Na prijímací list do Rokfortu už niektorí z nás čakajú tak dlho, až sa z nás stali dospelí muklovia. Svet Harryho Pottera z pera J. K. Rowlingovej sme si najprv museli predstaviť podľa kníh, neskôr naše predstavy dokreslili filmy a niekoľko viac aj menej podarených hier s licenciou Harry Potter tento svet ešte o niečo rozšírili. Keď sa CD Projektu v roku 2015 podarilo Zaklínača pretaviť na jednu najlepších RPG hier všetkých čias, je to priam nehorázne, že sme toľké roky museli čakať na podobne veľkolepú adaptáciu sveta čarodejníkov. Ten magický moment je však konečne tu a môžeme zaň poďakovať štúdiu Avalanche Software. Hogwarts Legacy vám dá konečne možnosť poprechádzať sa po spletitých chodbách Rokfortu a vžiť sa do kože mladého čarodejníka či čarodejnice. Nebudú to však len domáce úlohy a švihanie prútikom. Pripravte sa na intenzívnu jazdu na hipogrifovi, z ktorého sa nedá len tak zliezť.

Nebude to však Rokfort z 90. rokov 20. storočia, ale ponoríme sa hlbšie do minulosti, konkrétne na koniec 19. storočia. Zmena zasadenia dala tvorcom viac voľnosti pri písaní príbehu, no napriek tomu hra v mnohých prípadoch nápadne pripomína filmy štúdia Warner Brothers. Netradične sa však do Rokfortu dostanete až v piatom ročníku a namiesto Hagrida vás do školy eskortuje váš profesor obrany proti čiernej mágií. Počas cesty však na váš koč zaútočia a s profesorom iba o chlp uniknete smrti. Čoskoro zistíte, že ste si nechtiac urobili veľmi mocných nepriateľov. Po krku vám pôjde rarášok Ranrok, ktorý zaprie svoju nedôveru voči ľuďom a spolčí sa s temným čarodejníkom Victorom Rookwoodom. Dôvodom, prečo túto dvojicu zaujíma piatak na Rokforte je, že dokážete ovládať starodávnu mágiu, ktorá bola doteraz pred svetom skrytá.

Príbeh Hogwarts Legacy sa dotýka túžby po moci, nebezpečnej mágie, ktorá ma potenciál zničiť množstvo životov aj priateľstva a budovania dôvery. Všetko sú to témy, ktoré poznáme z kníh, no v prípade Hogwarts Legacy ide o výrazne slabší odvar. Hlavná dejová línia nie je nijak prevratná ani príliš šokujúca. Je však potrebné vziať do úvahy, že ide o hru cielenú na mladšieho hráča a jej tón by mal skôr pripomínať prvé knihy o Harrym Potterovi než drsné záverečné kapitoly šiesteho a siedmeho dielu. Dej nie je tak epický, ako by mohol byť v prípade hry pre dospelých a tvorcom sa nepodarilo vytvoriť ani tak zaujímavé postavy, aby sme si ich zamilovali. Aj keď občas padne známe meno, ktoré ste už predtým počuli, postavy ani zďaleka nemajú charizmu ich potomkov opísaných v knihách.

„Čo získam, ak pridám do odvaru open-worldu drvený koreň Rokfortu?“

Hlavnú úlohu v tejto hre totižto hrá samotný Rokfort. Ako pri mnohých iných hrách v otvorenom svete, aj pri Hogwarts Legacy musíte rátať s tým, že je to v prvom rade jej prostredie a stovky možných úloh, ktoré vás majú udržať pri obrazovke. A na tomto si tvorcovia skutočne dali záležať. Rokfort je naozaj rozsiahly, plný spletitých chodieb, nádhernej architektúry a množstva detailov aj odkazov na filmy o Harrym Potterovi. Na každom kroku sa niečo deje. Študenti si vymieňajú vtipné historky, aké sa môžu stať len vo svete čarodejníkov. Miestnosti sú plné interaktívnych objektov, obrazy si žijú vlastný život a v tom všetkom sú poskrývané desiatky pergamenov, truhlíc, kľúčov a predmetov, ktoré môžete zbierať. Iba objavovanie Rokfortu a odomykanie všetkých jeho zákutí vám môže zabrať desiatky hodín.

