Hneď na úvod si nalejme za pohár čistého, bezolovnatého benzínu. Overpass nebola žiadna sláva a ak ste na tento počin vytesnili zo svojej pamäti, spravili ste len a len dobre. Konkurencia pre starší MotorStorm (a jeho pokračovania) je takmer nulová a aj to jeden z dôvodov, prečo mnoho virtuálnych pretekárov vzalo tieto zablatené preteky na milosť. Vydavateľský dom Nacon si zrejme túto z núdze cnosť vysvetlil ako dopyt po ďalšom obsahu. A vznikol Overpass 2.

Ak sa vám nechce čítať nasledujúce riadky, v rámci užívateľskej prístupnosti si rovno zodpovedzme zásadnú otázku. Oplatí sa Overpass 2 hrať? Odpoveď znie nie, skutočne to nie je potrebné. Pozrite si video z hrania, tuto sa povaľuje niekoľko obrázkov, ktoré sa autor snažil krkolomne vystrihnúť. A tým váš záujem o Overpass 2 skončí – to je len dobre mienená rada. Kašľať na cenovku, ktorá sa vyníma skôr na AAA produkcii, kam Overpass 2 (a ani jednotka) v žiadnom prípade ani len nedohliadne. Najhoršie je, že hranie je jedna veľká, preveľká a nikdy nekončiaca, monotónna nuda.

Tam, kde nás mnohých dostal MudRunner (a SnowRunner) prostým jazdením v prírode z bodu A do bodu B alebo vlastne hocikam, je Overpass 2 presne opakom čo sa týka zábavy. Neobsahuje momentky, ktoré vás priskrutkujú ku kreslu, kde sa pohybujúc celým telom snažíte vybrať zákrutu, predbehnúť súpera alebo zvládnuť prekážku na trati. Jazdíte v buginách, štvorkolkách a kadečom, do čoho normálny človek nesadne, pretože klietka na kolesách so silným motorom je všetkým, len nie pokojným miestom. Škriabať sa na kopce v blate alebo si to uháňať v prírode, korytami riek, úzkymi lesnými cestičkami, zaprášenými kaňonmi. Nápad zaujímavý, prevedenie až otrocky umelé.

Môžete skúsiť tréning, preteky, voľnú jazdu alebo kariéru, či sa nudiť po sieti. Tréning vás nič podstatné nenaučí, ale aspoň nemusíte pozerať čo sa čím ovláda. Samostatné preteky sú lákavou alternatívou k pozorovaniu stekajúcich kvapiek po okne. Horšie je, ak neprší. Alebo si zvolíte vozidlo, dennú dobu, počasie a hybaj ho do lesa, kde vás čaká otvorený svet. Nudný, prázdny, bez úloh, bez čohokoľvek, čo by vás prinútilo do týchto zákutí zavítať viac než raz. Inak je tu púšť, lesy, hory a okruhy. Púšť Baja, kamenistý Utah, akási časť západnej Európy, ktorej kraľujú predovšetkým okruhy, zaprášené Johnson Valley kdesi pod Las Vegas a podobne. Kariéra sa snaží navodiť atmosféru tímového ťaženia za lepšími zajtrajškami.

Zbierate financie, aby ste mohli platiť svojmu tímu za objavovanie nových súčiastok, ktoré vylepšia váš stroj alebo vynájdu (čítaj sprístupnia) novú mašinu, pneumatiku a podobne. Ďalej investujete nemalý obnos na opravovanie poškodených tátošov. Alebo začnete najímať ďalší personál, zlepšíte svoje PR a všetko to predsa už dobre poznáte. Zbierate aj skúsenosti, takže ak sa ozve cink a vy poskočíte o level vyššie, dostanete tri bodíky, za ktoré si kúpite nejaké to vylepšeníčko vo všetkých možných oblastiach. Alebo na to úplne zabudnete, pretože vylepšenia typu +5% do gripu pri ATVčkách fakt nedokáže autor recenzie posúdiť. Ale určite to funguje a rozhadzujte body s rozvahou, tam do viac skúsenostiach či peňazí po víťazstve, tamto silnejší motor, tu si odomknem ďalší slot pre mechanika a tesne vľavo zlepším jeho pracovnú morálku, takže trieska kladivom rýchlejšie.

Na omáčku okolo môžeme všetci hodiť bobky, pretože je to všetko monotónne divadielko, ktoré už len zúfalo odklikávame s tým, aby sme sa dostali na trať. Ale nie, najprv musíme povedať našim vedátorom, aby vynaliezali lepšie tlmiče a gumy a čokoľvek. A za štyri týždne im to dopne a ukážu vám akí sú borci. Za ľudových desať tisíc si choď kúpiť nové tlmiče tamto do obchodu. No dobre. Chcete opraviť auto, za 10 dní to je, no radšej si nájdite lepších skautov a tí vám dodajú ľudský materiál s lepšími parametrami, ktorí to zvládnu za menej dní. Áno, je to rovnako nudné ako tento uspávajúci popis zbytočných činností.

