Ľudstvo dosiahlo svoj vrchol, a keď už sa zdalo, že prekonalo všetky prekážky a výrazne skvalitnilo život všetkých jednotlivcov, dobehli ho tie najhoršie črty ľudskej povahy. Egoizmus, mamon, ignorancia a neschopnosť učiť sa z vlastných chýb. Život na tejto planéte prestáva byť možný a tí najmocnejší a najbohatší si užívajú luxus vo svojich útočiskách alebo sa náhlia na drahú cestu do vesmíru niekam za Planétou B. Také je pozadie príbehu Horizon: Forbidden West, ktorý sme začali odkrývať ešte v roku 2017. Podobnosť deja a postáv s reálnymi skutočnosťami a osobami je čisto náhodná. Vývojári z holandského štúdia Guerrilla Games vytvorili postapokalyptický svet, v ktorom ľudia zdedili planétu obývanú strojmi pripomínajúce zvieratá. Dôvody, prečo k takémuto scenáru došlo, sme odkrývali s ryšavou hrdinkou Aloy v hre Horizon: Zero Dawn. Teraz už Aloy vie všetko o tom, prečo stroje existujú, ako fungujú a aká je jej úloha v tomto svete. Objavila sa však nová hrozba a odvážna hrdinka sa musí vydať ďalej na západ, aby zvrátila definitívny pád civilizácie.

Tí, ktorí Zero Dawn nehrali alebo hru hrali dávno, určite ocenia úvodnú cutscénu, ktorá zosumarizuje doterajší dej. Na konci prvej hry sa Aloy podarilo vyhrať bitku o Alight a zvrátiť hrozbu v podobe umelej inteligencie HADES. Čoskoro však zistila, že bez funkčnej umelej inteligencie menom GAIA planéta nebude v udržateľnom stave pre život. Toxické červené rastliny, ktoré ničia pôvodné biotopy, sú len príznakom. Aloy sa musí pozrieť na príčinu a opraviť napáchané škody. To, čo vám tvorcovia neukážu v úvodných minútach, vám vysvetlí samotná Aloy počas cesty so starým známym. Varl po 6 mesiacoch od boja pri Meridiane konečne našiel Aloy, ktorá sa túlala svetom a hľadala čriepky informácií, ktoré by jej mohli pomôcť. Síce cestou stratila všetko vybavenie, no našla hromadu Fokusov a jeden hneď daruje aj Varlovi.

Fokus je najcennejší artefakt, ktorý Aloy vlastní, pretože jej umožňuje vidieť svet digitálnou optikou. Holografické projekcie odhaľujú informácie, ktoré bežným okom nie je vidieť, vrátane ľudských stôp, funkcií strojov a ich zraniteľných miest. Aktivácia Fokusu po podržaní tlačidla Aloy spomalí, aby mohla vnímať a čítať všetko okolo seba. Ak tlačidlo iba krátko stlačíte, Fokus urobí iba krátky výboj, ktorý oskenuje prostredie a označí aktívne prvky. Ukáže vám na zemi zdroje z padlých nepriateľov, rastliny a prvky, na ktoré dokáže vyliezť. Aloy tento výboj nevyrušuje pri pohybe a akcia je tak plynulejšia. Budete ho využívať hojne, pretože prvé, čo vás na hre ohromí, je miera detailov. Tie menia vnímanie sveta a všetky aktívne prvky splývajú s prostredím. Vaše prvé minúty hrania sa možno budete chcieť len kochať prostredím, pretože hra je od začiatku vizuálne očarujúca.

Po tom, ako prestanete obdivovať pohyby všetkých stebiel trávy, odlesk listov exotických rastlín, textúru machu, ktorý pokryl zhrdzavené konštrukcie, hru svetla podľa dennej doby, začnete vnímať aj hrateľnosť. Aloy možno znovu začína od nuly, no naučila sa zopár nových trikov. Je omnoho zručnejšia pri lezení a nie je odkázaná len na žlté záchytné body. Fokus vám ukáže, že sa dokáže zachytiť o okraje skál a možnosti skúmania prostredia sa tak výrazne zväčšia. Práve skúmanie prostredia je jedným z ústredných prvkov hrateľnosti v tomto masívnom otvorenom svete. Aj keď Aloy nevie vyliezť na úplne všetky skaly, má rozhodne viac možností, ako sa dostať k svojim cieľom. Pomôže jej v tom aj nové vybavenie, ktoré si Aloy pri postupe v hlavnej príbehovej línii vyrobí. Prvým nástrojom je ťahostrel, ktorým Aloy vystrelí lano a pritiahne sa k aktívnym prvkom a rýchlejšie tak vylezie na nedostupné miesta. Zároveň dokáže predmety k sebe pritiahnuť, či už je to skrinka s cennosťami alebo sutiny, ktoré jej zavadzajú v ceste.

