Caroline Marchal je kreatívnou riaditeľkou stále relatívne mladého indie štúdia INTERIOR/NIGHT. Prečo by ste toto meno mali poznať? Má za sebou veľmi zaujímavú históriu. Pracovala totiž v štúdiu Quantic Dream ako vedúca herná dizajnérka na úspešných tituloch Heavy Rain a Beyond: Two Souls. Tam predviedla svoj talent na rozprávanie príbehov v podobe „interaktívnych filmov“ a toto je oblasť, ktorej zostáva stále verná aj vo svojom novom štúdiu. S novinkou As Dusk Falls navyše ukazuje, že to dokáže efektívne a kvalitne robiť aj s nižším rozpočtom, akurát teraz bude trochu náročnejšie si získať publikum, ktoré je rozmaznané realistickým spracovaním.

As Dusk Falls je interaktívna dráma, ktorá vychádza z rovnakých princípov ako hry od Quantic Dream, takže v nich veľa nehráte, ale skôr sledujete, ako sa príbeh odvíja na základe vašich rozhodnutí. Tu je akurát ten rozdiel, že hra nevyužíva klasické grafické spracovanie, ale kombinuje niekoľko štýlov. Začnime teda, možno trochu netradične, práve grafikou. Lebo práve to je vec, ktorá bude v konečnom dôsledku rozhodovať o úspechu hry a mnohých hráčov môže odradiť. Čo by však bola obrovská škoda.

Z pohľadu grafiky musíme rozdeliť spracovanie prostredí a spracovanie postáv. Prostredia sú plne 3D a vôbec nevyzerajú zle. Do nich sú ale zasadené vlastne 2D postavy, ktoré vznikli z fotiek hercov, ktoré boli následne upravené, dokreslené a podobne. Postavy sú tak statické, nie sú animované alebo inak rozpohybované. Akurát sa postupne striedajú fotky. Je to vlastne ako keby komiks, pričom statická fotka postavy je doplnená nahovoreným prejavom herca. Vzniká tak zaujímavý obrazový kontrast, ktorý však ľudí nemusí zaujať (čo bol prípad aj u nás v redakcii, keď sme diskutovali, kto si hru zoberie na recenziu).

Zaujímavé je aj to, že dokonca aj objekty v prostredí sú spracované klasicky a majú aj animácie pohybu. Ak napríklad príde auto alebo sa niečo deje, pôsobí to ako normálna herná grafika. Akurát teda postavy sú vytvorené z fotografií. A to aj vtedy, keď vykonávajú nejakú akciu, kedy vlastne len sledujete postupne sa meniace fotky. Napríklad v situácii, ako postava preskakuje plot. Výhoda takto pomerne jednoduchého spracovania postáv tkvie v tom, že autori dokázali jednoduchšie vetviť príbeh vzhľadom na rozhodnutia.

A aj napriek tomu, že sú postavy spracované len takto, dokážu mať stále veľké emocionálny dopad. Vďačia za to hlavne veľmi dobrým dabingovým výkonom hercov, pričom tu narazíte na hneď niekoľko známych mien. Jane Perry je výborná v úlohe matky, ktorá chce chrániť svojich synov. Poznať ju môžete z niekoľkých seriálov, ale dabovala aj napríklad Selene v Returnal. Výborní sú ale aj ďalší herci, hlavne Elias Toufexis (známy napríklad z The Expanse) a Ryan Nolan (1917), pričom na oboch stojí časť príbehu a sú hlavnou postavou (príbehovo a aj hrateľnou) v rámci svojej časti hry.

To najdôležitejšie je tu ale príbeh, ktorý sa zakladá na tom, že sa s jeho časťami dá ľahko identifikovať. Je síce zasadený do malého mesta v Arizone, ale taktiež je o postavách, aké možno aj vy poznáte z okolia. Sleduje príbeh tragédie dvoch rodín, ktorých životy sa v jeden deň nešťastne prepletú a poriadne to nimi otrasie. Ako? To už z veľkej časti závisí na vás a vašich rozhodnutiach. Je to príbeh o toxicite v rodinách aj vzťahoch. O dobrých a zlých rozhodnutiach. O tajomstvách, ktoré majú neskôr nedozerné následky. Rozťahaný je cez niekoľko dekád a ste tak svedkami toho, ako sa niektoré vaše rozhodnutia na postavách podpíšu o roky neskôr.

