Britské štúdio nDreams sa fakt snaží prinášať do virtuálnej reality veľké veci a meniť túto oblasť. A to už roky. Štúdio prinieslo produkty na široký rad VR platforiem, vrátane Oculusov, PS VR alebo dokonca Samsung Gear VR. Snažia sa, nápady nemajú zlé, ale nie vždy je to úplne ono. Pozrite sa napríklad na akčnú hru Fracked. Vyšla pred 2 rokmi, ponúkla dynamickú akčnú jazdu a to občas doslova, keďže ste v hre jazdili na lyžiach a strieľali. Teraz sú vývojári späť s novou akčnou hrou a opäť hovoria o tom, ako zmení celý segment VR hier a podobne. Veď to poznáte. Podľa čísla hore už viete, že to úplne nedopadlo. Ale je to lepšie ako Fracked.

Synapse rozhodne nemá malé ambície. No nie sú tu bezdôvodne. Koncept a príbeh možno nie sú originálne, ale vývojári sa inšpirovali od tých najlepších. Veď si len zoberte, komu by predtým napadlo skombinovať Nolanov film Inception a fenomenálnu knihu Srdce temnoty (Heart of Darkness) od Josepha Conrada. Mohlo by sa zdať, že tieto dve veci jednoducho nemôžu fungovať, no táto hra je dôkaz opaku. Pritom ak Heart of Darkness nepoznáte, možno poznáte aspoň jeho adaptácie. Vo filme sa to skvele podarilo v podobe Apocalypse Now, v hernej sfére už túto knihu spracovala kvalitná akčná hra Spec Ops: The Line.

Plukovník Peter Conrad (ešte aj meno hlavného záporáka si vývojári požičali) zošalel a stal sa veľmi nebezpečným. Aktivoval bombu, ktorá predstavuje obrovské riziko a vy ste poslednou šancou na záchranu sveta. To nie je práve netradičné zasadenie, začína tak každé druhé béčko. Zaujímavejším sa to stáva, keď zisťujete, že Conrad je bývalým členom agentúry, ktorá vás posiela ho zastaviť. Navyše s ním nebudete bojovať v džungli ani v púšti. Budete s ním bojovať v jeho hlave. Tu už na scénu prichádza tá Inception časť.

Conrad je napojený na prístroje a aby ste zistili, kde sa bomba nachádza, musíte sa dostať do jeho hlavy. Pripojíte sa tak k špeciálnemu prístroju a ponárate sa hlbšie do jeho vedomia, pričom sa snažíte dostať až do podvedomia. Tam Conrad skryl informácie o umiestnení bomby. Musíte sa ponáhľať, aby ste to stihli včas. Paradoxne tu ale čas nehrá rolu, pričom by možno bolo aj zaujímavejšie, ak by tu rolu zohrával. Akurát vám agentka vo vašom uchu bude pripomína, že sa musíte ponáhľať a musíte získať tie informácie. Conradova hlava sa ale bráni, vysiela proti vám ozbrojené stráže rôzneho druhu, takže sa musíte vyzbrojiť, aby ste sa prebojovali až do podvedomia.

Je to ale naozaj tak, ako sa to javí? Naozaj je Conrad ten zloduch? A kto je vlastne Conrad? Môžete veriť hlasu, ktorý vás posiela vpred na túto náročnú misiu? Conrad, respektíve jeho vedomie sa vám začne prihovárať a pomaly začínate spochybňovať to, čo si o príbehu vlastne myslíte. Samozrejme, je to predvídateľné a tak trochu tušíte, ako to bude, ale aj tak to je oproti dnešnej bežnej hernej produkcii aspoň niečo zaujímavejšie a komplexnejšie. Navyše tu príbeh nekončí záverečnými titulkami. Po nich sa oplatí ku hre vrátiť a pozbierať ďalšie čriepky príbehu, dostať sa ďalej, dozvedieť sa viac. Možno to znie trochu chaoticky, ale nechcem spoilovať a ak sa do hry pustíte, na záver pochopíte, čo som tým myslel.

A prečo by ste sa ku hre mali vracať a hrať ju znova? Je na tom vlastne celá založená. Synapse je totiž roguelite FPS, kde sa snažíte dostať cez niekoľko úrovní vedomia až do podvedomia, ale nebude sa vám to až tak dariť. Minimálne teda nie tie prvé pokusy. Niekam sa dostanete, presila vás nájde a zničí a musíte ísť od začiatku. Ale nie od nuly. Hraním plníte výzvy, ktorých tu je pomerne dosť. Splnením výzvy získate skúsenostné body a tie môžete následne míňať v skúsenostnom strome, ktorý sa delí na telekinézu, akciu a prežitie.