Ak sa už konečne dostanete na trať, čaká vás rozčarovanie. Teda dobre: dáte jedny preteky, potom druhé a tretie, pretože máme k dispozícii 3 druhy vozidiel: štvorkolky, buginy a tzv. rock bouncery. Zopakujete si to s každým vozidlom. A ešte raz. A ak vám potom netresne hlava na klávesnicu a slinka spachtoška sa nezačne odliepať od úst, prehnali ste to s kofeínom alebo inými drogami. Hranie Overpass 2 je uspávajúca nuda. Zážitok z jazdy, rýchlosti, napätie pri prejazde náročným terénom, krkolomné driapanie sa do kopca s absurdným prevýšením. Nie, nič z toho tu nenájdete. Stačí niekoľko minút. Udržať hráča na trati je pre Overpass 2 nadľudský výkon. Polhodinové intervaly sú maximom pre zachovanie dôstojnosti.

Čím to je, čím to je? Spieval kedysi jeden známy poet detských rýmovačiek. A čím? Fyzika celej hry je príliš jednoduchá a neviete odhadnúť, čo sa stane, ak štrajchnete tamten šuter. Raz vás zastaví, inokedy odpáli do vzduchu a občas ním prejdete ako keby to bola gumová prekážka. Ani jazda po obrovských balvanoch nemá tie správne grády. Proste pôjdete hore a prepínate medzi zadným náhonom, pohonom na všetky štyri a diferenciálnou podporou jednotlivých kolies. Vsjo a rozdiely sú asi také, že pri prvej voľbe to vami viac hýbe v zákrutách a nedá sa to ovládať, druhú voľbu zapnete a už nevypnete a tretia vám pomôže jedine pri nízkych rýchlostiach a ťažkom teréne.

Ďalej je to ovládanie, ktoré akoby reaguje s miernym oneskorením a vyberanie zákrut v akejkoľvek rýchlosti je značne problematické. Vyberanie zákrut preto prebieha pomaly so zatvorenými očami a deformovateľné blato nezohráva žiadnu úlohu. Inak nie je nič interaktívne, ani ten najmenší šutrík neodletí. Následne sú jednotlivé šampionáty recykláciou dobre známeho jazdenia na kolá či rovno za nosom. Všetko by to bolo fajn, keby bola krajina okolo vás zaujímavá, ponúkala niečo viac, než generické stromy, kamene, kmene stromov a kaktusy a ďalšie šutre. Dizajn samotných tratí nemá nič, čo by sa vám udržalo v pamäti dlhšie, než tých pár minút, ktoré strávite s hrou. To je zásadným problémom: nestačí prostredie, ale treba ho pripraviť pútavé a nie len strohú frašku.

Výber vozidiel je všetko, len nie pestrou ponukou. Vývojári sa chvália pestrou ponukou 30 „pohybovadiel", no pomôžme si ďalším výrokom génia dnešnej doby: „ani vizuálne“. Všetky vyzerajú na jedno brdo, len tamto je to Suzuki, tu Kawasaki alebo Polaris, Yamaha a Arctic Cat. Rovnako dopadla modifikácia všetkých strojov. A načo sa tým pár kúskom trubiek a plechov venovať, ak je po pár metroch všetko zablatené? Ani raz sa vám nestane, že budete mať dobrý pocit z jazdy alebo z prekonania prekážky. Proste rovno za nosom a či tlačíte prstom do klávesnice alebo gamepadu je jedno, pretože odozva vzhľadom na jednoduchšiu fyziku atakuje nulové hodnoty. A že sa vám kolieska zabárajú viac do blata pri daždi. Júúú, super. Vplyv na jazdu to má tiež, ale zábavnosť stúpne presne o nula, celá nula nula do... ako hovorí zas iný klasik.

Overpass 2 je príkladom hry bez duše. Preteky, ktoré mohli mať grády, dusiť nás zablatenou atmosférou, ponúknuť výzvu a hoci aj pomalšie tempo. Nie, sú to preteky, pri ktorých nie je napätie, nedostáva sa vám spätná väzba z náročnej jazdy. Často trvajú aj viac než 10 minút, avšak väčšinu času je to tápanie v tme ako zábava. Ostatní vodiči (AI) sa snaží za každú cenu vrážať do stromov. Súper sa nedokáže udržať na trati, jazdí bez štipky pudu sebazáchovy – akoby sa virtuálny pretekár snažil ukončiť svoj život zložený z jednotiek a núl a nemusel ďalej trpieť. Overpass 2 občas potrápi bug (koleso sa vám prepadne do zeme, ostatní jazdci nečakajú na odpočítanie na začiatku a vyrazia okamžite – to fakt), tak musíte reštartovať svoju pozíciu alebo aspoň vozidlo (a neminie vás penalizácie), ale aspoň nejaké oživenie. Či?