Rozbuška a rezač révy sú nástroje, ktoré vám sprístupnia zablokované cesty, na ktoré natrafíte už na začiatku hry. Štvrtý typ vybavenia vám pomôže pod vodou a často budete využívať aj holografický padák pripomínajúci The Legend of Zelda: Breath of the Wild. Horizon: Forbidden West podobne ako väčšina hier v otvorenom svete pracuje s obrovskou mapou, ktorá je plná aktivít, ktoré vás majú zamestnať na desiatky až stovky hodín. Budete preto často cestovať po mape a vracať sa na už objavené miesta, či už pre skryté predmety, nové úlohy a cenné zdroje zo strojov. S Varlom hneď v úvodných minútach minútach spoznáte nový typ stroja, ktorý vyzerá roztomilo, no dokáže skenovať prostredie, spustiť poplach a aj dosť veľa váži, keď sa na vás celou silou hodí. Aloy môže stroj zničiť spoľahlivým lukom, kopijou alebo zvoliť pacifistickú cestu a pokúsiť sa okolo neho preplížiť. Váš štýl boja si vycibríte levelovaním a míňaním bodov schopností.

Z hľadiska stealthu už Aloy nedokáže zlepšiť svoju nenápadnosť, no všetky triky pri tichom zabíjaní už od začiatku pozná. Nemusíte sa učiť zabíjanie z vyvýšenej plochy a kritický úder. Levelovaním iba zvýšite ich poškodenie. Pomôžu vám aj dymové pasce, vďaka ktorým sa strojom stratíte z dohľadu ako kúzelník. AI strojov sa o niečo zlepšila a aj keď typický červený porast je pre nich večným mystériom, stealth prístup je stále zábavným prvkom hry. O niečo obozretnejší sú ľudskí nepriatelia a tí už intenzívnejšie reagujú na každú podozrivú aktivitu a nestačí ich po jednom nalákať na vaše miesto vo vysokej tráve. Keď luk začne robiť hluk, Aloy v sebe bude musieť naplno prebudiť Ramba, aby príval nepriateľov zvládla. Pomôže jej však nová schopnosť v podobe výboja chrabrosti.

Úspešnými zásahmi, ale aj vyhýbaním sa útokom Aloy naberá chrabrosť, ktorú zobrazuje fialový ukazovateľ. Po naplnení môže Aloy aktivovať niektorý z výbojov, ktoré sa učíte a vylepšujete v strome schopností. Výboj vám môže zvýšiť útok lukom, kopijou, zvýšiť efektivitu pascí, pomôcť zamerať sa na slabé body strojov, regenerovať zdravie alebo poskytne Aloy neviditeľný štít. Výboj si vyberiete podľa toho, aký štýl boja preferujete, no vždy máte aktívny iba jeden. Na výmenu sa budete musieť vrátiť do menu, takže si budete musieť dobre premyslieť taktiku pred bojom. Body môžete investovať aj do zbraňových techník. Každá zbraň môže mať tri špeciálne útoky, ktoré si môžete vymieňať v priebehu boja v kruhovej ponuke zbraní. Aj tá sa rozšírila a Aloy tak môže mať po ruke až šesť zbraní.

Celkovo boli zbrane výrazne optimalizované pre rozšírené možnosti boja. Namiesto výrazného zväčšovania zoznamu zbraní sa tvorcovia skôr rozhodli zbrane vybaviť viacerými typmi šípov či munície. Jeden luk tak môže mať až tri typy šípov. Vynásobte to šiestimi a máte slušný arzenál s každým typom živlu aj niekoľkými trikmi navyše. V boji proti čoraz smrteľnejším strojom pomôžu plazmové náboje, spomalia ich lepivé granáty, môžete na ne lanostrelom naviazať nádrže s vodou či kyselinou a odpáliť šípom. Majstri ovládania strojov si označia šípmi ciele a ich ovládnuté mašiny ich napadnú, inokedy pomôžu šípy na vyvolanie stavu šialenosti. Súboje sú vďaka všetkým týmto možnostiam omnoho prepracovanejšie a čoskoro si osvojíte vlastné obľúbené taktiky na jednotlivé druhy strojov.

