Capcom a bojovky, to je spojenie, aké v hernom biznise nemá veľa konkurencie. Avšak keď sa už spomenie bojovka od Capcomu, každému príde na um ihneď Street Fighter. Niet sa čomu čudovať. Je to jedna z najpopulárnejších sérií v žánri, jej častí je obrovské množstvo a vznikli podľa nej filmy, seriály a kopa iných vecí. Pritom Capcom má niekoľko iných zaujímavých sérií a teraz máte možnosť sa s nimi zoznámiť. Firma ich predstavuje formou kolekcie Capcom Fighting Collection, ktorá síce oslavuje 35 rokov od vzniku série Street Fighter, ale vlastne je v rámci kolekcie bokom. Pozornosť je upriamená na inú sériu.

Capcom Fighting Collection obsahuje 10 klasických hier. Najstaršia je z roku 1994, najnovšia z roku 2003 (ale aj to je len novšia verzia staršej hry). A kým Street Fighter tu má len jednu hru, séria Darkstalkers prispela rovno päticou hier, takže sama tvorí polovicu kolekcie. Možno sa Capcom snaží prebudiť záujem u hráčov o túto sériu, aby priniesol neskôr pokračovanie. A, úprimne, vôbec na to nejde zle. Hlavne za to ale vďačí tomu, že boli Darkstalkers hry vždy kvalitné a zábavné, pričom z tohto čara veľa nestratili.

Kolekcia má jedno úvodné spoločné menu a v ňom si hlavne vyberáte, či chcete hrať offline, online, pozrieť sa na bonusové materiály a podobne. Vyberiete si tak napríklad offline a potom sa dostanete do turnajového menu s prehľadom hier. Pod aktuálnou hrou máte prehľad informácií o nej, teda nielen názov, ale aj konkrétnu verziu, regionálnu verziu a počet offline. V niektorých prípadoch tak máte na výber medzi západnou a japonskou verziou hry. Tie sa neraz líšili trochu aj v samotnom obsahu. Problém takéhoto menu je však v tom, že ak si v niektorej hre nastavíte japonskú verziu (a nemusíte ju ani hrať, môžete sa posunúť na inú hru), tak automaticky máte aktívnu japonskú verziu v prípade každej hry.

Osem hier z celej kolekcie má na výber západné aj japonské verzie. Dve majú len japonskú a sú to Vampire Hunter 2: Darkstalkers' Revenge a Vampire Savior 2: The Lord of Vampire. To však nie sú jediné zaujímavosti. V rámci kolekcie totiž na PC a konzolách zažíva premiéru hra Red Earth z roku 1996, ktorá doteraz nikdy nevyšla mimo automatov. Taktiež je celá Darkstalkers séria spoločne hrateľná prvý raz mimo Japonska. Nie je to však len o takýchto plusoch. Bohužiaľ tu napríklad nenájdete hrateľné extra postavy v Darkstalkers hrách. Na druhú stranu, je to vec, ktorú si hráči u nás ani nevšimnú.

Ešte pred spustením si viete aj každú hru zvlášť nastaviť a to až prekvapivo detailne. Nastavíte si obťažnosť formou jednoduchej škály, upravíte si časomiery a rôzne iné nastavenia a vlastnosti. Dokážete tiež nastaviť aj režim vhodenia mince, redukciu svetla, boot obrazovku, samozrejme nechýbajú nastavenia obrazu (a pomeru strán) a ďalšie podobné prvky. Naozaj je tu toho dosť, aby ste si hry priblížili svojim preferenciám. Pochváliť musím dokonca aj tak vedľajšie nastavenia, ako nutnosť extra vstupov pre útoky niektorej postavy a podobne. Vidno, že Capcom kolekciu nebral len povrchne, ale pekne sa s ňou pohral.

Keďže polovicu kolekcie tvoria Darkstalkers hry a v našich končinách nie sú práve najznámejšie, budem sa z veľkej časti venovať práve im. To je séria, ktorá vznikla v roku 1994 a aj keď má spoločné črty so Street Fighterom, išla si vlastnou cestou. Naopak, priniesla prvky, ktoré neskôr využili aj série Street Fighter Alpha alebo Marvel vs. Capcom. Vychádza z medzinárodného folklóru monštier, ktoré na Zem prichádzajú zo sveta zvaného Makai, ktorý sa spája s tým naším. V aréne tie najsilnejšie monštrá bojujú proti tým najsilnejším lovcom. Potom už len závisí od toho, na ktorú stranu sa postavíte.

Keďže je v kolekcii hneď 5 hier, môžete si prejsť prakticky celým príbehom série Darkstalkers. Nedá sa povedať, že by bol nejaký komplexný, ale je to niečo zaujímavé. Bohužiaľ, v dvoch výlučne japonských Darkstalkers hrách je síce lokalizované menu a všetky texty potrebné pre hranie, ale nie príbehové animácie, takže z neho veľa mať nebudete. Stále však spoznáte ikonické postavy (napríklad Felicia alebo Morrigan presiahli hranice série a Capcom ich využíva aj v iných hrách) a dobre si zabojujete. Postupne v sérii pribúdajú nové postavy a narazíte tu na spracovanie dobre známych archetypov – upíri, vlkolak, snežný muž, červená čiapočka, zombík a podobne.

