Máloktorú hernú sériu som mal rád tak ako Need for Speed. Mal som prvých 16 častí, každú jednu. Už v tej druhej desiatke to občas zaškrípalo, ale po tých 16 to už šlo úplne dole vodou. Ak nerátame spin-offy, dnes sme už na čísle 23 a divné je, že už sériu ani neviem definovať. Čo je vlastne dnes Need for Speed? Kedysi to bolo o exotických autách preháňajúcich sa po exotických lokalitách. Potom pribudli policajti. Neskôr zase tuning. Jednu dobu bola séria aj o realistickom pretekaní na reálnych okruhoch. Dokonca bola aj MMO a v niektorých regiónoch NFS znamenala aj rally. Dnes je ale Need for Speed vtip.

Vážne, názov asi najznámejšej pretekárskej série je v novej hre Need for Speed Unbound len vtipom. Navyše obohratým vtipom, ktorý autori radi opakujú v priebehu hrania niekoľkokrát. Už pri prvom použití je ale trápny. Tak sa začnete sami seba pýtať, či je aj pre autorov séria len vtip a podľa toho sa k nej aj stavajú. Lebo inak si neviem vysvetliť veľa vecí, ktoré tu odflákli alebo spravili vyslovene zlé. Pritom Criterion je talentovaný a skúsený tím, ale v spojení so značkou NFS to už dlhšie škrípe.

Začnem asi príbehom. To nie je vec, ktorú by ste v spojení s pretekárskou hrou úplne čakali, ale NFS sa snaží už dlhšie stavať práve na príbehu a teraz to fakt nevyšlo. Keby to bolo aspoň na úrovni Fast and Furious filmov, ešte by som s tým bol spokojný. Ale herný príbeh je čiastočne inšpirovaný príbehom Need for Speed filmu, no zároveň je rozšírený o kopu vaty. Je to tak príbeh o zrade, pomste a nasrdených mladých ľuďoch. Ale tak nerealisticky nasrdených. Ani záporná postava nakoniec nie je záporná a každý je tu len nepochopený. To všetko doplnené kopou akože vtipov, ktoré sú povkladané do každej možnej scény a nikdy ma nikto nepresvedčí, že ich písal dospelý človek. Rovnako ako interakciu medzi postavami.

To je však len jedna rovina príbehu. Druhá sa viac týka miesta, kde sa dej hry odohráva. Lakeshore sa zdá byť rajom pouličných pretekárov, ale opak je pravdou. Síce celé dni a noci jazdíte, ale po krku vám idú policajti a aj starostka neustále v rádiu opakuje svoje reči o tom, ako je ilegálne pretekanie v uliciach nebezpečné. Pritom sa postavy sťažujú, ako je starostka problémom, ale prichádzajú voľby a aj jej protikandidát nie je o nič lepší, takže treba voliť nikoho. Pretekári sú tu vyobrazení ako marginalizovaná skupina, ktorá nikomu neubližuje a chce sa len vyjadriť. Tým, že ohrozuje chodcov (ktorých je plné mesto a to neraz aj na nelogických miestach) a ničí majetok (keďže stále do niečoho búrate).

Myslím si, že by hry mali poukazovať na sociálne problémy, ale toto je jednoducho hlúpe. Z hry cítiť taký ten tínedžerský hnev na celý svet. možno ho ešte poznáte z doby, keď ste mali 13 rokov, ale nič iné. Nie je tu žiadna hodnota, žiaden nápad, žiadne riešenie. Len je celý svet zlý a proti vám. Boli chvíle, keď som mal pocit, že ma príbeh uráža. No a NPC, či už pretekári, alebo iní jazdci, ma urážali doslova. Ich jediná interakcia bol len trash talk na vašu adresu. Až mi chýba doba NFS 3, keď bol jeden z pretekárov Gotcha a jazdil na červenom Ferrari. To bolo všetko, čo tá postava potrebovala. Nepotrebovala mať dabing a „edgy“ osobnosť. Unbound má jednu dobrú postavu a to je majiteľ servisu, kde pracujete. Jediná postava s hĺbkou a myšlienkou – no a hra si aj z nej často uťahuje.