Pribudla trhacia rukavica, ktorá vysiela do vzduchu disky, ktoré sa zarezávajú do stroja a vracajú sa späť ako frisbee. Keď disky chytíte, sú o niečo silnejšie a pri podržaní tlačidla sa trhač nabije a spôsobuje väčšie poškodenie, čo je ideálne na oddeľovanie súčiastok zo strojov. Aloy tiež vie vrhať bodce pomocou bodcometu. Najmä tie výbušné vedia urobiť poriadne škody, keď sa zaboria strojom do panciera. Zaujímavé je aj využitie kopije ako plnohodnotnej zbrane na hack-and-slash súboje s kombami. Aloy údermi nabíja kopiju energiou, ktorá sa zachytí na nepriateľoch a po trafení šípom tak vie spôsobiť výbuch rezonátora a spôsobiť dodatočné poškodenia. Aj keď hra nabáda hráča, aby reťazil kombá, odskakoval od nepriateľa a strieľal, mnohokrát Aloy nevykoná kombá správne. Akoby mala hra problém rozlíšiť, kedy končí jedno kombo a začína sa reťaziť druhé. Väčšinou ich však aj tak nedokončíte preto, lebo ich preruší nepriateľ, ak nie paralyzovaný. Netreba teda od toho očakávať žiadne Devil May Cry a hra s hack-and-slash stále narába neohrabane.

Rovnako ako pri zbraniach aj pri strojoch vývojári zvolili viacero podtypov a prichádzajú tak s rôznymi živelnými útokmi, lepšími funkciami či vyššou odolnosťou. Vďaka Fokusu uvidíte, že majú množstvo bodov, na ktoré sa dá zamerať a spôsobiť reťazové reakcie rôznymi typmi munície. Čo však obrovským strojom chýba, je epické entrée a väčšinu obrov nájdete túlať sa v divočine už pri pohľade z diaľky alebo na vás vyskočia behom úlohy. Aj keď vedľajšie úlohy sú lepšie z naratívneho hľadiska a ponúkajú zaujímavejšie mikro-príbehy, ich náplň je väčšinou rovnaká. Nájdite stopy strateného človeka/mŕtvolu/cennosť a vždy je za tým nejaký stroj, ktorý vyskočí z kríkov a treba ho zabiť. Satisfakciu zo zničeného stroja vám však pomôže naplniť lákavá korisť po tom, ako ju cielenými šípmi či diskami odtrhnete od tela stroja.

Hra je totiž podobne ako iné open-world tituly postavená na craftingu ako nutnej výplni rozsiahleho sveta. Aj tu sa však Guerrilla Games poučili a podali pomocnú ruku aspoň vo forme menších obmedzení v kapacite inventára, lepším usporiadaním inventára a automatickým posielaním zdrojov, ktoré sa nezmestia do vaku, do vašej osobnej schránky. Už sa vám tak nestane, že budete bez zdrojov na šípy či bez bobúľ na oživovanie. Liečivé nápoje už fungujú inak a dopĺňajú zdravie nad vašu kapacitu a bobule fungujú na okamžité liečenie. Pribudli aj jedlá, ktoré okrem liečenia pridávajú pasívne bonusy. Vylepšovanie vakov, zbraní a zbroje je však postavené na nutnom zle vo forme zbierania súčiastok a mimoriadne otravné je zbieranie pierok, kože, kostí a iných častí divej zveri. No práve vďaka menej obmedzenému inventáru vás už malé vrecká nebudú až tak trápiť ako v Zero Dawn.

Horizon: Forbidden West ponúka omnoho viac obsahu ako Zero Dawn. Pribudla mimoriadne návyková stolová hra Úder strojov, pri ktorej pokojne presedíte dlhé hodiny podobne, ako sa mnohým stalo pri Gwente v Zaklínačovi. Herná doba celej hry má potenciál na stovky hodín vzhľadom na všetky stroje, skryté kúty, ťažko dostupné drony a iné artefakty. Zbieranie hrnčekov a kovových kvetín nahradili trochu komplikovanejšie environmentálne puzzle. Síce nevyužívajú toľko prvkov ako skryté kobky v Tomb Raider hrách, no stále predstavujú istú výzvu a nutnosť hýbať kockami, hľadať aktívne prvky a možnosti na lezenie. Z nejakého dôvodu sú v hre aj závody v štýle Mario Kart, kedy sa pretekáte na Chargeroch a cestou zbierate šípy na omračovanie nepriateľov a súčiastky na zrýchľovanie. Vzhľadom na to, že cválanie na ťažkých strojoch a mierenie lukom je výrazne nemotornejšie, táto aktivita rozhodne nie je tak zábavná ako motokáry od Nintenda. Okrem loveckých výziev je tu aj aréna, v ktorej si rýchlosť zdolania strojov môžete porovnať s ostatnými hráčmi. To, čo naznačuje cinematic trailer, je v závere hry realitou a mapu spoznáte aj z inej perspektívy.

