Je to až k neuvereniu, ale aktuálny diel série Need For Speed je osemnástym v poradí. EA rok čo rok od debutu v 1994 prináša novú časť, pričom sa snaží udržať niekde na pomedzí skutočného jazdenia a zábavy s exotickými vozmi v garáži, ktoré tvoria gro hry. Napriek zmenám, stovke miliónov predaných kópií a nedávneho rozdvojenia osobnosti série je preferovaná trhom práve tá jednoduchšia, nenáročná odnož.

EA si dovoľuje experimentovať, čím sa mení tvár Need For Speed prakticky každým rokom. Odpoveďou na módnu vlnu reaguje, ale neudáva tempo a už vonkoncom nie trend. Need For Speed je stále sezónnou záležitosťou. Pri Fife alebo NHL budú pravidlá stále rovnaké, vždy budete hrať na rovnakých štadiónoch s rovnakým počtom hráčov. Čakať v športe prevratné zmeny, je čisté bláznovstvo. The Run na to ide inak a za túto odvahu patrí EA obdiv, čím nechcem povedať, že je to správny krok.

Need For Speed: The Run ide na to z opačného konca. V racingoch jazdíte obyčajne do kola atď. Nie v The Run, žiadne okruhy, žiadne licencované trate, iba šprinty a preteky z bodu A do bodu B. A to všetko obalené lacným závanom príbehu o drsnom vodičovi, ktorý je po krky v problémoch a v poslednej chvíli mu pomôže hriešne sexi červenovláska s ponukou, aká sa neodmieta. Vraj ak príde ako prvý z 200 pretekárov zo San Francisca do New Yorku so zdravou kožou, zbaví ho dlhov a ešte k tomu prihodí čiastku z 25 miliónov dolárov.

Hovorme tomu skriptfest

Od prvého preteku až do posledného je NFS The Run výsmechom tradičného jazdenia. Všetko je predskriptované, predpripravené a naaranžované tak, aby ste sa kochali, dívali a potom nadávali, pretože jednotlivé preteky nemožno hrať po svojom, iba tak ako ich navrhli autori. Časté reštarty a používanie vracania sa k checkpointom, sú denným chlebíčkom ilegálneho pretekára. Bežná premávka je ako magnet, objavuje sa na horizonte, teleportuje a ako náhodou vybieha z bočných ulíc priamo pod kolesá vášho auta v plnej rýchlosti. 

Poviete si, veď je tu krajnica. Vybehnete o kúsok ďalej od asfaltu a hra vás vráti na checkpoint, zavadíte o mantinel, rozbijete sa. Naberiete auto zozadu, spomalíte, AI vám ujde a už ju nedoženiete. Súperi sa snažia za každú cenu vytvárať dojem vyrovnaného preteku a tak vás slušne počkajú, spomalia, ak zle vyberáte zákruty a pod. Fungujú však podľa scenára a do cieľa niekto musí od istého momentu dôjsť, ak ich necháte, budú to práve oni. O voľnosti počas preteku nemožno hovoriť, napätie nie je budované agresívnou AI, ale skôr časovým limitom.

A ak to nebude premávka, do stavu zúrivosti vás dostane polícia, ktorá vám do cesty postaví aj zátarasy z vlastných áut. Učiť sa trate, resp. odkiaľ vybehne auto, je nemožné, mení sa vzorec a niekedy na rovinke nestretnete ani jeden nákladiak, inokedy ich nebudete mať ako predbehnúť, pretože zaberajú oba pruhy a krajnica vás pošle... na checkpoint. A keď už prečítate hru a začnete hrať podľa jej pravidiel, príde úder pod pás. Každá trať je extrémne krátka, po dvoch-troch minútach ste na jej konci. Žiadne 15-minútovky, dlhé prechody alebo nedajbože absolvovanie celého prechodu v Koloradských horách.

So zviazanými rukami

Trate vedú cez rôzne klimatické podmienky, od vyprahnutej Nevady, cez Las Vegas, do Chicaga a potom okolo skál, do polí, metra, rozostavanej diaľnice a pod. Než sa ich nasýtite, ste vhodení do inej lokality a potom do ďalšej a pod. Ak ste už niektorý z trailerov videli, tak o akčné scény nie je núdza, rôzne dlhé skoky, brutálne skratky cez staré nepoužívane šachty, off road kľukaté cestičky bez mantinelov vysoko v horách, lenže lavínovú scénu zažijete iba raz. Žiadna piesočná búrka, padajúce kamenie, tornádo ani padajúce domy.

