Mario je asi najznámejšia herná postava vôbec. Má svoje vlastné série, filmy, hromady merchu a neviem čo všetko ešte. Luigi si postupne tiež vytvoril vlastné meno a to hlavne ako síce ustráchaný, ale aj úspešný lovec duchov. Dokonca aj Yoshi alebo Toad sa dočkali vlastných sérií, ktoré si získali srdcia pár miliónov hráčov. Peach? Tá je väčšinu svojej hernej kariéry len slečnou, ktorú treba zachrániť pred nejakým zloduchom. Prinajlepšom je súčasťou nejakého Mariovho tímu, takže s ním hrá futbal, golf a rôzne iné veci. Sama sa však do akcie za tú dobu dostala len minimálne. Teraz ale nastal čas na to, aby sa aj ona sama stala hrdinkou.

Pritom to začína tak mierumilovne – Peach sa len vybrala do divadla. Čaká ju tam však predstavenie, na aké nebola pripravená. A tým nemyslím nejakú absurdnú drámu. Celé to bola len lesť na to, aby divadlo ovládla zlá bosorka svojou mágiou. Chce ukradnúť moc drobným panáčikom so spuchnutými oranžovými nosmi. A nie, nie sú to notorici, ale čarovní Sparklovia. Časť z nich táto bosorka premenila na svojich posluhovačov a chýba už len trošku k tomu, aby získala všetku moc, ktorú chce. Potom ju už nikto nezostaví. Peach tak musí zhodiť princeznovské šaty a vydať sa do boja.

A to myslím trochu doslovne. Peach sa totiž naozaj v tejto novej hre Princess Peach: Showtime! naozaj mení z princeznej na niečo iné. Na čo? No to záleží od levelu, v ktorom práve ste.  Čiastočne aj preto nie je úplne jednoduché hru nejako jasne žánrovo zasadiť, ale ak už teda musím, tak nám Nintendo servíruje ďalšiu akčnú skákačku, v tomto prípade 2,5D akčnú skákačku, ktorá hĺbku využíva len v obmedzenej miere. A práve tá akcia sa tu líši a prináša až niekoľko rôznych podôb podľa toho, aký kostým má práve Peach na sebe.

V rámci divadelnej témy z nej hra ťaží na hneď niekoľkých úrovniach a jedna z nich sú vlastne levely. Každý level je vlastne iná divadelná hra a Peach tak preberá inú rolu. Tých je tu celkovo 10 a s každou rolou prichádza aj trochu iná hrateľnosť. Pritom si s každou rolou vyskúšate trojicu levelov, takže sa vlastne ani hra nedokáže dostať do fázy, kedy by už len recyklovala herná náplň a vy by ste mohli začať cítiť nejaký stereotyp. Naozaj z toho hra dosť ťaží a pri jej dobrom tempe sa nestihnete začať nudiť. Nebude tu jediný level, ktorý by vás mohol otravovať a podobne, akurát to teda má aj jedno negatívum, k tomu sa však ešte vrátim.

A tie podoby, ktoré Peach v priebehu hry preberie? Šermiarka, detektívka, pekárka, kung fu majsterka, ninja, kovbojka, krasokorčuliarka, zlodejka, morská víla a aj vesmírna bojovníčka v štýle Samus Aran (s trochu podobným kostýmom). Už len z tém jednotlivých kostýmov vám musí byť jasné, že tá hrateľnosť je naozaj v každom prípade odlišná a v niektorých prípadoch levely vlastne ani nemajú klasickú štruktúru. Niekedy tak sekáte alebo strieľate v relatívne klasických akčných platformovkových leveloch. Napríklad to pečenie je zase skôr o QTE hrateľnosti, aj keď si to zase nepredstavujte tak, že stláčate niečo, čo vidíte na obrazovke. Skôr je to o načasovaní, ktoré sa rýchlo naučíte.

Zlodejka a ninja asi najviac narúšajú nejakú klasickú predstavu o akčných skákačkách, kde síce v nich stále máte nejakú schopnosť na likvidovanie nepriateľov, ale viac je to o tom, aby ste trochu zapojili aj hlavu. Nie veľmi, nie je to nejaká puzzle hra, ale aspoň trochu. Takže sa tu a tam musíte zakrádať, aby ste prešli poza chrbát nepriateľom, prípadne musíte vyriešiť nejaký ten mechanizmus, ktorý vás posunie ďalej. Výhodou je, že sú tieto levely navrhnuté dobre a inteligentne. Dokonca by ste chceli, aby tu napríklad za ninju bolo viac levelov a nie iba 3.