Tam však herné prostredie nekončí, pretože vás okrem školy čaká dobre známa dedinka Rokville a pomerne rozsiahla mapa plná ďalších menších osídlení, zrúcanín a kempov s banditmi. Otvorená mapa plná aktivít pripomína dobre známu formulku Assassin's Creed hier. Letíte na metle smerom k úlohe a pod vami sa objaví ikona nejakej aktivity. Neodoláte, pristanete na zemi a po 15 minútach sa pristihnete pri úplne inej aktivite, ktorá bola vzdialená 500 metrov od pôvodného miesta pristátia. Práve táto rokmi overená formulka vás prilepí k obrazovke a tvorcovia dobre vedia, že kvantita úloh veľakrát vyhráva nad kvalitou. V prípade Hogwarts Legacy však autori veľmi umne pracujú s motiváciou hráča, aby sa venoval všetkým nepovinným úlohám.

„Jedna harfa má sto strún, urob z tejto nudy rum!“

Na tejto čarodejníckej škole sú totiž aj banálne úlohy podávané ako zásadné predpoklady na postup. V hre nechodíte pravidelne na hodiny, ale čas si manažujete po svojom. Hodinu transfigurácie či elixírov navštívite v prípade, že vám profesor umožní naučiť sa nejaké kúzlo. Urobí to však až vtedy, keď splníte niekoľko iných čiastkových úloh. Najmä v úvode hry to má za cieľ vám predstaviť všetky možnosti, ktoré hra ponúka. Musíte sa naučiť miešať a používať elixíry, rastliny, či chytiť niektoré fantastické zvery, aby ste sa mohli naučiť ďalšie kúzlo. Nastáva klasická otázka: „Načo mi v živote bude kúzlo premeny zvieraťa na čašu?“ No predsa na odomknutie hlavného questu.

Samotné učenie kúziel pobaví najmä staršie ročníky, ktoré hrali pôvodné licencované hry podľa filmov. Zahŕňa totiž minihru v podobe ťahania kurzora po vyznačenej línii a stláčaní správneho tlačidla v istý moment. Kúzla využijete nielen pri boji, ale aj pri všetkých environmentálnych hádankách, ktoré vám budú blokovať cestu počas questov, alebo budú rozosiate po celej mape. Odmena v podobe nového oblečenia či vylepšení je totiž lákavá a čoskoro budete mať plný inventár. A keďže čarodejníci v piatom ročníku zjavne nepoznajú kúzlo premeny predmetu na peniaze, bude potrebné splniť ďalšie hádanky v podobe Merlinových skúšok na zväčšenie inventára.

„Je to Levióso a nie Wingardium Leviosáá“

V tejto hre sa naučíte aj rozdiel medzi kúzlami Levioso a Wingardium Leviosa. V praxi Levioso prinúti predmet či nepriateľa levitovať a Wingardium Leviosa vám dovolí s predmetom hýbať. Celkovo je v hre 23 kúziel + tri čarovné predmety na lov a starostlivosť o fantastické zvery. Niektoré kúzla sú bojové, iné skôr environmentálne a niektoré sa dajú použiť iba v Rokfortskej núdzovej miestnosti. Počas súbojov máte bežný útok s prútikom a k nemu ďalšie štyri vami zvolené kúzla, ktoré majú špeciálny účinok a cooldown. K štyrom tlačidlám navolíte štyri aktívne kúzla, no kedykoľvek môžete otvoriť menu a vymeniť si aktívne kúzla za iné aj počas boja. Okrem toho, že dokážete nepriateľov efektne dvíhať zo zeme, páliť ich ohňom či meniť na predmety, je toto striedanie kúziel nutné, pretože niektorých nepriateľov chráni ochranná bariéra. Tú je potrebné najprv rozbiť kúzlom príslušnej farby.

Autorom sa podarilo vytvoriť vcelku zábavný súbojový systém, ktorý vás odmeňuje za reťazenie čo najdlhších kombinácií kúziel, udržiavanie nepriateľa vo vzduchu a využívanie starodávnej mágie. Tá spočíva v ovládaní okolitých predmetov, ktoré hádžete do nepriateľov. Pri dostatočne dlhých kombách z nepriateľov vypadnú časti tejto mágie a keď si naplníte ukazovateľ starodávnej mágie, môžete aktivovať najmocnejšie kúzlo, ktoré veľakrát menších nepriateľov okamžite zabije. Súčasťou súbojov je však aj blokovanie a uhýbanie, ku ktorému ste vyzvaní prostredníctvom korešpondujúceho tlačidla na obrazovke. Nepriatelia majú tendenciu vás obkľúčiť a útočiť z každej strany, preto netreba ignorovať tieto súbojové quicktime eventy.