Postupne si tak vylepšíte rôzne možnosti a zlepšíte svoje šance. Napríklad síce nedostanete lepšie zbrane priamo do ruky, ale v priebehu levelov sa vám môžu naspawnovať do špeciálnych staníc, takže ich stačí nájsť a zobrať si. S novými zbraňami vás čakajú nové výzvy a takto ďalej. Navyše zbrane prinášajú iný zážitok z akcie, takže si postupne nájdete také, ktoré vám vyhovujú. Ak sa chcete priamo nejako vylepšiť, investujte body do viac života, regenerácie a iných vylepšení schopností. Stromy sú naozaj rozsiahle a dosť bohaté na to, aby si v nich každý hráč našiel svoju cestu k zdolaniu podvedomia.

V pravej ruke máte zbraň a je tá je stále rovnaká, kým si zo stojana niekde v leveli nevyberiete inú. Zbraň si musíte nabíjať zasunutím zásobníka druhou rukou a munícia nie je nekonečná, takže ju musíte zbierať po nepriateľoch alebo si ju kúpiť na špeciálnych stojanoch. Tam ale často čelíte dileme, či si doplniť život, alebo radšej muníciu. Ľavou rukou ovládate telekinízu. Môžete zobrať sud a hodiť ho po nepriateľoch, pričom silnejším stlačením ľavého triggeru ho vyhodíte do vzduchu. Môžete nepriateľov utĺcť debnami, prípadne ich použiť ako štít. Je to len na vás. Ja som napríklad rád šetril muníciu a koho šlo, toho som na smrť utĺkol debnou.

Nepriateľov sú tu obrovské kopy, ale väčšina z nich sú obyčajní pešiaci, ktorí po vás strieľajú spoza krytu a hádžu granáty. Časom vzrušenie z boja s nimi opadne a môžete si ho spestriť napríklad tou telekinézou a ničiť im kryty. Potom sú tu ešte kamikadze vybuchujúci „zombíci“, ale aj veľký borec s guľometom a brnením. Vo vzduchu zas lietajú otravné harpye so slušnou výdržou. Nepriateľov je síce veľa, ale zážitok sa aj tak pomerne rýchlo opozerá. Čo je blbé, keďže táto hra je práve o tom neustálom opakovaní. Stále zostáva zábavná akcia (aj keď občas trochu nepresná – ovládače by mohli poslúchať o niečo viac), ale len 4 typy nepriateľov je máličko.

A nakoniec ani tá dĺžka nie je veľmi zázračná. Od úvodu po podvedomie sa prejdete cez 8 levelov. Je síce fakt, že na prvý pokus sa dostanete možno do štvrtého a končíte, ale časom sa to podvolí a aj vďaka vylepšeniam postupujete ďalej. Nejaké štvrté hranie a už sa dostanete až na záver. Sledujete titulky a hra vám ukazuje, že ste ju prešli za hodinu a pol. Ten jeden úspešný run je na hodinu a pol, predtým ste v hre strávili nejaké ďalšie hodiny a asi tam ešte nejaké strávite, ale je to trochu málo. Navyše sa levely negenerujú náhodne. Ich dizajn je rovnaký, náhodne rozhodia len nepriateľov, stojany a iné prvky. Časom sa tak aj levelov trochu prejete, ale ten posledný, kde musíte stúpať hore schodmi plnými nepriateľov (nie je to až také peklo ako v John Wick 4), ten si budete užívať dlhšie.

Hra začína na pláži pri západe slnka. Hrá to farbami, má to atmosféru, vyzerá to dobre. Keď sa dostanete do Conradovej hlavy, farby sú zrazu preč a nastupuje monochromatický farebná paleta. Nevyzerá to ale tak dobre ako napríklad SUPERHOT. Je to trochu škoda, farebné sú len prvky aktívne na využitie telekinézy. Zvuk je dobrý, pekne pomáha atmosfére. Akurát priestorové rozloženie je veľmi divoké. Je to zámer, chápem, ale bolo by lepšie, ak by ste podľa zvuku vedeli lepšie určiť polohu nepriateľov. Dabing je výborný a postarali sa oň hviezdy – David Hayter (Snake v MGS) dabuje Conrada a Jennifer Hale (Shepard) vašu spojku.

Raz to už štúdiu nDreams vyjde a naozaj prinesie prelomovú VR akčnú hru, ale táto to nebude. Synapse má nápad, má zaujímavý príbeh a má aj zábavnú akciu, kde kombinujete streľbu zo zbraní s udieraním nepriateľov obrovskými debnami. Ale k zábavnej akcii by to chcelo aj zaujímavých nepriateľov. K roguelite by to chcelo väčšiu variabilitu generovania levelov. No a celé by to chcelo aj pestrejšiu farebnú paletu. Až sa núka povedať, že je hra šedým priemerom. Graficky možno áno, ale pop hernej stránke nie. Patrí medzi najzaujímavejšie hry na PS VR 2 a nemôžem povedať, že si ju neužijete. Len by ste chceli väčší a lepší zážitok.