Záver tohto roka sa nesie v znamení kvalitných českých hier. Po pôsobivom titule Last Train Home o československých legionároch tu máme aj pixelovú skákačku Bzzzt. Stojí za ňou Karel Matějka, ktorého preslávili hry Mafia či Operation Flashpoint. Naznačuje to teda vysokú kvalitu. Napriek tomu je prekvapivé, že sa takáto hra okamžite po vydaní stala mimoriadne úspešnou. Dokonca sa dostala na kandidátku Top Indie hier roka 2023 na indieDB a to je už čo povedať. Čo od nej teda môžete očakávať?

Bzzzt v prvom rade jasne preukázala, že hráči stále majú záujem o hry v klasickom štýle a plošinovky. Pixely naďalej žijú a tu sa ich podarilo pekne naskladať do pekného, nostalgiou zaváňajúceho celku. Nastavenia sú strohé, veď ako toto chcete vymódiť? Ale hrať môžete vo vysokom rozlíšení a v češtine. Obrazovky naplnené plošinami, pascami a nepriateľmi hýria farbami a hudba v retro štýle je perfektná. Nejednému melancholickému veteránovi pri tom z oka vypadne slza. Niektorých Bzzzt dojíma až natoľko, že hru vnímajú absolútne nekriticky.

Niežeby si Bzzzt nezaslúžila pochvalu a uznanie, ale niečo sa jej vytknúť dá. A hlavne nie je pre každého. Aj keď niektoré  médiá hovoria o tom, že hra je aj pre začiatočníkov a samotný autor označil najnižšiu obťažnosť ako jednoduchú a vhodnú aj pre menej skúsených hráčov plošinoviek, je to zavádzajúce a nepravdivé. Takže si na rovinu povedzme, že Bzzzt je len pre hardcore hráčov a aj na tej najnižšej obťažnosti je to mimoriadne náročná hra. S tým treba počítať a ak sa do tejto kategórie nepočítate, no výstraha vás neodradila, pripravte sa na poriadne peklo a mnoooohoooo umierania. A fakt, že budete kapať ako muchy, podporuje, aj achievement, ktorý získate za to, že ste stokrát umreli – a to nebudete ešte ani zďaleka na konci hry.

Stane sa z vás robot ZX8000, ktorý je projektom profesora Norberta a doktorky Emy a musíte prekaziť plány šialeného vedca Badberta. Spočiatku to ani tak nevyzerá, prvé levely sú celkom v pohode a hlavne sú zábavné, ale čoskoro si všimnete, že obťažnosť začína rýchlo pritvrdzovať. Takzvaná jednoduchá náročnosť vám dáva na každý level, ktorý máte zdolať, tri srdiečkové životy a možnosť úrovne beztrestne opakovať. V úvode to naozaj úplne stačí, neskôr už však nie. Najskôr sa zahrievate v leveloch s jednou obrazovkou, potom sa rozšíria na väčšiu plochu a začnú vás šikanovať.

Hlavným cieľom je takmer v každej úrovni dosiahnuť mechanizmus s východom, ku ktorému musíte preskákať po plošinách, ale k tomu sa postupne nabaľujú aj ďalšie prvky. Extra skóre a ocenenie získate za vyzbieranie šraub a dosiahnutie skvelého času. Najskôr sa týmto doplnkom zrejme budete venovať, ale neskôr budete radi, ak vôbec aspoň dokončíte levely. Najvhodnejšie je skúsiť si všetkých 52 levelov nejako prejsť a potom, ak to predýchate, dodatočne sa zamerať na tie skrutky a limity. Alebo môžete pokračovať na normálnej obťažnosti s jediným životom na level, či dokonca na šialenej so siedmimi životmi na celú hru a permanentným úmrtím. To fakt? Áno, bez srandy.

Jednotlivé úrovne vlastne ani nie sú až také rozsiahle a dajú sa prejsť neraz aj za pár desiatok sekúnd. Ale nie hneď, nie hneď... ako odznelo v jednom filme. Bežne vás niečo zraní alebo rovno zabije už v prvých sekundách, takže reštarty na seba nenechajú dlho čakať. Musíte sa veľmi dokonale naučiť skákať a používať pribúdajúce schopnosti a v pokročilej fáze si namemorovať každý level a jeho jednotlivé úseky. Musíte presne vedieť, kde a kedy máte stáť, pár milimetrov vedľa a....srdce dolu, doskočíte o trochu vedľa alebo hlavou o niečo narazíte... srdce dolu, zasiahne vás laser – kompletný reštart aj na najľahšej obťažnosti. Ako-tak prijateľné je to v leveloch, kde vás nič nenúti postupovať rýchlo a skrátka si občas oddýchnete a premyslíte ďalší krok. Lenže v pokročilých úrovniach zistíte, že odpočívanie je už prakticky nemožné. Štandardne musíte vykonať kombo s niekoľkými úkonmi okamžite za sebou a aj najmenšie zaváhanie vás stojí život.