Okrem aktivít na mape sa výrazne rozšírili aj možnosti nastavení a aj exkluzívne konzolový titul začína byť k hráčovi prívetivý ako PC hry. Čím sa však tento titul môže pochváliť na PS5, sú možnosti ovládača DualSense. Haptickú odozvu pocítite pri šplhaní, naťahovaní luku aj strieľaní. Ucítite rachot rebríka, ktorý padá z výšky, každý úder zbrane, pád Aloy na zem a dokonca ovládač zavibruje aj pri prechode cez vysokú trávu. Spolu s reproduktorom v ovládači, ktorý znásobí zvuky šípov či rinčanie kovu a priestorovým zvukom je Horizon: Zero Dawn pôsobivý audiovizuálny útok na vaše zmysly. Hudba skvelo dopĺňa atmosféru, dynamicky sa mení podľa vypätej situácie, graduje, čím bližšie ste k vrcholu veže, po ktorej šplháte. Po grafickej stránke je to zatiaľ najkrajší titul na PS5. Okrem prostredia sú úchvatné aj detaily postáv. Aloy vyzerá ako živá, jej pleť má textúru a sfarbenie ako v reálnom svete aj s viditeľnými pórmi, jemnými chĺpkami, jazvou nad obočím a začervenaním pod vplyvom vetra a mrazu. V horúcom prostredí púšte sa jej na tvári zbiera pot a v daždi má mokrú tvár. Iba make-up je z nejakého dôvodu večný a nerozmazáva sa žiadnej postave v hre.

Nielenže sa autori vyhrali s postapokalyptickým pozadím, ktoré zmietajú výkyvy počasia, ale vyšperkovali aj kmene ľudí, ktoré svet obývajú. Príslušníkov kmeňa spája ich ideológia, zvyky a mýty, no jednotlivé klany v rámci kmeňov sa vizuálne odlišujú v závislosti od oblasti, v ktorej žijú. Príslušníci piesočného klanu sú pomaľovaní červenou, žltou a čiernou farbou. Nebeský kmeň žijúci horách na severe je s farebnou schémou modrej, fialovej a ružovej pomaľovaný ako praveká izba Twitch streamera. Mierumilovný kmeň farmárov, ktorý osídlil rádioteleskopy nápadne podobné tým na pláňach v Novom Mexiku, nosí šatstvo z večne zelených stebiel trávy a čerstvých kvetín. Hra farieb je zaujímavá, no priam absurdná, keďže rastliny nie sú večné a pomaľované skaly aj kusy dreva by si vzhľadom na zasnežené prostredie vyžadovali neustálu údržbu. Nezmazateľné maľby na tvári sú však aj formou odmeny pre Aloy za splnené úlohy.

Pri recenziách pred vydaním hry je náročné zhodnotiť príbeh bez prezradenia kľúčových momentov, no je nutné poznamenať, že hlavná dejová línia má silnejšie aj slabšie momenty. Z trailerov nám boli sľúbené pláže východného pobrežia, no najprv sa musíme oboznámiť s vnútrozemskými oblasťami lesov, stepí a púští. Štart hry je pomalší podobne ako v Zero Dawn a až neskôr začne byť hra zaujímavejšia. Vypichnúť sa dá očarujúca podvodná misia v Las Vegas, o niečo menej zaujímavé sú diplomatické misie, kedy musí Aloy cestovať z jedného kútu mapy do druhého a dohovárať kmeňom, aby konali v jej prospech. V celej hre sa však opakovane skloňuje téma moci a ignorancie a neustále sa potvrdzuje myšlienka, že tí najmocnejší ľudia bývajú vo vnútri často skazení. Nie je to ani tak Aloy, ako skôr ostatné postavy, ktoré zisťujú, že ich vodcovia a vzory nie sú tak ideálne, ako sa zdali.

Problémom z naratívneho hľadiska je, že oproti Zero Dawn sa vo Forbidden West vytratilo mystérium sveta a Aloy presne vie, čo musí ďalej robiť. Príbeh sa spočiatku trochu nezrozumiteľne zamotáva a GAIA musí vysvetľovať všetky diery v príbehu a dôvody, prečo je to možné. Aj keď Aloy kladie otázky „Prečo?“, hra väčšinou problémy vysvetľuje štýlom: „No lebo“. Zachraňuje to jedine finálny zvrat na konci hry. V hre tiež chýbajú skutočne pútavé postavy, ku ktorým by ste si vybudovali vzťah. Aloy síce má svoju partiu spolubojovníkov, ktorým rozdáva Fokusy ako Oprah, no ich spoločné dialógy nemajú hĺbku. Hra nevie medzi postavami vybudovať tak silný dojem súdržnosti a priateľstva, ako to robí napríklad Mass Effect či Dragon Age. Menej je možností, kedy Aloy volí odpovede na základe citu, rozumu a sily, a keď už nejaké rozhodnutia sú, väčšinou majú len minimálny dopad. Problematický je aj vzťah ku samotnej Aloy, ktorá je tak silná, netrpezlivá a premotivovaná, až je chladná a nesympatická. Nepomáha tomu ani udychčaný prejav herečky Ashley Burch, ktorú akoby každá veta unavovala. Výkony Carrie-Anne Moss a Angely Bassett sú na druhú stranu mimoriadne kvalitné, no dostávajú málo priestoru.