Disney chce mať na rôznych platformách svoje ikonické značky s exkluzívnou nálepkou. Po PS konzolách sa preháňa Spider-Man, na Xboxe bude raz plieskať bičom Indiana Jones, no a čo Switch? Tam sa najlepšie hodí ušatý Disneyho maskot. Aby to však bolo o niečo zaujímavejšie, Disney k Mickeymu do svojej novej hry pribalil niekoľko ďalších známych tvárí – Minnie, Goofyho a Donalda. Spolu s nimi budete skákať, hopsať alebo sepkať naprieč rozsiahlym svetom v novej metroidvania hre, ktorá je určená pre tých najmenších. Respektíve pre rodičov, ktorí si chcú nejakú hru zahrať so svojimi ratolesťami.

Disney Illusion Island vám predstaví známu štvoricu animovaných postavičiek, ktoré dostali pozvánky na piknik. Keď však dorazili na miesto, šokovalo ich, že sa piknik nekoná a pozvánky prišli od niekoho neznámeho. Netrvalo dlho a ukázal sa malý chlpáč Toku, ktorý prezradil, že to bolo súčasťou jeho premysleného plánu, aby hrdinov dostal do krajiny Monoth. Tam Toku vládne Hokunom a ich krajina je v nebezpečí. Len Mickey a jeho partia im dokážu pomôcť, poraziť zloduchov pomocou netradičných zaklínadiel a nastoliť pokoj. Alebo nie a celé je to inak? Dospelí budú tušiť, o čom v skutočnosti príbeh je, decká dostanú jeden veľký zvrat.

Toku od vás potrebuje získať niekoľko kníh, ktoré sa nachádzajú v rôznych kútoch krajiny. Môžete sa do toho pustiť sólo, ale hra je stavaná na kooperáciu, čo sa v metroidvania žánri zas tak často nevidí. A už vôbec nie kooperácia až pre 4 hráčov naraz na jednej konzole. Môžete tak pustiť hru deckám, pripojiť aj svoju polovičku a spoločne rodinne si užiť tých niekoľko hodín skákania. Postavy v hre dokážu aj jednoducho spolupracovať a pomáhať si, pričom už len samotná prítomnosť ďalších hráčov pomáha, tým pádom smrť nepredstavuje taký problém. Navyše má hra pomerne široké možnosti nastavenia obťažnosti, takže je jednoduchá pre decká, ale vie ponúknuť aj výzvu, ak ju od hry čakáte.

V rámci prestrihových scén, ktorých tu rozhodne nebude málo, ale má každá postavička svoje miesto. Mickey je hrdina a dobrodruh, Minnie zase veľmi inteligentná, Goofy vtipný hlupáčik a Donald zase otravný a chamtivý blbec. Táto dynamika neraz v prestrihových scénach buduje vtipné situácie a humor tak hre nie je cudzí. Akurát tu chýba čo i len česká lokalizácia, takže si decká z toho všetkého možno veľa neužijú. Okrem toho ale hra neobsahuje žiadne iné bariéry, ktoré by bránili tomu, aby si ju decká mohli užiť. Dokonca v nej nenájdete ani akciu.

Ako som už vyššie spomenul, krajina Monoth sa skladá z niekoľkých rôznych častí. Sú tu vlastne tri biotopy, ktoré sú na mnohých miestach prepojené do jedného rozsiahleho otvoreného sveta. Každý biotop je iný vizuálne a tematicky, má trochu iné výzvy aj prekážky. Svetu to dáva variabilitu a neustále tak pred očami máte niečo trochu iné, takže vás to minimálne z vizuálneho pohľadu nezačne len tak nudiť. Nedá sa povedať, že by ste všade narazili na unikátnych nepriateľov, ale všade je aspoň niečo trochu iné.

Keďže je to metroidvania, patria k tomu aj známe prvky tohto subžánru. Pri prechádzaní svetom si všimnete, že sú niekde cesty alebo iné prvky, ktoré by vás dostali niekam inam, avšak zatiaľ nie sú dostupné, respektíve nemáte schopnosti na to, aby ste ich dokázali využiť. V niekoľkých kútoch sveta narazíte na podivné a svojské stvorenie menom Mazzy. Ten vašim hrdinom ochotne vytvorí niekoľko šikovných nástrojov, takže postupne rozvinú svoje schopnosti a dokážu sa dostať aj tam, kde to predtým nešlo. Dokážu napríklad dvojito skákať, plachtiť vzduchom a podobne.