EA s Need For Speed: The Run ako keby len testovali publikum, či je pripravené na akčný náboj a bojí sa zájsť ďalej. Keď už po vás môže páliť v meste vrtuľník a naberie vás súprava metra, prečo by nemohla kolabovať baňa? Lokality sú veľmi dobre vybrané, líšia sa farebne a v racingoch by ste takú variabilitu hľadali márne. A to platí aj o vozovom parku, kde nájdete všetko od muscle áut, cez japonské importy, európske hatchbacky a superžihadlá vrátane dravej Zondy a namydleného Porsche RSR. Vybrané majú dokonca aj verziu NFS, ktorá je poriadne vytunená. A čo sa týka úprav, tak si vyberiete farbu a nanajvýš zopár bodykitov. 

Počas príbehovej časti nemáte veľa na výber, na benzínových pumpách si môžete vybrať, čo vám hra ponúkne. V Challengoch, čo sú scenáre z kampane ušité na mieru predvoleným autám, máte väčšiu slobodu pri výbere vozidiel. Hlavný mód The Run máte zdolaný približne za 6 hodín (ak si odmyslíte reštarty, časté cutscény a loadingy, tak mne po dohraní indikoval čistý čas 2:16 hodiny). Z veľkej miery platí, koľko hráte, toľko aj čakáte pri menu, nahrávaní a loadingoch.

Vôbec po prvýkrát sa v EA rozhodli, že vystúpite z auta a v sérii akčných scén dopĺňajúcich dramatický útek z východu na západ doplnia sekvencie na vlastných nohách. Nejde o nič iné iba o sériu QTE, takže žiadne voľné pobehovanie po meste alebo strieľanie. Z veľkej miery sa Need For Speed: The Run hrá ako autodráha, nedovolí vám vyjsť z koľají a máte len slabé pole pôsobnosti, čo je trochu paradox, pretože Autolog sleduje časy a rovno ich porovnáva s vašimi priateľmi. O znovuhrateľnosti nemožno hovoriť, pokiaľ nechcete zdolať challenge na platinu, inak sa k príbehovej časti nevrátite. A čo ďalej? Splitscreen v hre nenájdete, takisto ani možnosť namixovať si vlastný koktejl tratí, iba multiplayer pre 16 hráčov nadelený do niekoľkých playlistov podľa tried áut (NFS, superautá), ktoré sa odomykajú plnením úloh (predbiehaním napr. bez nitra).

Rozbitá cieľová rovinka 

Need For Speed: The Run beží na FrostBite Engine 2, čo je technológia, ktorá poháňa aj Battlefield 3. Dobre sa na ňu pozerá, grafika nie je sterilná, ale bohatá na objekty a hĺbku. Nie je to špička, ale máte pocit, že cesty sú naozaj dlhé a vlnia sa ďaleko za horizont, kam sa však nikdy nepozriete, pretože sú extrémne krátke. Tým najhorším je však spolu s jazdným modelom na úrovni pokazenej autodráhy hlavne kamera, ktorá za autom pláva podľa rýchlosti a maže akýkoľvek náznak rýchlosti. Pri brzdení zoomuje, pri prudkom vyberaní zákrut sa zase posúva do protismeru a vy tak korigujete chybu kamery a nie vašu. Ak si ju prepnete na kapotu, zase nič nevidíte, kde stoja hliadky, kde sú zátarasy, prípadne či nejde auto oproti. Po zvukovej stránke znie The Run nahnevane a podobne ako Unleashed 2 sú autá prefackané a majú dravý prejav. Soundtrack sa zbavil punkovej a metalovej nálepky a ponúka príjemné skladby vhodné do Road movie. 

Hollywoodsky prístup sa Black Boxu vymkol spod kontroly. Vzrušujúca jazda zo San Francisca do New Yorku je nepríjemne prerušovaná loadingami, vlečie sa a akákoľvek snaha o vybudovanie drámy je pochovaná. Na kontrolované a skriptované monumentálne sekvencie tu máme MotorStorm a Split Second. Vodič mimo auta je krokom vedľa, rovnako aj hranice spútavajúce hráča a oberajúceho o akúkoľvek slobodu. Need For Speed: The Run je akčnou atrakciou so silne prchajúcim obsahom a frustrujúcou hrateľnosťou.