V poslednej dobe mi rukami prešlo viac hier, ktoré sú už skôr na hrane interaktívnych filmov. Začal to hororový The Quarry, po ňom som sa pozrel na dramatický As Dusk Falls, no a teraz tu mám South of the Circle, čo je ďalšia interaktívna dráma, ale tentoraz zasadená do mrazivého prostredia za polárnym kruhom. A aj keď by sme tieto hry mohli zaradiť do rovnakej žánrovej škatuľky, zaujímavé je, že každá z nich je úplne odlišná. Nemyslím obsahom, ale prístupom k hrateľnosti, interakcii s hráčom či dokonca v tom, ako vám do rúk dávajú rozhodnutia.

Ale to som možno trochu predbehol. Mal by som sa vrátiť k tomu, že aj keď je South of the Circle nová hra na PC a konzolách, nie je to tak úplne novinka. Hra vyšla už pred 2 rokmi prostredníctvom Apple Arcade a až teraz sa dostala na ďalšie platformy. Za hrou stojí talentované britské štúdio (autori kvalitnej hry Lumino City) a vydáva ju poľské 11 bit studios, autori Frostpunku a This War of Mine. Pri hraní je vám hneď jasné, prečo si ju zobrali pod svoje krídla. Hra je skutočnou drámou o boji o prežitie v nehostinných podmienkach, pričom na pozadí poriadne sa otepľuje Studená vojna a do toho sa primiešava aj osobná rovina hlavnej postavy.

Peter so svojím pilotom Floydom havarovali niekde v Antarktíde. Lietadlo je v snehu, Floyd má zakliesnenú nohu a vonku vládne nehostinné počasie. Síce nerád a veľmi neochotne, ale predsa len sa Peter musí vybrať hľadať pomoc. V diaľke vidno blikajúce červené svetlo, mala by to byť najbližšia vedecká základňa a tam predsa musí byť niekto, kto im dokáže pomôcť. Otrasený Peter sa tak brodí snehom a nasleduje svetlo, ktoré predstavuje záchranu. Ale je to naozaj tak?

A kto je vlastne Peter? Prečo je tu? To sa dozviete v ďalších 3-4 hodinách, kedy hra rozpletie svoje tri príbehové kapitoly. Príbeh prebieha v dvoch rovinách. Jedna sa odohráva v skutočnosti, kedy Peter bojuje o život v mrazivých podmienkach. Druhá rovina sa zase odohráva v jeho hlave, kde si prehráva to všetko, čo ho až sem doviedlo. V priebehu rozprávanie máte dojem, že z Petra postupne prestáva byť dôveryhodný rozprávač a ako sa dve roviny začínajú čoraz viac prelínať, vy už tušíte, že sa príbeh môže zamotať aj nečakaným spôsobom.

Pri tak krátkej hernej dĺžke ťažko rozoberať príbeh viac do hĺbky, lebo by každá informácia mohla byť spoilerom. Vedzte však, že je Peter akademikom na Cambridgi, kde sa už dlhšie pokúša o publikovanie svojej práce a kariérny postup. Ako sa však ukáže, chýbala mu nielen od detstva potlačovaná priebojnosť, ale najmä múza. Tá však príde na scénu a nasmeruje Petra nielen k progresu, ale aj na cestu, kde sa nakoniec ocitol. Časť tej cesty bude poriadne emotívna, druhá zas poriadne vyhrotená. Pritom sa rovnako vyhrocuje aj situácia na pozadí, keďže sú 60. roky a na Antarktíde to vrie. Zaujímavou zhodou okolností hra čiastočne reflektuje aj aktuálne dianie.

Autori v hre veľmi umne kombinujú dobové zasadenie s politickými a spoločenskými prvkami, ktoré vytvárajú na pozadí kontext emotívnej dráme na popredí. Rovnako môžeme chápať jednotlivé roviny, kde by som sa dokonca odvážil povedať, že sú obrátené a aj keď sa Antarktída javí ako primárne dianie, nie je tomu tak. Každopádne autorov chválim za to, že tu po dlhšej dobe máme hru, o ktorej sa dá premýšľať a ktorá nerozpráva príbeh len v prvom pláne, ale zachádza aj trochu hlbšie. Navyše to je príbeh, s ktorým sa dá jednoducho stotožniť a aj keď niektoré situácie vyhrocuje, stále pôsobí uveriteľne.

