že sú malé. Problém je, že sú často dosť zlé. Chýba niečo chytľavé a hlavne dobré. Niečo, čo je mimo FIFA, mimo PES, mimo zabehnutých koľají. Práve toto miesto naozaj parádne vypĺňa nový Mario Strikers: Battle League, ktorý vychádza už čoskoro, no my sme si ho mohli vyskúšať s menším predstihom. Spolu s ostatnými novinármi zo sveta sme vybehli na trávniky, vyskúšali si singleplayer a aj online multiplayer.

Nedá sa povedať, že by séria mala nejakú veľmi bohatú históriu, toto je vlastne len tretia časť. Na druhú stranu mali autori z čoho čerpať, keďže hlavne prvá časť pre GameCube bola neuveriteľne zábavná a plná skvelých nápadov. Zároveň ale museli aj inovovať a priniesť novinky, aby hru osviežili, oslovili nové publikum a presadili sa v ére, kedy futbal hrajú už aj autá a patria medzi najpopulárnejšie multiplayerovky v súčasnosti. Možno sa budete čudovať, ale nejaká inšpirácia tu je možno aj z Rocket League.

Battle League je arkádovka ako remeň. Naozaj nemá zmysel sa baviť o akejkoľvek snahe o aspoň trochu realistický futbal a pravdepodobne ani neviem dobre slovami vystihnúť to, aká veľká arkáda do až je. Ale veľká. Čo je vlastne fajn, keďže si tak hra razí vlastnú cestu a prichádza s unikátnymi prvkami, ktoré sú vystavané hlavne na zábave. Osobne ako dlhoročnému futbalovému fanúšikovi a puristovi trochu prekáža fakt, že v Japonsku trošku nepochopili etymológiu slova futbal a niektoré postavy hrajú rukami. Ale dokážem to prehryznúť. Alebo za ne jednoducho nehrám a vyberiem si iné postavy.

Hra je totiž založená hlavne na postavách. Celkovo ich tu nájdeme 10, medzi nimi sú známi hrdinovia (Mario, Luigi...), záporáci (Bowser, Waluigi...), princezné alebo aj poskokovia. Výber je ale pestrý, aj keď je jasné, že by tých postáv mohlo byť aj o niečo viac a v budúcnosti určite budú pribúdať nové. Dôležitý ale nie je ani tak počet, ale skôr rozdielne vlastnosti. Každá postava je definovaná rýchlosťou, silou, strelou, prihrávkami a technikou. Niektoré postavy sú tak rýchle, iné silné, ďalšie zas technické a podobne. Tie štatistiky tu ale nie sú len na parádu. Naozaj majú vplyv na hranie a na základe nich si musíte vyskladať svoj tím. A tiež na základe toho, aký herný prejav preferujete. Hráte rýchly futbal? Vyberte si rýchle postavy. Chcete súperov zlikvidovať držaním lopty a množstvom prihrávok v tiki-taka štýle? Vyberte si postavy s dobrými prihrávkami a technikou.

Navyše to nie je len o tom, aké vlastnosti majú postavy. Hraním zápasov (offline aj online) získavate v hre peniažky a tie potom môžete investovať do vybavenia pre postavy. Vybavenie im potom ovplyvňuje základné štatistiky a kým v základe je napríklad Mario dobre vyvážená postava, stačí investovať do výbavy a pokojne z neho spravíte siláka. Alebo Bowserovi výrazne pridáte na rýchlosti. Avšak pozor, schopnosti nepridávate, ale vždy to je niečo za niečo, niekde pridáte na rýchlosti, inde musíte ubrať na strele napríklad. Ale výhoda je v tom, že ak aj vaša obľúbená postava nespĺňa vaše požiadavky na vlastnosti, tak si ju jednoducho upravíte cez vybavenie.

Hrá sa tu na relatívne malých ihriskách rozdelených na dve polovice (doslova, každá polovica tu môže vyzerať inak a mať iné prostredie), takže aj po ihrisku pobehuje menej postáv, konkrétne štyri na každej strane. Potom je to už len o tom, čo si vy namixujete. Môžete mať každú postavu s inými štatistikami pre každú eventualitu. Alebo všetko vsadíte na jednu kartu a budete hrať napríklad silový futbal. To sa dialo hlavne v multiplayeri, kde zatiaľ tí lepší hráči hrali so silnými postavami (alebo silným vybavením). A to ten zápas potom vyzerá dosť ako šikana, keďže vás silou úplne prevalcujú, držia vás od svojej brány a podobne. To bude chcieť ešte balans zo strany autorov.