Zaujímavé je, že by Unbound mala byť nová hra. Nerobia na nej autori posledných Need for Speed hier a vo vývoji bola niekoľko rokov. Aj tak je však v mnohých ohľadoch len kópiou Heat. Má rovnako nepohodlný jazdný model (aj keď iný) a má rovnaké herné systémy. Ten policajný sa dokonca volá Heat. Vaše aktivity v uliciach totiž lákajú pozornosť polície a tá sa stupňuje, pričom najvyšší stupeň je 5 a stúpať môže aj po polovici bodu. Môžete pri voľnej jazde zničiť polovicu mesta a políciu to zaujímať nebude. Aktivita policajtov stúpa len po pretekoch. Heat zvyšuje ich počty, intenzitu a aj silu. 5 ohníkov mať nechcete, vtedy po vás idú vrtuľníky, rýchle autá a aj silné SUV, ktoré vás chcú len rozbiť a tým dostať do basy (a pripraviť o peniaze zarobené v danej časti dňa).

Dalo by sa povedať, že názov Unbound pôsobí takmer ako oxymoron. Hra vás totiž svojou schémou až príliš zväzuje. Ponúka síce otvorený svet, ale tým, že vás hlavne v úvodných pasážach dosť núti ku grindu, tak vás nemotivuje jazdiť po celom svete, ale len po pretekoch, ktoré najlepšie zarábajú. Zároveň si ale strážite Heat level a peniaze získané z pretekov chcete zaniesť naspäť do garáže. Keď tam už ale prídete, hra sa prepne na ďalšiu časť dňa. Po vzore NFS Heat sa aj tu deň a noc trochu líšia a peniaze, ktoré nemáte v garáži, môžete stratiť, ak vás chytí polícia.

Takže hráte pár hodín, možno 10, ktoré vám pustí Trial verzia, a už upadáte do stereotypu grindovania peňazí, striedania dennej doby a udržiavania Heal levelu. Možno by ste aj chceli objavovať svet, ale hra vás k tomu veľmi nemotivuje. Prečo aj máte ísť na opačný koniec mapy? Je tam len medveď na zbúranie, policajný billboard na zničenie street art na objavenie. To je všetko. Hra prakticky nič nerobí organicky, do všetkého vás len tlačí. Pritom napríklad prirodzená zmena dennej doby by jej neuveriteľne pomohla a bola by lepšia ako tento striedavý koncept.

Vaša kariéra je založená na kalendári. Jazdíte vlastne mesiac, cez týždeň zbierate peniaze, aby ste sa na konci týždňa mohli kvalifikovať. Potrebujete vyhrať tri kvalifikácie, aby ste sa dostali na koncomesačné finále, kde získate odplatu a aj svoje pôvodné auto. Medzitým peniaze míňate na autá, upgrady a aj seba, lebo si chcete odomknúť novú cool pózu. Hodiny pribúdajú a hra začína byť až ubíjajúco schematická. Celá kariéra aj s vedľajšími činnosťami a nejakým tým časom v base (a teda musíte viac grindovať) zaberie možno 20-25 hodín a možno na konci s najlepšími autami konečne zažijete nejakú zábavu.

Policajná presila prestane byť ničivá a unikanie pred ňou si začnete viac užívať. Rovnako konečne zažijete nejaký dojem z rýchlosti a aj preteky začnú byť dlhšie ako 2-3 minúty. Veď to je dĺžka na mobilné hry. Neviem ako ostatných, ale mňa herná schematickosť nielen aktívne ubíjala, ale zároveň ma motivovala kašľať na všetko okolo. Dôležité bolo len mať dosť peňazí na konci týždňa, nech si môžem zaplatiť vstup do kvalifikácie a mať rezervu na okamžitý upgrade nového auta na najvyššie možné špecifikácie v danej triede.

