Atari už niekoľko rokov pracuje na oživovaní svojich kedysi známych značiek a rozhodne to je fajn snaha, ktorú vnímam pozitívne. Akurát že s mnohými vo firme stavili na jednu kartu, čoho výsledkom je Recharged séria hier. Niektoré bavili viac, iné zase menej, ale pravdou je, že už som z tohto konceptu trochu unavený. Bez ohľadu na hru bol všade koncept úplne rovnaký – rovnaká štruktúra misií, rovnaká kooperácia, podobná hrateľnosť. A čo pred pár rokmi pôsobilo sviežo, to už je trochu otrava. Preto som rád, že sa od tohto konceptu postupne odpútali a začínajú vychádzať viac unikátne tituly. Napríklad aktuálny Lunar Lander Beyond.

Je to malá hra. Fakt len drobná. Ale je to parádne veľké sci-fi. Toto by som si veru dal v nejakej seriálovej podobe. Stačilo by pár polhodinových epizód, pokojne aj v animovanej forme, ale funguje to veľmi dobre. Pomáha to celej hre a zároveň príbehu pomáha to, že je prezentovaný formou krátkych animovaných cutscén. Ale to už možno trochu predbieham, akurát som chcel zdôrazniť, že tu sa Atari podarilo niečo naozaj veľmi pekné. Možno dokonca prekvapivé. Je to vtipné, má to iskru a hlavne je to fakt zaujímavé sci-fi.

Kde sa vzala taká zmena oproti predchádzajúcim titulom? Za Lunar Lander Beyond stoja autori CrisTales a tí sú veľmi zruční v rozprávaní príbehov. Tu tak vytvorili príbeh o budúcnosti, kedy nemáte veľa príležitostí, iba sa stať kapitánom lode pre vesmírnu doručovateľskú spoločnosť Pegasus Corporation. Budúcnosť je zobrazená dosť humorne, kedy je jasné, že je táto korporácia len pyramída, ktorá vykorisťuje vás, no aby ste si zarobili, musíte vy vykorisťovať niekoho iného. Púšťate sa tak do svojho podnikania, úspešne pristanete v prvých niekoľkých misiách, no táto idylka sa vám veľmi skoro rozpadá pod rukami.

Tu totiž začne tá dobrá časť. Tá časť, kedy je celý vesmír ohrozený neznámou kataklizmou a z vás už ďalej nie je doručovateľ, ale záchranca životov, ktorý po planétach pomáha s evakuáciou v náročných podmienkach. No a zároveň začnete prichádzať na to, čo sa vlastne stalo. Je tak na vás a vašej nesúrodej posádke, aby ste zachránili vesmír pred úplným zničením. Postupne naberiete nových členov, ktorí sa medzi sebou budú hašteriť, budú mať vlastnú agendu a hlavne prinesú niečo nové do deja. Tieto scény s postavami alebo vašou AI sú už skôr statické obrazovky doplnené dabingom, ale stále to je na pohľad pekné a dabing je veľmi kvalitný.

Dalo by sa povedať, že je vlastne príbeh a jeho podanie väčší ako samotná hra, respektíve hrateľnosť. Nejde o to, že by to nebolo napínavé. To vôbec, pri hraní o napínavé momenty často nie je núdza. Ale stále je to vlastne len pomerne jednoduchá 2D hra, ktorej príbeh prejdete za zhruba 4 hodiny. Ale štýl a kvalita animácie, dabing a aj to, ako je vystavaný príbeh, hovorí skôr o väčšom projekte. Bežne takéto veci nevidíte, ale nepôsobí to zle. Výhodou tak je, že si vás Lunar Lander Beyond vie získať už od začiatku.

A o čom to teda vlastne je? Ako som už spomenul, je to 2D hra, kde prejdete kusisko našej slnečnej sústavy a dostanete sa aj na trochu iné miesta. Na každej planéte/vesmírnom telese vás čaká séria misií, ktoré musíte splniť. Tie spočívajú v tom, že so svojím landerom odniekiaľ vyletíte, niečo po ceste spravíte a niekam priletíte. Znie to jednoducho, ale nie vždy to tak je. Prostredí je tu hneď niekoľko a každé z nich prichádza s vlastnými prekážkami, výzvami a aj mechanikami. Je to o tom, ako sa naučíte jemne ovládať svoj lander v náročnom prostredí, kde vás autori neraz dokážu nechať na jednom mieste poriadne trpieť.

