V roku 2004 vyšla pozoruhodná stratégia, ktorá sa vyznačovala precíznym manažmentom v spojení s historickými bojmi v reálnom čase. Boli tam určité neduhy a nedostatky, no fanúšikov medzi hráčmi má dodnes. A nielen pre nich je tu teraz, po bezmála osemnástich rokoch, plnohodnotné pokračovanie, ktoré nechce zostať v úzadí.

Dvojka na seba nechala čakať poriadne dlho a hoci vidíme určitý pokrok, za tie roky sa neposunula až tak výrazne dopredu. Kedysi mohol byť Knights of Honor inšpiráciou aj pre Total War sériu, ktorá už vtedy síce jestvovala, ale systém spravovania miest a celkovo veľmocí tam vyzeral trochu inak. Dnes už obľúbené stratégie od Creative Assembly majú oveľa viac prepracovaný manažment a možnosti, ktoré Knights of Honor II neprekoná, lebo sa tam toho od prvej časti veľa nezmenilo a vývojári trochu zaspali dobu. Neznamená to však, že je Sovereign zlá hra, dokonca je to slušná alternatíva, ak chcete niečo podobné ako Total War.

Hráčov čaká solídny mix grand stratégie s bitkami, v ktorých môžu priamo ovládať svoju armádu. Všetko, teda manažment na makete krajiny aj boje priamo v teréne, pritom prebieha v reálnom čase, s možnosťou použiť pauzu na naplánovanie aktivít alebo zrýchlenie, aby šlo všetko svižnejšie. Ťaženie začína výberom veľmoci s nastavením historickej epochy, obťažnosti a doplnkových súčastí. Zvoliť si viete aj primárny cieľ na absolútne víťazstvo, hoci možností ako uspieť bude aj tak viac. Môže to byť nahromadenie určitého množstva financií, obsadenie stanoveného množstva provincií, ekonomická dominancia s rozvinutou produkciou alebo porazenie konkrétneho, náhodne vybraného kráľovstva.

Ak sa chcete pohybovať v našich končinách, na výber je popri iných kráľovstvách aj Bohémia. Ak sa teda rozhodnete poviesť k víťazstvu historické Česko, ocitnete sa v srdci Európy a vaše teritórium reprezentujú tri vybrané mestá – Praha, Brno a Wrocklaw. V susedstve, pod nadvládou Maďarska, si všimnete Nitru, iné slovenské mestá ale v hre nenájdete. Ústrednou postavou je kráľ, s ktorým súvisí aj rodokmeň s jeho manželkou, deťmi a ostatným príbuzenstvom. S tým sú prepojené tradície, ktoré si môžete osvojiť, ak niektorý z rytierov dosiahne určitú schopnosť na najvyššej úrovni. Tradície prinášajú bonusy pre celé kráľovstvo aj všetkých jeho šľachticov.

Rytieri sú ďalšie postavy, ktoré máte pod kontrolou okrem samotného kráľa. Môžete si ich vytvoriť za poplatok, ak máte voľný niektorý zo slotov, pričom si vždy vyberiete zameranie. Maršál je predovšetkým vojenský líder, ktorý má armádu v plnej sile a zvyšuje morálku svojim jednotkám. Obchodník sa zameriava na import a export tovaru, vytvára obchodné dohody so zvolenými veľmocami a zvyšuje pravidelné príjmy kráľovstva. Diplomat po nasadení zlepšuje vzťahy s vybranou krajinou, ale aj ovplyvňuje mienku vašich obyvateľov. Klerik (v moslimských krajinách učenec) sa orientuje na náboženstvo a vzťahy so zástupcami cirkvi. Môže navštíviť Konštantínopol alebo Rím, aby tam prejavil úctu, zvyšuje produkciu kníh. Agent sleduje zvolenú krajinu, môže tam robiť záškodnícke činnosti a rozbroje, informuje o tamojšom dianí. Súčasne prispieva k stabilite vášho kráľovstva a bráni ho pred cudzími špehmi.

Všetky uvedené postavy viete priradiť ako guvernérov vašich miest s patričnými bonusmi. Majú určité schopnosti, ktoré im sami vyberáte z niekoľkých možností a rozvíjate knihami, ktoré sú jedným zo zdrojov v kráľovstve. Zlepšujete ich efekty pri spravovaní miest, vedení vojska, obliehaní a podobne. Rytieri aj kráľ môžu byť uväznení nepriateľmi, ktorí požadujú výkupné, môžu padnúť v boji, umrieť na starobu. Keď prídete o kráľa, automaticky je na jeho miesto dosadený nový panovník podľa rodokmeňa, ale niekedy dochádza aj k sporom o korunu a zmene vzťahov. 