Už skôr som naznačil, že v tejto hre sa vôbec nebojuje. Nepriateľom neskáčete po hlavách a nemáte vlastne ani žiadne iné možnosti. Všetko to musíte len preskočiť a vyhnúť sa zásahu. Aj všetky vaše vylepšenia sa tak týkajú práve skákania. Je to zaujímavý prístup a badať, že sa autori snažili zamerať na deti, aby ste v hre nepriateľov „nelikvidovali“. Dokonca aj bossovia si v súboji vždy ublížia vlastne sami. Problém sa začne objavovať po pár hodinách hrania, kedy sa už začne postupne vkrádať stereotyp z toho, že sa hrateľnosť už veľmi nevyvíja. Áno, dostanete nejakú ďalšiu skákaciu schopnosť, no stále to bude len o skákaní. Aspoň hádzať kamene po nepriateľoch by mohlo bolo fajn.

Na metroidvania hru je tu trochu netradičné, že tu nie je až tak veľa backtrackovania, teda prechádzania už predtým prejdených lokalít. V zásade sa v nejakej väčšej miere do hry dostane až na jej konci, kedy musíte chodiť cez celú mapu, aby ste vyriešili všetky zostávajúce problémy. Hra tak ide vpred pomerne lineárny a sama vás navedie, kam máte ísť. Dizajn je tu tak dosť vydarený a neskôr si dokážete pomôcť aj zopár teleportmi, ktoré pribudnú na mapu. Ale sú to skôr také zrýchlené tunely, totiž fungujú na princípe dvojíc, takže jeden teleport vás vždy vedie len ku svojej dvojičke niekde inde na mape.

Čo sa týka mapy, môžete ju sami objavovať a to aj vrátane skrytých zákutí, ktoré na mape nie sú zobrazené, kým ich nenájdete. Ale v niektorých skrytých kútoch môžete naraziť na drobného robota, ktorý vám za odmenu dá časť mapy sveta, takže sa vo svete budete lepšie orientovať. Aj backtracking je potom o tom, že chcete všetko vyzbierať, pričom vecí na zbieranie je tu dosť. Niektoré sú len obyčajné zberateľské predmety. Ale určite sa vám oplatí vrátiť sa po nejaké zabudnuté orby/glimty, ktoré ste doteraz nezobrali. Keď ich máte dostatok, dokážete si za ne vylepšiť život, čo je vec, ktorá neraz padne vhod, hlavne pri súbojoch s bossmi.

Disney Illusion Island je na metroidvania hru pomerne krátka a prejdete ju už za nejakých 7 hodín. Pritom splníte skoro všetko. A aj ak vám náhodou budú ešte nejaké veci chýbať, môžete sa do ich zozbierania pustiť aj po prejdení príbehu. To hre pridá možno ešte hodinku, viac ale asi nie. Nie je to tak veľa, nie je to ani veľmi málo. Zároveň ale hra nezačne nudiť, čo je pri deťoch vždy trochu problém. V závere navyše hra trochu budí dojem, že už čas len umylo naťahuje. Pritom počas hernej doby vás čakajú dva body, kde dostanete varovanie, že sa po prekročení tohto bodu posuniete ďalej a svet sa nejako môže zmeniť.

Vizuálne spracovanie hry je zaujímavé. Kým Mickey Mouse animáky sa v posledných rokoch neraz snažili napodobniť klasický Disneyho štýl, nová hra pôsobí skôr moderne, jednoducho a inak ako tieto animáky. Má to svoj vlastný štýl, nevyzerá zle, ale osobne sa mi až tak nepáči. Práve ten „retro“ by hre podľa mňa sadol viac, ale toto je už len vec osobných preferencií. Hudba nie je práve zapamätateľná, ale zase pri hraní k tomu celému dianiu sadne. Dabing je vynikajúci, každá z postavičiek znie tak, ako si to z animákov predstavujete. Nielen ústredná štvorica, ale aj ďalšie postavy sú nadabované veľmi dobre.

Disney Illusion Island chce byť duchovným nástupcom dnes už legendárnej hry Castle of Illusion. Prináša niekoľko zaujímavých nápadov, pekne spracovaný a navrhnutý svet, ale hrateľnosť časom začne pôsobiť trochu plytko, takže sa na túto klasiku nechytá. Rozhodne to ale nebude premrhaný čas a už vôbec nie v prípade, ak si ku hre sadnete s deckami. Práve pre ne je totiž určená, akurát by to chcelo viac dotiahnuť v niektorých oblastiach. Keď už napríklad hra čerpá inšpiráciu z Rayman Legends, mohla si z neho prepožičať aj bohatšiu paletu schopností a nejaký jednoduchší boj. Takto je to len o skákaní na veľa spôsobov.