A ono sa vám to aj trochu splní. Po prejdení hry sa vám totiž v rámci niektorých týchto častí odomknú výzvy, do ktorých sa môžete opäť púšťať a snažiť sa dosiahnuť lepšie výsledky. A medzi nimi je napríklad aj ninja. Akurát teda hru prejdete dosť rýchlo, takže aby ste s ňou vôbec vedeli stráviť nejaký ďalší čas, tieto dodatočné výzvy padnú vhod. Ako rýchlo hrou prejdete? No záverečné titulky sledujete možno už po nejakých 6 hodinách, čo je veľmi málo. Porovnajte si to s Mario hrami alebo nejakými ďalšími skákačkami od Nintenda, tie toho teda ponúkajú oveľa viac.

Je to tým, že hra v zásade ponúka len 30 štandardných levelov, ktoré teda prejdete pomerne rýchlo, aj keď niektoré vedia dať aj trochu zabrať. Toto nie je vyslovene hra pre deti alebo menších hráčov, keďže niektoré pasáže vedia byť náročnejšie na načasovanie či dokonca boje. Nie veľmi, zvládnete to, len teda nepočítajte s tým, že hru dáte 5-ročnému dieťaťu a zvládne ju. Môže totiž prísť aj na frustrujúce momenty. No a okrem klasických režimov sú tu ešte aj boje s bossmi, kedy si vždy vyskúšate iný kostým a teda inú hrateľnosť aj pri snahe poraziť niekoho veľkého. Platí „posvätné“ pravidlo troch, čiže po troch úspešných útokoch boss padne.

Levely sú navrhnuté dobre a navyše sú v nich poschovávané aj hviezdy či stužky, ktoré môžete hľadať, aby ste ich splnili na 100%. Pri skákacích leveloch sú skryté tak, aby ste k nim až tak jednoducho nedoskočili. Napríklad v detektívnych leveloch musíte tiež zapojiť hlavu a nájsť ich pomocou indícií a dedukcie. To tiež dokáže hrateľnosť trochu predĺžiť, lebo mnohé z nich jednoducho nenájdete na prvý pokus. Prípadne sa do levelov oplatí vrátiť aj v rámci rôznych výziev po prejdení hry, kde napríklad musíte hľadať skrytých ninja učňov. Ono už počas prvého hrania zistíte, kde by sa asi tak mohli neskôr skrývať, len si to musíte zapamätať.

Hra má v zásade len dva výraznejšie nedostatky. Krátka herná doba je prvým a aj tým vážnejším z nich. Tým druhým je fakt, že to hra až príliš hrá na istotu. Je navrhnutá zábavne a inteligentne, vďaka systému kostýmov neustále obmieňa hrateľnosť, ale neskúša zariskovať. Neskúša priniesť niečo naozaj nové, doteraz nevídané. Takže vlastne vopred presne viete, čo dostanete. Čo nie je vyslovene zlá vec, koniec koncov na tom poslednú dekádu fungujú kiná, kde najviac masové filmy sú tie bez akýchkoľvek prekvapení (až na pár výnimiek), ale pri hrách asi chceme aj niečo trochu sviežejšie.

Hra vyzerá roztomilo a pekne pracuje s témou divadla aj vizuálne. Takže vlastne bojujete pomedzi kulisy, nad hlavami vám lietajú rekvizity prichytené lanami a podobne. Má to svoje obrovské čaro a ani to nevyzerá najhoršie z technického pohľadu. Niektoré loadingy sú možno trochu dlhšie, ale rozlíšenie a aj snímkovanie pekne držia, keďže to nie je až tak náročná hra. Hudba nie je práve zapamätateľná, ale zase je unikátna pre jednotlivé druhy levelov a prostredí, takže sa k hraniu pekne hodí. Už ma ale štve to, že sú postavy stále len ubľabotané. Pritom Peach v tejto hre vie rozprávať, tu a tam použije reálne anglické slovíčka, ale inak len bľaboce a dialógy prebiehajú textovo. Toto už treba nechať v minulosti a posunúť sa ďalej.

Takže ako dopadla Princess Peach: Showtime!? Dobre, Nintendo tieto veci jednoducho vie. A možno aj v tom je časť problému. Je to kvalitná hra, pri ktorej sa dobre zabavíte. Ale neprinesie vám nič, čo by ste predtým už nepoznali. Navyše je hra veľmi krátka a za dva dni už máte po nej. To je trochu málo za 45-50 eur. Ja som sa dosť bavil a to vlastne asi ani nie som cieľovka. Ale bavil som sa krátko a po hrách ako Super Mario Odyssey alebo Kirby and the Forgotten Land už aj od skákačiek s takouto cenovkou chcem niečo viac ako len štandardne dobrú zábavu.