Niekto hovorí, že 3D priestor zabil adventúry, čo je samozrejme na jednej strane pravda, ale na druhej záleží, ako sa k tretiemu rozmeru postaví samotný vývojár. Frogwares – známych adaptátorov kníh od Verneho a Doyla – omrzeli tradície žánru adventúr a ich zatiaľ posledný titul 80 Days (u nás sa predáva pod názvom 80 Dní) je kompletne 3D. Sami autori tvrdia, že 3D im rozväzuje ruky v otázke interakcie a voľnosti, ale kladie im pod nohy aj riadne polená, pretože pre Frogwares je 80 Days prvou 3D hrou.

Pre autorov bolo vsadenie na 3D priestor zlou voľbou. Dovolil im síce experimentovať a oživiť herné mechanizmy, ale stali sa väzňami vo svete, ktorý nevedeli zaplniť. 80 Days nie je v žiadnom prípade klasická adventúra. Ide o 3^rd person akciu okorenenú o logické hádanky a množstvo (stupídnych) úloh. V skrátenej a zrozumiteľnej forme povedané, autori sa nechali inšpirovať systémom známym z GTA. Choď tam, prijmi úlohu, splň ju, ak sa nepodarí, vráť sa a tak dokola. Tento systém by fungoval, keby autori nezlyhali čoby rozprávači na úbohej náplni úloh a neuveriteľne plytkých dialógoch.

Možno som rozmaznaný a náročný, ale hľadať takmer na každom kroku viacerých členov zoskupenia GPAK (čo je skupina vyznávačov a šíriteľov posolstva nosenia škótskej sukne), mi pripadá zbytočné a umelo naťahuje hraciu dobu, rovnako ako prechádzanie z jednej strany mesta na druhú. Stavba misií je v každej metropole, ktorú počas vašej cesty okolo sveta navštívite, rovnaká. Najprv si zabezpečíte hotel, potom prečítate došlú správu, začnete plniť úlohy pre iné osoby a nakoniec získate certifikát potvrdzujúci, že váš strýko je skutočným autorom prevratného vynálezu v každom meste. Na získanie certifikátov máte presne 80 dní, inak strýko hlavného hrdinu Olivera vydedí a bude sa musieť oženiť.

Ako je už jasné zo stručného obsahu príbehu, hra sa iba veľmi letmo opiera o svoju slávnejšiu predlohu. Oliverova cesta je rozdelená do štyroch metropol – Káhira, Bombaj, Jokohama a San Francisco. Medzi mestami sa dopravuje na lodi, vlaku alebo vzducholodi. Výber dopravného prostriedku (medzi mestami) má hráč plne pod kontrolou, každý pritom predstavuje ucelenú úroveň s vlastnými logickými problémami a úlohami. Keďže ide v hre hlavne o cestovanie, prepravu z jedného bodu do druhého (v rámci mesta) môžete absolvovať po svojich alebo po zaplatení aj v niektorom z ovládateľných vozidiel (trojkolka, mono-wheel, lietajúci koberec a pod.)

Presúvania z bodu A do bodu B si užijete do sýtosti. Napriek častému cestovaniu, sa na niektoré miesta vôbec nepozriete! Je to spôsobené nízkym počtom úloh a NPC postáv, ochotných s vami komunikovať viac ako jednou vetou. Autori vytvorili jednotlivé metropoly s charakteristickými črtami, zabudli však vyplniť hluché (prázdne) miesta a iné nafúkli do zbytočne veľkých rozmerov (hadí chrám + okolie, improvizované väzenie v Bombaji). Osobne by som uvítal viacej nepovinných úloh, za ktoré by hráč získaval peniaze, ako ho nechať hľadať rafinovane skryté mešce.

Peniaze sú vo svete 80 Days veľmi dôležité. Prenajímate si za ne vozidlá, kupujete izby v hoteloch, potrebné predmety a jedlo (rat dogy, mňam), ktoré vám pridáva na vitalite. Pokiaľ budete ignorovať klesajúcu energiu, nezostane vám veľa času na prieskum okolia a splnenie úlohy zároveň. Pri nulovej energii, Oliver odpadáva od únavy a ocitá sa v hoteli s o niečo ľahším mešcom. Pri vyšších obtiažnostiach tento parameter netreba podceňovať, lebo peňazí nebude na rozhadzovanie (hlavne, keď vám prestane strýko posielať fondy) a budete musieť presnoriť každý jeden roh v meste kvôli každému zlaťáku.

Akčnejšia nátura hry ovplyvnila aj logické hádanky, ktoré sa snažia držať tradícií. Nájdete tu hľadanie predmetov podľa minimapky, prehadzovanie pák, ale aj klasiku napr. v podobe riešenia puzzlov pomocou symbolov. Obtiažnosť problémov balansuje, nič však nie je neriešiteľné, ak si zvyknete na otrasnú interakciu a ovládanie. Na tieto dve „mušky“ si pri hraní schuti zanadávate. Oliver nevie plynule prejsť z chôdze do poklusu (a naopak), počas behu nedokáže spraviť úkrok, pri zlom postavení nevie vyskočiť na rímsu a napr. také vozidlá sa stávajú pri vyšších rýchlostiach nekontrolovateľné. Hra sa ovláda ako každá iná 3^rd person akcia. Klávesnica zabezpečuje pohyb a myšou korigujete kameru, obsluhujete inventár a prevádzate interakciu s prostredím, ktorá dopadla katastrofálne.

Okolo hotspotov sa objavuje zelený obrys, ak pri nich stojíte správne, čo v mnohých prípadoch znamená laborovanie s pohľadom kamery a pomalé posúvanie postavou, aby ste predmet (objekt) mohli použiť. Pri nesprávne zvolenom predmete sa však nedočkáte hlášky, že ho nemožno použiť. Oliver zaryto mlčí. Nie je ich však zase toľko, aby ste sa zdržovali aplikovaním metódy všetko na všetko. Za to vaše pozorovacie schopnosti preveria drobné a splývajúce predmety s pozadím, ktoré budete neskôr potrebovať.

Nebyť týchto dvoch väčších nedostatkov, popisom technického spracovania by som sa podrobnejšie nezaoberal. Nezabudol by som sa však zastaviť pri príjemnej grafike a štýle, ktoré sú ako keby vystrihnuté z Verneoviek. Vybrané metropoly majú svoje charakteristické črty, sem-tam sa objaví bizarný vynález a po uliciach pobehujú obyvatelia s neuveriteľnými akcentami. Samotný dabing používa veľmi tvrdú angličtinu a ja ho musím označiť za podarený. Dialógy sa veľmi dobre počúvajú a sú (aj bez tituliek) zrozumiteľné. Veľkú zásluhu na tom má používaný nadčasový humor, všadeprítomné narážky na známe osoby šoubiznisu a paródia.

Autori takto docielili, že sa hráč baví, pritom plní stereotypné úlohy a prediera sa vpred príbehom, ktorý už po zdolaní druhého mesta stratí iskru. Hre takáto forma humoru pomáha a možno to bude práve on, čo vás bude držať na ceste okolo sveta až do samého konca, pretože misie a úlohy to zjavne nedokážu ťahať samé.