V priebehu príbehu budete robiť viac väčších či menších rozhodnutí. Niektoré budú mať väčší vplyv na príbeh a vyústene niektorých situácií, iné zase menší. Tých kľúčových rozhodnutí ale nakoniec nie je veľa, tak sedem. Čo síce vzhľadom na dĺžku hry nie je úplne zlé, avšak nie som stotožnený s tým, ako ich autori v záverečnom zúčtovaní spracovali. Nechcem povedať, že by bol koniec vyslovene zlý, to vôbec nie. Dokonca by som povedal, že samotný záver sa má naozaj páči. Len si myslím, že by sa s rozhodnutiami hráčov dalo narábať aj lepšie a samotný záver by mohol zostať taký istý.

Istým spôsobom je tu viac hrateľnosti ako v na začiatku uvedenom As Dusk Falls. Respektíve je tu viac toho aktívneho hrania, kedy ovládate aj postavu a chodíte po prostredí. Dokonca tu ovládate aj dopravné prostriedky a to v oboch prostrediach. Avšak dáva vám to len ilúziu voľnosti, keďže je to všetko nakoniec dosť lineárne a uzavreté. Prakticky nemáte kam inam ísť, len rovno za nosom, kým neprebehnú dialógy alebo nepríde nejaké možnosť interakcie. Tiež netvrdím, že je to takto zle. Skôr len vystríham, aby ste náhodou neboli sklamaní, ak od hry čakáte niečo iné. Je to síce priamočiare, ale takto hra drží dobré tempo a nemá hluché momenty.

Apple Arcade korene hry sa podpísali pod tým, že hrateľnosť zase nie je až tak komplexná. Vlastne by sa celá hra dala prejsť jedným prstom, keďže na to je aj robená. Našťastie ani to vzhľadom na koncept veľmi neprekáža. Pohyb sa ovláda viac menej len vpred, interakcie sú podržaním tlačidlá a výber v dialógoch prebieha kliknutím na bublinku (prípadne stlačenie tlačidla na gamepade), ktorú chcete. Zaujímavosťou však je, že si nevyberáte z odpovedí, ale podľa ikoniek v bublinkách. Sami tak musíte vydedukovať, čo daná bublinka bude predstavovať. Je to nápaditý systém, na ktorý si po chvíľu zvyknete.

Predsa len by som ale k tomuto celému mal jednu menšiu výčitku. Hra nevie úplne dobre odkomunikovať, kde bude niečo interaktívne alebo kedy od vás vyžaduje nejakú akciu. V rozhovoroch je to jasné, objaví sa bublinka. Ale tu a tam jednoducho zostanete stáť alebo nerobiť nič, lebo neviete, že máte niečo niekde robiť. Nie je to veľká výhrada, ale autori mohli viac zapracovať na tom, aby pomedzi automatické dialógy a scény hráčov naznačili, že teraz je on na ťahu. Ak teda od hry čakáte viac hrateľnosti, toto nebude úplne pre vás.

Hra už na prvý pohľad zaujme svojím fascinujúcim low poly štýlom, ktorý je navyše pekne rozanimovaný, takže svet naozaj žije, postavy sa pohybujú a pôsobí to na pohľad veľmi pekne. Škoda nejakého občasného prebliknutia či podobných glitchov. Ešte viac ale vyniká skvelý dabing, ktorý je plný hviezd a ťažko vypichnúť, kto podáva najlepší výkon. Gwilym Lee (Bohemian Rhapsody) je ako Peter perfektný. Skvele ho dopĺňa Olivia Vinall (The Woman in White), ale nimi to ani zďaleka nekončí. Celé obsadenie je fenomenálne. Kvalitný soundtrack to potom už len podčiarkuje.

South of the Circle nie je hra, ktorá by vás pohltila hrateľnosťou. Z tohto pohľadu je to skôr relaxačný titul, ktorý dokonca svojou nenáročnosťou osloví aj mnohých nehráčov. Ide totiž v prvom rade o emotívnu drámu, ktorá je v centre hry a vhodne mieša spoločenskú a osobnú rovinu s bojom o holé prežitie v mrazivých podmienkach Antarktídy. Ak teda v hrách hľadáte príbehy, aj keď krátke a s jednoduchým gameplayom, toto môže byť to najlepšie a najzaujímavejšie, čo ste v poslednej dobre hrali. Akurát by sa to stále dalo spraviť aj lepšie.