Ako teda vyzerajú samotné zápasy? K malému futbalu si pripočítajte trochu Shaolin Socceru a máte zhruba predstavu. V 4v4 zápasoch totiž nejde len o to, aby ste strelili gól a ideálne žiaden nedostali. Ide aj o to, aby ste súperom dali poriadne do držky. V tomto si Mario a partia zobrali niečo aj z kariéry Vinnieho Jonesa, hlavne jeho Wimbledon ér. Súperov tu tak môžete kopať, udierať, likvidovať sklzmi a podobne. To je súčasť hry a neraz aj zábavy. Ideálne, ak súpera trafíte pri mantineloch. Ihrisko je totiž ohraničené elektrickým plotom a keď doň súperov hodíte, tak ich šok zdrží ešte o niečo dlhšie ako bežný sklz. Dokonca môžete zaútočiť aj svojou vlastnou postavou – akože jednou svojou udriete druhú svoju a tá letí do súpera. Aj preto majú v multiplayeri čisto silové tímy takú prevahu.

Tieto bojov mechaniky sú ale doplnené aj o pestrú paletu rôznych mechaník a pohybov, ktoré budete využívať nielen v útoku, ale prakticky kdekoľvek. Sú tu rôzne prihrávky, prihrávky do behu  a podobne. Dôležitý je smer, sila a aj načasovanie. Správne načasovanie vám dokáže pridať silu, rýchlosť a podobne, takže si postupne musíte osvojiť aj bod, kedy treba stláčať tlačidlá. Rovnako strely poznajú rôzne variácie a smerovanie. Brankári sú v hre dobrí a priamu strelu chytia, takže musíte lepšie cieliť, skúšať ich rozhýbať alebo strieľať z dorážok či s pomocou tečov. Naozaj ma veľmi teší, koľko možností hra ponúka v útoku. Nie vždy padajú pekné góly, niekedy sa to len niekomu odrazí od zadku, ale tak to je aj v skutočnosti.

No a potom sú tu ešte power-upy, ktoré sú vlastne typickým znakom Mario hier. Poznáte ich zo skákačiek, Mario Kart a aj ďalších. Hríbik vám dá rýchlosť, hviezda dočasnú nezraniteľnosť, korytnačie panciere môžete po súperoch hádzať, rovnako aj bomby. Hra power-upy hádže na trávnik náhodne – raz pre vás, raz pre druhý tím, inokedy zase univerzálne. Musíte si ich tak pozbierať, pričom sa vám uložia do inventára, kde môžete mať dva power-upy naraz. Ak vás súper brutálne tlačí, hra sa to môže snažiť kompenzovať lepšími power-upmi, ale tie samotné vám nepomôžu zvrátiť hru, musíte makať.

No a ešte tu sú špeciálne orby, ktoré sú univerzálne a kto ich získa, ten ich má. Pričom o ne prebieha dosť veľká bitka, keďže vám garantujú možnosť špeciálnej strely, pre nás starších známej aj pod názvom „bendžamenovka“. Najskôr musíte naplno nabiť strelu a potom ešte správne trafiť dva ukazovatele. Ak sa vám to ale podarí, spustí sa animácia špeciálnej strely, ktorá je pre brankára takmer nechytateľná a dokonca sa počíta za dva góly. Každá postava má navyše vlastnú špeciálnu streli a niektoré naozaj pripomínajú kultové japonské futbalové anime, prípadne film Shaolin Soccer. Brániť sa to dá, ak strieľajúcu postavu zasiahnete počas budovania strely.

To všetko je strašne super a veľmi zábavné, ale prichádzajú aj negatíva. Nintendo už nejakú dobu svoje hry buduje iným spôsobom a skôr v štýle služby, ktorá sa neskôr rozrastá. Tu je to niečo podobné. Nájdete tu už spomínaných 10 postáv a zatiaľ len 5 prostredí ihriska. Horšie ale je, že ani herného obsahu tu zatiaľ nie sú priehrštia. Offline môžete trénovať, hrať rýchle zápasy a turnaje proti AI, čo je dosť málo. Aspoň z tých turnajov je každý niečím iný a preverí vaše schopnosti iným spôsobom. Ale chcelo by to viac singleplayer obsahu. Zachraňuje to lokálny multiplayer, kde sú tieto režimy postačujúce a navyše na jednej konzole môže hrať až 8 hráčov, čo je dnes už unikát.