Začínate naozaj jednoducho, kde tie misie nie sú náročné a skôr sú zameraná na to, aby vás naučili lietať a ovládať manévrovanie landera. Ovládanie totiž nie je práve jednoduché a musíte vedieť lander správne nasmerovať a tiež používať trysky. Navyše sa aj ciele misií rôznia, postupne budete aj hackovať, zbierať veci a podobne. No a keďže nejaké tie dukáty sa tiež vždy hodia, tak sa budete musieť v misiách poriadne obracať. Jednak musíte zbierať palivo, vyhýbať sa poškodeniu, no a tiež nachádzať mince, lebo len zo základného príjmu nevyužijete. Také zo života.

Pritom na tie nárazy si musíte dať obzvlášť pozor. Jednak nimi poškodíte svoj lander, takže ak budete často búrať, možno nedoletíte až do svojho cieľa. Nárazy majú ale taktiež vplyv na vašich pilotov. Pred misiou si totiž vždy vyberiete pilota, s ktorým na misiu idete. Rôzni piloti majú rôzne pasívne schopnosti a teda sa môžu hodiť na rôzne typy misií. Blbé je, že vopred netušíte, čo konkrétne vás čaká, aby ste si na misiu zobrali čo najlepšiu zostavu pilota a landeru. Pri nárazoch utrpí psychika pilota a ak to preženiete, prídu halucinácie. Môžete si pomôcť zbieraním tabletiek po mapách, ale tie pomôžu len trochu, takže naozaj si musíte dávať pozor. Ak sa váš pilot zblázni, je to koniec a môžete ísť od začiatku.

V tomto bode do hry vstupuje aj systém manažmentu. O pilotov sa musíte starať, môžete ich posielať na terapiu, čo je zadarmo, ale trvá to dlho. Alebo ich vyliečite za veľké prachy hneď. Taktiež môžete náhodne meniť pasívne schopnosti pilotov, ale nikdy neviete, čo dostanete. No a taktiež si môžete vybavovať svoje landery aktívnymi schopnosťami. Landerov je v hre niekoľko, každý sa ovláda inak, má rozdielne schopnosti aj možnosti. Niekedy potrebujete presný lander, inokedy zas pomalé. Časom hraním získate rôzne schopnosti a boosty a tie si môžete namapovať na tlačidlá. Napríklad sú to štít, stabilizácia, prípadne obetujete časť paliva za opravu poškodenia.

Možno je aj škoda, že hra tak rýchlo skončí. Bude to príjemná sci-fi jazda, ktorú si užijete, akurát netrvá dlho. Môžete si ju predĺžiť opakovaným hraním, aby ste získali, odomkli a objavili viac vecí, akurát hrateľnosť to až tak nerozšíri. Môžete sa tiež ale pokúšať o lepšie výsledky z pohľadu získaných bodov a času. Ak teda radi prekonávate sami seba, pozície v rebríčkoch či stanovené míľniky, možno vám to hernú dobu trochu predĺži, ale stále je to krátka hra.

Ale zato je aspoň pekná. Naozaj sa autorom podarilo do bodky naplniť, že v jednoduchosti je krása. Síce grafika priamo v hre nedosahuje kvality animácie počas príbehových scén, ale stále to vyzerá jednoducho a veľmi pekne. Prostredia sú bohaté na detaily a hlavne sa v nich aj napriek tomu nestratíte. Nájdete tu pekné kontrasty, pestrú paletu a dobre sa na to pozerá. A keďže je to také jednoduché už na pohľad, tak to dobre beží naprieč všetkými platformami. Taktiež je tu veľmi príjemná hudba. Nie je vtieravá, nie je ani tak výrazná vlastne, ale poteší tých, ktorí majú radi melódie z Blade Runner, Tron alebo Alien.

V Atari sa tuším pred 2 rokmi rozhodli rozšíriť svoje spolupráce a dať indie vývojárom k dispozícii svoje značky na oživenie v modernej podobe. Ak ich projekt zaujme, zafinancujú ho. A toto je jedna zo skvelých ukážok, ako to môže fungovať. Lunar Lander Beyond predvádza, že si môžete zobrať simplexnú hrateľnosť zo 70. rokov, dať jej moderný vzhľad, mechaniky a príbeh, pričom výsledkom je chytľavá záležitosť, ktorá dnes neurazí, ale zabaví. Už teraz sa teším na ďalšie projekty, ktoré vylezú z Recharged ulity a skúsia niečo nové.