„Zdvih a švih!“

Na každého nepriateľa existuje určitá taktika a kúzlo, voči ktorému sú zraniteľní. Neplatí to však pre celý druh nepriateľa a na rôzne typy raráškov či pavúkov funguje iný typ útoku. Kým v Horizon: Forbidden West sa s týmto dokázali popasovať vo forme ukazovateľa slabín priamo počas boja, v Hogwarts Legacy budete musieť zaboriť nos do knihy a v menu si prečítať, aká taktika je najvhodnejšia pre nepriateľa, ktorého máte pred sebou. Autori nás zjavne nechceli zahltiť ďalšími ukazovateľmi v už tak dosť rýchlych bitkách, kde na vás skáču príšery z každej strany. Je tu možnosť použiť kúzlo, vďaka ktorému budete neviditeľní, no stealth systém je v hre skôr doplnkom ako plnohodnotným štýlom boja. Nepriatelia sú ignoranti a vôbec im nevadí, že im kolegovia miznú pred očami. Jediné, na čom pri zakrádaní záleží, je, aby ste neboli priamo vo výhľade nepriateľa. Aj keď sa odhalíte a následne vzdialite z lokality, hneď zabudnú, že tu bol nejaký piatak, čo kričal: „Petrificus totalus!“

Hra zbytočne nebazíruje na dokonalom ovládaní kombinácií, ale skôr vám dáva priestor si vytvoriť vlastné obľúbené štýly boja. Ako vždy však má pre vás motiváciu využívať všetky kúzla a elixíry. Pri niektorých nepriateľoch sa objaví duelantská výzva, ako by ste mali nepriateľa vyprevadiť z tohto sveta. Plnenie výziev vás donúti objavovať nové možnosti boja a zároveň sa tak vyhnete stereotypnému švihaniu prútikom. Bojový systém nie ani tak technicky náročný, ako skôr vyžaduje rýchle reflexy. Nájdu sa v ňom skôr mladšie ročníky a pre dospelých hráčov môže byť hra celkovo dosť jednoduchá a mali by voliť vyššie obťažnosti. Počas niektorých úloh vám budú v boji pomáhať aj vaši spolužiaci. Nie možné ich ovládať a kúzla si vyberajú podľa seba, no zároveň sa o nich nemusíte strachovať, pretože nie je možné ich zabiť.

„Všetky moje textúry záhadne zmizli. Podľa mňa sú za tým Nargli.“

Hra na novej generácii konzol ponúka na výber dvojicu základných zobrazovacích režimov. Performance režim je zameraný na čo najvyšší výkon, takže vám zabezpečí plynulých 60fps, s hrou navyše dokážete využiť aj VRR. Fidelity režim beží v 30fps, ale zlepšuje kvalitu textúr, detaily a aj tiene. Ak by ste chceli ešte krajšiu grafiku, hra ponúka aj Fidelity režim s ray tracingom, ktorý pridá ray-tracované odrazy a podobné efekty. Aj vo Fidelity režime sme však zažili nepríjemné doskakovanie predmetov a textúr, prepínanie osvetlenia počas prestrihových scén a občas sa NPC postavy jednoducho nezjavili. Avalanche Software má jediné šťastie, že v tomto svete každý bug vyzerá ako kúzlo. Našťastie sme natrafili skôr na kozmetické ako zásadné bugy. Pozitívne je, že Hogwarts Legacy patrí medzi ďalšie hry, ktoré ponúkajú široké možnosti nastavenia prístupnosti pre hráčov s rôznymi formami znevýhodnení.

Na hre je však poznať, že bola vo vývoji pridlho. Po grafickej stránke zaostáva za hrami vydanými pred rokom. Tŕňom v oku sú napríklad animácie tvári, najmä hlavnej postavy, ktorá robí grimasy a smeje sa, aj keď NPC postava pred ňou plače. Je vidieť skok medzi animáciou mimiky a návratu tváre do pôvodnej pozície. Ani za toto však predsa nemôžeme viniť vývojárov. Za všetkým musia byť Nargli. Našťastie postavy zachraňuje výborný dabing a soundtrack. Slabšiu grafickú stránku vynahrádza miera detailov v celej hre. Rokfort je vyšperkovaný od podzemia po vrchol Astronomickej veže. Keďže sa hra odohráva na konci 19. storočia, niektoré miestnosti vyzerajú inak ako vo filmoch, no tie najviac ikonické ponechali nedotknuté a sú ako vystrihnuté zo štúdia Warner Bros. pri Londýne.