Tiež vám prekáža, ako sa niektoré veľké filmy občas správajú k svojim značkám až nepekne macošsky? A takýchto príkladov nie je málo, no aktuálne by som chcel upozorniť na dva – jeden horší ako druhý. WipEout aj F-Zero patria medzi tie najznámejšie značky v oblasti futuristických pretekárskych hier a vždy boli bezkonkurenčne najlepšie. Ale Sony aj Nintendo kašlú na fanúšikov, nové hry v týchto sériách neprinášajú a ani len nerecyklujú tie staré (na rozdiel od iných a možno aj menej populárnych značiek. Vo vedení Sony sa dokonca rozhodli rozpustiť štúdio Psygnosis, ktoré WipEout vytvorilo. Nám tak zostáva hrať len klony a napodobeniny.

Tie tu boli vždy. Pamätám si, ako som zbožňoval hru Killer Loop. Teraz je tých klonov viac a mám veľmi rád FAST RMX, ale je tu aj séria Redout, ktorá sa pýši prívlastkom najrýchlejšia racingovka vo vesmíre. A naozaj v nej hravo prekonávate pri jazdení aj rýchlosť zvuku. Teraz tu máme Redout 2, ktorá vychádza zo všetkého, čo fungovalo v jednotka, a stále chce pôsobiť aj ako pocta dávno minulým žánrovým klasikám. Pozitívom ale je, že nezabúda ani na nejaké tie vlastné prvky, aby si budovala svoju identitu.

Základ je ale stále rovnaký – pred vami sú rôzne krkolomné trate, po ktorých jazdíte vo futuristických vznášadlách prekonávajúcich závratné rýchlosti. To je jadro, to musí byť a to máme radi. Potom je to už len o tom, ako zábavné to jazdenie je, čím je doplnené a koľko tu toho vlastne je. A v zásade nie je oblasť, v ktorej by titul Redout 2 nejako výraznejšie prepadol. Avšak trochu predbehnem a zároveň dodám, že ani nie je oblasť, v ktorej by Redout 2 nejako extra vynikal. Ďalej to detailne rozvediem, ale ak už teraz hádžete hru cez palubu, ešte to nerobte. Hodnotenie a ani známka nie sú zlé.

Už som spomenul, čo všetko má táto hra spoločné s každou jednou podobnou hrou na trhu. To je teda rýchlosť, vozidlá a trate. Redout s nimi robí ale niečo iné a to hlavné v porovnaní napríklad so sériou WipEout je, že zahadzuje zbrane. Tie tu jednoducho nenájdete. Bojuje sa klasicky plech na plech, ale power-upy by ste tu nenašli. Hra skôr stavia na presnosti ovládania a systéme boostov. To všetko musíte zvládnuť, aby ste dokázali v singleplayeri či multiplayeri obstáť a na to slúži tutoriál, ktorá však za veľa nestojí a na hru vás ani nepripraví, respektíve nevie dobre vysvetliť niektoré princípy.

Poďme na to ovládanie. Vznášadlá totiž nefungujú na jednoduchom princípy dopredu-dozadu, doľava-doprava. To tu samozrejme je, ale v tých rýchlostiach musíte v zákrutách využívať aj nakláňanie, takže praktiky takmer neustále pracujete s obomi analógovými páčkami. Ak totiž chytíte stenu, dosť vás to spomalí, uberie zo štítu a ak tam nie je mantinel, rovno vyletíte niekam von. Takže strácate ešte viac času. No a potom musíte aj ovládať sklon. Ak sa trať prudko dvíha, musíte dvihnúť nos. Ak zase prudko klesá, musíte s ním ísť dole. Ak to nerobíte, opäť strácate čas a taktiež hrozí nehoda, prípadne aj vyletenie z trate.

Niektoré tieto veci viete v nastaveniach upraviť tak, aby vám s nimi hra asistovala, čo by som možno zo začiatku aj odporučil, lebo na vás toho bude zrazu príliš veľa naraz. Dva štýly zatáčania, dvíhanie a klesanie a do toho ešte boosty. Tie sú samozrejme rozmiestnené na tratiach v podobe plošiniek, no máte aj vlastné a to hneď dva. Máte tu hlavný ukazovateľ boostu, ktorý sa vám plní a ak máte aspoň niečo, môžete ho kedykoľvek využiť. No ale je tu aj akýsi superboost, ktorý sa nedopĺňa tak rýchlo, takže je jeho použitie viac obmedzené, no nakopne vás ešte viac. To do hry vnáša strategický element, aby to nebolo len o jazdení, ale aj uvažovaní, kedy a ktorý boost použiť.