Je škoda, že tu nemôžete viac zasiahnuť a napríklad sami určiť, s kým sa kráľ ožení, to je tu tiež automatické. Svojimi rozhodnutiami však ovplyvňujete osud krajiny aj spokojnosť jednotlivých tried obyvateľstva, od sedliakov až po šľachtu. Ak sa im vaše činy nepáčia, zhoršujú sa vzťahy a môže dôjsť k rebéliám, ktoré treba potlačiť. Obchodníkov potešia nové dohody súvisiace s biznisom, vojakov ťaženia a dobýjanie a podobne. Musíte sledovať situáciu vo svete aj okolitých krajinách, uzatvárať dohody, pakty, rozhodnúť sa, s kým a proti komu pôjdete do boja, či sa zapojíte do križiackej výpravy. Niektoré kráľovstvá vaše rozhodnutia uvítajú a vzťahy sa zlepšia, u iných je to naopak. A to aj v prípade, ak sa ich to priamo netýka, napríklad ak napadnete ich suseda, s ktorým veľmi nevychádzajú, tak sa potešia, v opačnom prípade na vás skôr zanevrú.

Ak postup po makete krajiny s postavičkami bojovníkov pripomína Total War, pri manažmente miest, respektíve regiónov to platí dvojnásobne. Je to veľmi podobná štruktúra, akú poznáte z novších častí TW. Každé mesto má osem slotov na budovy, pričom štyri z nich sú dostupné hneď a ostatné si musíte prikúpiť. Stavby sú rozdelené do štyroch kategórií – vojenská, populácia, náboženstvo a farmárčenie, ak je mesto pri mori, tak je aj piata s výstavbou na pobreží. Sú tam zodpovedajúce objekty na rôznych stupňoch, za rozličné ceny a so špecifickými bonusmi. Niektoré zvyšujú príjem financií, iné potravín, náboženstva, komercie, spokojnosti obyvateľstva, odomykajú nábor pokročilých jednotiek.

Ku každej budove sú pričlenené súvisiace vylepšenia. Zatiaľ čo stavby môžu byť v každom meste iné, použité upgrady automaticky platia pre všetky budovy v kráľovstve, na ktoré sa vzťahujú. Okrem toho môžu mať mestá na základe svojej polohy a podmienok aj špecifické budovy, napríklad kameňolom alebo pasienky pre kravy. Mestám sa dajú prikupovať jednotky na obranu, ako aj vylepšovať opevnenia. Rytieri tam môžu kupovať vojsko, s ktorým potom putujú krajinou.

Boje začínajú stretom dvoch armád v krajine alebo obliehaním mesta. Armády, do ktorých môžete verbovať jednotky aj od putujúcich žoldnierov,  pritom môžu plieniť aj farmy a usadlosti pridružené k mestám, ktoré sú v okolí. Výsledok môžete prenechať na automatiku, alebo sa rozhodnete osobne viesť boj. V bitke ovládate svoje jednotky začlenené v oddieloch, ktorým môžete meniť formácie. Na najnižšom stupni sú sedliaci s vidlami, potom rôzne druhy pechoty s mečmi, štítmi, oštepmi a lukmi a nechýba jazda. Pri dobýjaní opevnení a hradov sú aj obliehacie zbrane. Víťazí sa pobitím alebo demoralizovaním nepriateľov, elimináciou vodcu armády, alebo obsadením všetkých vlajok.

Znie to vcelku fajn, ale v praxi je to na bojisku dosť nemotorné, jednotky sú zle vybalansované a celé to pripomína takú menej vydarenú variáciu Total War. Na zamyslenie je aj to, prečo tvorcovia v bitkách použili minimalistické užívateľské rozhranie, ktoré nie je dostatočne prehľadné a neukazuje kľúčové súčasti. Pritom v prvej časti Knights of Honor, s lištou s ikonami vojska a pokynmi na spodnej časti obrazovky, to bolo určite lepšie a intuitívnejšie. Hoci som sa teda na boje tešil najviac, napokon ma sklamali a už som ich radšej prenechával na automatiku.

Hra teda najviac dominuje pri manažmente a činnostiach na makete krajiny. S prehľadnými tabuľkami a charakteristikami, vrátane štruktúry výhod v rôznych oblastiach a vyhodnotenia najmocnejších kráľovstiev.  V tomto smere to má slušnú hĺbku, no nie až takú ako TW a už vôbec nie ako štandardné grand stratégie, ku ktorým sa Sovereign prikláňa. No celé to degraduje slabá AI. Jednotlivé kráľovstvá robia často iracionálne a zmätené rozhodnutia. Vyhlásia vám vojnu, ale vo chvíli, keď sa im najviac darí a úspešne obliehajú váš hrad, zrazu požiadajú o prímerie. Spriatelené veľmoci, s ktorými máte maximálne dobré vzťahy,  uzavrú obrannú dohodu s vaším úhlavným nepriateľom proti vám a podobne. Je ťažké spoľahnúť sa na spojencov, ktorí robia nezmyselné kroky.