Zaujímavé je však to, že aj keď sú postavy archetypálne a neraz tak typicky japonsky sexualizované, autori do nich zakomponovali aj niečo svieže. Napríklad červená čiapočka je sériový vrah a v košíčku pre babičku si nosí uzi, bazuku a kopec iných zbraní, ktoré môžete v boji využívať. Zombík zase hrá na gitare a dokáže ju využiť aj v boji. Felicia je „mačkolak“, takže má úplne unikátny súbojový štýl. Je ťažké si v týchto hrách nenájsť svojho favorita. Autori sa už kedysi s postavami pekne vyhrali a aj teraz roky po pôvodnom vydaní z toho hra ťaží.

Rovnako môžete pekne vidieť aj postupnú evolúciu herných systémov a súbojového systému. Ten bol v začiatku pomerne jednoduchý, asi na úrovni vtedajších Street Fighter hier. Teda jednoduchý z dnešného pohľadu, stále však obsahoval pomerne dosť útokov, špeciálne útoky, reťazové kombá, blokovanie vo vzduchu a podobne. Nechýba ukazovateľ špeciálnej energie, ktorým dokážete vykonať silný ES útok alebo posilniť špeciálne útoky. Akurát tu sa energia v tomto ukazovateli postupne aj míňa, takže ju musíte udržiavať.

Night Warriors stavia na tomto systéme, ale ďalej ho rozširuje, prináša režim s automatickým blokovaním a stockovanie špeciálneho ukazovateľa a nejaké ďalšie zmeny. Od Vampire Savior sa navyše mení systém boja na kolá. Každá postava má dva ukazovatele života a po strane jedného prechádza rovno na druhý. Zápas končí, keď jedna z postáv stratí oba. Pribudol tiež Dark Force System na špeciálne útoky pre každú z postáv a iné komplexnejšie mechanizmy. Ďalšie dve hry už viac či menej iterujú iba to isté, čo sa týka hrateľnosti a aj postáv. Je to možno trochu škoda, keďže v nich veľa nového nedostanete.

Poďme ďalej. Nájdete tu aj Hyper Street Fighter II: The Anniversary Edition a ja neviem, čo ešte po toľkých rokoch dokážem napísať o SFII. Je to verzia z roku 2003, ktorá vám v úvode dáva na výber medzi piatimi verziami hrateľnosti (z 5 predchádzajúcich edícií). To následne ovplyvňuje hrateľnosť, výber postáv, útoky postáv a dokonca aj snímky animácií podľa toho, ako ich Capcom v jednotlivých iteráciách upravoval. Je to už strašne obohrané, ale stále je to kvalitná a zábavná bojovka, tu navyše so 65variáciami postáv.

Niečo trošku iné do kolekcie prinášajú dve hry z Pocket Fighter série. Tá vychádza hlavne zo Street Fightera, ale obsahuje napríklad aj Darkstalkers postavy. Super Puzzle Fighter II Turbo je puzzle hra, kde síce proti sebe bojujú dve postavy, ale vy do toho zasahujete len nepriamo. Vašou úlohou je usporiadať padajúce farebné bloky tak, aby boli rovnaké farby pri sebe a potom ich môžete eliminovať špeciálnym blokom. To isté  robí aj váš súper, takže je to už len o tom, kto je šikovnejší. Super Gem Fighter Mini Mix je už viac klasická bojovka, ale s prídavkom drahokamov, ktoré v aréne zbierate a levelujete nimi schopnosti postavy. A sú tu aj živelné orby, ktorými zase dokážete súpera napríklad zmraziť a podobne. Obe hry sú netradičné v rámci kolekcie a sú príjemným spestrením, aj keď to nie sú bojovky v štýle tých ostatných.

Asi najslabším článkom kolekcie je Cyberbots: Full Metal Madness, čo je mecha bojovka z roku 1995. Namixujete si svojho mecha a idete to bitky, kde nevyužívate len údery a kopy, ale aj pestrú paletu rôznych zbraní. Z vášho stroja môžu padať končatiny, ale rovnako môžete aj súpera napríklad pripraviť o ruku. A potom ju využiť proti nemu. Síce to nie je plytké, ale nie je to ani veľmi zábavné. Hrateľnosť a aj ovládanie pôsobia dnes už ťarbavo, obsahu tu nie je veľa, ale zase aspoň spoznáte hru, o ktorej ste predtým možno nepočuli.

No a na koniec je tu už spomínaný Red Earth, čo je fantasy akcia s prvkami bojovky, ale nie čisto bojovka. Respektíve vo Versus režime si vyberiete postavy a mlátite sa ako v akejkoľvek inej bojovke. Súbojový systém je zaujímavý a relatívne netradičný. Navyše obsahuje fatality. Potom je tu ale aj singleplayerový Quest režim, ktorý využíva prvky bojovky, ale vlastne bojujete akoby proti bossom. Stoja proti vám monštrá, každé je iné a poriadne silné s kopou života, ktorý z nich musíte vytĺcť. Svoju postavy postupne levelujete, získavate drahokamy a orby a celé to občas viac pripomína beat 'em up ako bojovku.