Na jednej strane je to mladá rodina, ktorá sa kvôli predchádzajúcim problémom musí sťahovať naprieč USA. Pôsobí to takmer idylicky, ale postupne zisťujete, že medzi sebou rozhodne nemajú málo problémov. Niektoré vyplávajú na povrch viac, iné menej. A často je len a len na vás, ako sa k nim postavíte a či ich vôbec budete riešiť. Druhá rodina je z tohto arizonského mestečka a má vlastné problémy, kvôli ktorým sa rozhodne pre zúfalý krok – okradnúť miestneho šerifa. Čo by sa mohlo zdať ako obyčajná vlámačka, nakoniec prerastie do niečoho úplne iného, keďže b tejto hre má svoje temné tajomstvá naozaj každý.

Tieto tajomstvá vyháňajú herné situácie až úplne do extrémov, ale zase sú zvládnuté dobre a nepôsobia silene. Problémy v manželstvách, gambling, korupcia a iné veci do príbehu zapadajú organicky a neraz vás autori prekvapia, ako herné udalosti dokázali prepliesť. Ani vlámanie práve k šerifovi totiž nebola náhoda a postupne sa dozviete to, čo k tomu viedlo, aké boli vzťahy medzi jednotlivými postavami a podobne. Dobre z tohto hľadiska funguje aj fakt, že herné rozprávanie neprebieha úplne lineárne, ale dostanete sa aj do budúcnosti, z nej zase späť do minulosti. Hra si tak pomáha v naznačovaní ďalších udalostí a aj vo vysvetľovaní tých predchádzajúcich.

Dosť som toho popísal o príbehu a aj vizuálnom stvárnení,  no zatiaľ veľa neviete o tom, ako sa As Dusk Falls vlastne hrá. A to môže byť druhý kameň úrazu, ktorý môže niektorých hráčov odradiť. Totiž nejako výrazne aktívneho hrania je tu dosť málo. Menej ako napríklad v Life is Strange hrách, kde aj sami objavujete prostredia a podobne. Tu tak vlastne máte len tri druhy hrateľnosti. Základom sú quick time eventy, s ktorými to hra nepreháňa a to hlavne preto, že tu nie je veľa akcie. Je to v prvom rade dráma, takže akcia na každom kroku by tu ani nedávala zmysel. Potom je tu aj trochu toho adventúrenia, kedy vám hra ponúkne pohľad na prostredie a máte zvoliť miesto interakcie. Napríklad čo prehľadať alebo kam sa skryť.

Hlavne je tu ale veľa rozhodovania v dialógoch a to takmer stále. Rozhodnutiami ovplyvňujete vyústenia situácií a tiež vzťahy medzi postavami, pričom výsledky nie sú len to isté v bledomodrom, ale neraz dosť rozdielne. No a taktiež nimi ovplyvňujete prežitie niektorých postáv. Nie každý totiž musí z tejto kolízie dvoch rodín vyviaznuť živý. Je teda len na vás, kto to neprežije, ako dopadnú strety medzi postavami a nakoniec vlastne aj to, kto ako skončí. Rozhodovania je tu síce dosť, ale nie je to veľmi dlhá hra. Po nejakých 6 hodinách ju dokážete raz prejsť a sledovať záverečné titulky.

Ale tým to pre vás nemusí končiť. Pri takom množstvo rozhodnutí sa hra dosť vetví a oproti iným podobným hrám je tu obrovskou výhodou, že vám to vetvenie aj jednoducho zobrazí formou grafu. Vy ale navyše viete do jednotlivých bodov vstupovať a hrať od nich ďalej. Dokážete si vytvoriť novú pozíciu a mať pokojne rozohrané dve naraz, aby ste si kontrolovali, ako sa líšia. Ku hre sa tak môžete vracať a objavovať nové cesty naprieč príbehom. Alebo ak nie ste spokojní so svojím rozhodnutím, jednoducho sa vrátite a rozhodnete sa inak. Táto sloboda cestovať naprieč hrou aj spätne je príjemným prekvapením oproti konkurenčným hrám.

As Dusk Falls toto všetko príjemne podčiarkuje hudbou, ktorá nie je vtieravá a ani veľmi rušivá. Síce sa nedá povedať, že by ste si ju obzvlášť zapamätali, ale v kontexte hry funguje dobre. Poteší česká lokalizácia, ak máte problémy s angličtinou či inými svetovými jazykmi. A vlastne poteší aj celá hra, ak máte radi pomalšie drámy s prepletenými príbehmi a neprekáža vám, že je hrateľnosť občas veľmi limitovaná. Ťažšie sa asi niektorým bude prenášať cez netradičné grafické spracovanie, ktoré nevyzerá zle, ale nedokáže až tak pohltiť ako napríklad v prípade hier od Supermassive. Nechýbajú ani multiplayerové možnosti alebo nastavenie pre streamovanie, v ktorom diváci môžu hlasovať o rozhodnutiach.