Hra tak nevie motivovať k prieskumu sveta, nevie motivovať ku kúpe a skúšaniu iných áut, ale autori o tom asi vedeli. Preto sú v kariére menšie práce mimo pretekov. Cez deň musíte dané špeciálne auto niekam dopraviť v časovom limite. V noci zase musíte iné auto ukradnúť a utiecť polícii, kým ho zaveziete „zákazníkovi“. Uvidíte iné časti mapy a zajazdíte si v autách, ktoré si v priebehu hrania kúpiť nechcete, lebo by ste museli viac grindovať. Ale vlastne je to fajn a aj pekné spestrenie. Škoda, že to autori recyklujú, takže pred koncom jazdíte v autách, ktoré ste už raz mali, akurát opačným smerom. Samozrejme, má to príbehový dôvod. Samozrejme, je hlúpy.

Je tu viac druhov pretekov – šprinty, okruhy, drifty, kaskadérske jazdy. Chodíte si pre ne k stretávacím bodom roztrúseným po mape. Mohlo toho byť aj trochu viac, respektíve pestrejšie spracované. To ale nie je hlavný problém. Preteky sa však často opakujú a to už problém je. Nemyslím tým, že pretekáte po časti trate ako v iných pretekoch. Myslím tým, že jazdíte po na milimeter presne tej istej trati. A to opakovane. Až nechápem, ako mohli autori v tak veľkom svete vytvoriť tak málo tratí, ktorých opakovanie si čoskoro naozaj všimnete.

Jazdný model a zážitok z neho sú subjektívne veci, ale myslím si, že aj arkády už sú niekde ďalej ako aktuálne NFS. Zotrvačnosť a váha auta? To sú veci, ktoré vám NFS nedá pocítiť. Auto je nezničiteľný tank, ktorý to nakoniec pretočí do driftu aj v prípade, že jazdíte na štvorkolke. Zvyknúť sa samozrejme dá a celé to dostanete do rúk veľmi skoro, ale teda minimálne ja som sa fakt nebavil. Naozaj až finálna kategória áut S+ konečne priniesla nejaký dobrý zážitok z jazdy. Jazdný model je tu postavený skôr na čo najlepší efekt ako na čo najlepší zážitok. Nehovoriac o tom, že auto pri skokoch vo vzduchu dokážete ovládať. Už len hľadáte, ktorým tlačidiel vysuniete krídla ako v Taxi Taxi.

Ponuka hry vôbec nie je zlá. Svet je rozsiahly, neobmedzuje vás len na cesty, takže môžete behať aj po lesoch a podobne. Síce je prostredie mesta jednotvárne, ale zase detailné a bohaté. Na jednom konci je jadrová elektráreň, kde sa preháňate okolo obrovských chladiacich veží. V kopcoch je zase zavretý zábavný park. V centre sú vlakové linky inšpirované Chicagom, na ktoré môžete s autom naskočiť. Mesto je spracované dobre. A aj keď počtom áut zhruba 140 hra zaostáva za konkurenciou, šírka vozového parku je dobrá. Od Golfa po nový Countach tu je všetko, takže môžete sadnúť za volant auta, ktoré vám stojí pred domom, ale aj za volant toho, ktorého plagát vám visel nad posteľou. Rovnako je tu kopa dielov na upgrade a tuning, vizuálne aj výkonovo.

Online hranie je tiež sklamaním. Celý online systém je navrhnutý prvoplánovo a budú vám chýbať ako rýchle, tak aj hlbšie možnosti. Pripájate sa na server s ďalšími 15 hráčmi a jazdíte spolu po meste. Ale čo ak nechcem jazdiť po meste? Čo ak si chcem len zobrať jedno z áut z mojej kariérnej garáže a dať si rýchle preteky proti niekomu v rovnakej kategórii? Asi si musím zapnúť inú hru. Interakcie medzi hráčmi na serveroch sú obmedzené. Nedokážete napríklad niekoho len tak vyzvať. A okrem podobnej štruktúry mapy a pretekov ako v kariére tu toho tiež veľa nenájdete. Vlastne trate? Eventy? Výzvy? Zabudnite.