A to hneď z dvoch dôvodov. Trate sú tu naozaj extrémne a aj keď nechcete, musíte sa ich eventuálne naučiť naspamäť. Niekde sa totiž trať rozdelí a vy chvíľu len poletíte. Musíte vedieť, kam máte dopadnúť, no občas je to tak ďaleko, že to bez boostu nedáte. Takže si ho jednoducho nesmiete vyplytvať. Nehovoriac o tom, že musíte aj manuálne plachtiť, aby ste trafili miesto dopadu. A potom ešte hra kontroluje aj to, ako hladko ste dopadli. Ak dobre, nestratíte z rýchlosti. Ale čím horší dopad, tým viac sa zase musíte rozbehnúť, čo vaši súperi vždy využijú. Či sú živí alebo aj AI.

No a potom je tu ešte ten štít. Ten sa vám míňa nielen pri silných nárazoch, ale môžete ho obetovať aj pri boostoch. Ak totiž boostujete nad rámec svojej energie, vaše vznášadlo sa začne prehrievať, to mu uberá zo štítov a ak o ne prídete, je jednoducho koniec. Buď sa respawnujete, alebo dokonca končíte úplne, ak hráte taký režim. Čo opäť len podčiarkuje strategický element hrania, aby ste stále len neboostovali a využívali to tam, kde z toho získate najviac, a zároveň na hranu toho, čo váš stroj ešte dokáže vydržať. Len pozor po tom, aby ste si ten posledný skúšok štítu nerozbili o mantinel. Stačí chvíľku počkať a začne sa regenerovať.

Tomu zodpovedajú aj vznášadlá v hre. Tých je tu 12 a líšia sa vlastnosťami, takže sa postupne prepracujete k tomu, ktoré vám sedí najviac a ktoré najlepšie vyhovuje aj vášmu štýlu a stratégii. Môžete obetovať rýchlosť za ovládateľnosť alebo výdrž a podobne. Navyše si v kampani jednotlivé vznášadlá postupne vylepšujete a upravujete. Ako vizuálne, tak aj po stránke vlastností. Takže po čase hrania kariéry sa začnú vaše vznášadlá lepšie ovládať, budú rýchlejšie a viac toho vydržia. Možno trochu škoda, že je ten progres dosť lineárny a nedáva možnosť si vyberať medzi alternatívami. Ak si len tak hráte singleplayer alebo sa pustíte do multiplayeru, toto vás nemusí trápiť a máte vždy najlepšiu konfiguráciu.

No a keď už som spomenul tú kariéru, poďme na ňu. Tá je až prekvapivo rozsiahla, ale nie práve inovatívna. Postupne sa musíte prepracovať od najnižšej licencie k najvyššej. Za preteky získavate hviezdy podľa umiestnenia a aby ste sa neskôr dostali ďalej, potrebujete určitý počet hviezd. Na ceste vpred je kopa eventov a okrem klasických pretekov sú tu aj časovky, rýchlostné skúšky, eliminácia a ďalšie, ktoré viac či menej upravujú pravidlá. Avšak povedal by som, že je kariéra možno až pridlhá na to, aby vás celú dobu hrania bavila. Postupne začne byť dosť stereotypná, keďže akurát pridáva obťažnosť.

Aj bez toho ale vie byť občas až frustrujúca a to hlavne v rýchlostných skúškach. Vtedy dostávate body za prekonávanie určitých rýchlostných limitov. Musíte čo najviac držať čo najvyššie rýchlosti, ale záverečné bodové hranice sú často veľmi prísne. Celkovo občas hra pôsobí dosť nevyvážene a prakticky nie je pre nováčikov. Čím sa zase dostávam k tomu, že niektoré veci nevie dobre vysvetliť. Nepomáha jej ani „rubberbandujúca" AI, čo je vec, ktorú v racingovkách vidíme veľmi neradi, lebo dosť kazí dojem z pretekania.

Okrem kampane vás umelá inteligencia sprevádza aj v niekoľkých ďalších režimoch, ale ak sa jej chcete zbaviť, tak jedine v online multiplayeri. Bohužiaľ tu absentuje lokálny multiplayer (ktorým konkurencia boduje), ale aspoň je tu online až pre 12 hráčov. Ale aj ten má svoje problémy. V prvom rade stále nie je dokončený a chýbajú v ňom ranked preteky. To je vec, ktorá by o takejto dobe v hre už mala byť. Takže na výber máte len Unranked preteky. Tie občas nefungujú práve ideálne, ale stále to nie je ten najväčší problém. Tým je, že hru v multiplayeri nikto nehráva. Ak aj niekedy na hráčov narazíte, 11 ich nebude ani náhodou. A to je škoda, lebo multiplayer by hru vedel potiahnuť (čo ukazuje práve FAST RMX), ale tu nie je obsah, tak nie sú ani hráči.