Bežne to vyzerá tak, že preskakujete elektrické výboje a súčasne sa musíte uhýbať nejakej lietajúcej potvore, ktorá niekedy po vás aj strieľa. A zároveň sa treba vyhnúť ozubeným kolesám, aktivovať spínače na otvorenie dverí, ktoré sa po niekoľkých sekundách deaktivujú, takže máte čo robiť, aby ste sa k nim dostali včas a ešte sa pritom vyhli samovražedným potvorám, čo sa rútia priamo na vás. Nie, toto nie je preháňanie, takto to v pokročilých leveloch hry štandardne prebieha.

A potom ešte prídu na rad úrovne, kde sa za vami rúti robot, ktorý všetko spaľuje na prach a vy, neustále iba pár krokov pred ním, musíte bleskovo a presne preskákať x prekážok vertikálne aj horizontálne. Sekundu sa zdržíte a je po vás. Ok, ten pocit, keď to napokon predsa len zdoláte, je skvelý, aj keď to niekedy sprevádzajú infarktové stavy, ale predstava, že v ďalších leveloch je to väčšinou už len horšie, je desivá. Súčasne však nastáva paradox. Prvé, menej náročné desiatky levelov, majú také bežné platformové mechaniky, ktoré prekvapia len vysokou koncentráciou pascí a nepriateľov. Tie nasledujúce už viac hráča týrajú, ale využívajú zaujímavejšie prvky a niektoré úrovne sú naozaj originálne. A to vás dokáže motivovať, aby ste pokračovali, aj keď už máte polovicu prstov na rukách v gypse.

Do hry sa teda postupne dostávajú pokročilé možnosti, čo je vlastne v hrách aj očakávané. Váš robot sa pri strojoch na vylepšenie priamo v leveloch naučí používať dvojskok a opakový dash – v hre s priliehavým názvom fofrovač, potom môže napríklad prechádzať cez hopsacie nabíjačky, ktoré mu nakrátko umožnia urobiť hneď niekoľko skokov vo vzduchu. Môže byť. Pôsobivejšie je ale likvidovanie nepriateľov. Keďže váš robot nie je bojový, nerobí to nikdy priamo, ale prechádzaním cez spínače, ktoré aktivujú nejaké delá, prípadne niečo otočia alebo posunú. A keďže protivníci ho aj tam môžu zasiahnuť, musí pritom poskakovať a vracať sa, aby ho nezabili. Je to milé, i keď v hre len občas používané spestrenie.

Ďalším spestrením je (bohužiaľ, len krátka) pasáž s arkádovou raketkou, kde už si naozaj aj priamo zastrieľate. Perfektné je spojenie tradičného skákania po plošinách s pohybom guľky, či svetielka cez tunely tak, aby sa nedotkla stien. To prebieha tak, že najskôr hopsáte k bráne, čo vás zmení na guľu a vtedy sa aj pozmení okolie a keď s ňou prejdete k druhej bráne, stane sa z vás zas robot a musíte to nejako doskákať do cieľa. Alebo je tu aj úroveň v štýle akčného Tetrisu – tiež pozoruhodná. Takéto levely sú fakt jedinečné! Škoda, že menej odolní hráči sa k nim možno nikdy nedostanú, lebo hru zabalia už pri nižších leveloch.

Všetko spomínané sú veci, ktoré dokážu mnohých odradiť, ale na druhej strane naopak nalákajú hardcore hráčov, ktorí skrátka chcú trpieť, umierať a snažiť sa dosiahnuť takmer nemožné a strieka z nich pritom adrenalín na všetky strany. Môžete sa pritom vysmievať recenzentovi, čo niektorí z vás radi robia, že je noob a rozmaznaný, ale ja sa skrátka pri hrách radšej bavím ako trpím - a určite nie som jediný. A mám rád výzvy, ale primerané a s možnosťou adekvátnej voľby. Tá ale v Bzzzt chýba a ak autor nepridá ešte jednu extra – teda nižšiu obťažnosť, ktorá by napríklad obsahovala jeden - dva checkponty v rozľahlejších úrovniach a zvýšila počet srdiečok na štyri alebo päť, toto skrátka bude hra len pre úzky okruh záujemcov, ktorých lákajú extrémy. 

Myslel som si, že zaberačka je prejsť niekoľko levelov naraz bez úmrtia v Trinity Fusion, inej plošinovke, ktorú som hral bezprostredne pred Bzzzt. Ale oproti tomuto sa mi javí ako značne jednoduchšia – no stále s férovou výzvou. Skúste obe hry a porovnajte, mohli by vás osloviť obidve, ale Trinity považujem za lepšiu voľbu pre bežných hráčov, z hľadiska primeranejšej náročnosti.