Láska, chuť a biznis motivácia vedie Atlus k vydávaniu rozšírených verzií svojich RPG. No volí inú taktiku ako súpútníci, ktorí zväčša capnú tuhšie DLC niekam ku koncu hry alebo nenápadne vytvorenú epizódu, čo možno driemala v zásuvkách dizajnérov alebo sa vykresala počas prvých dní úspešného predaja.

Atlus pre svoje reprízy volí skôr režisérske verzie hier, čo znamená, že po vzore filmov vkladá scény tu a tam, doplní aj nové postavy (bývajú k dispozícii viac ako iba pár hodín, neraz aj dve tretiny či celý čas) a nasadia sa nové mechanizmy, čím vytvárajú prakticky inú, celkovo vylepšenú hru.

To všetko platí pre Shin Megami Tensei V: Vengeance – ibaže ešte pridáva nevídanú vec v podobe celej novej príbehovej línie, takže prakticky vás čakajú dve hry v jednej. Hneď na začiatku vás osloví postava, či ju chcete zobrať za ruku a hrať od začiatku do konca novú líniu Canon of Vengeance alebo ostať v pôvodnej Canon of Creation. Rozmýšľajte tuho, lebo rozhodnutie predurčí cca 80-hodinovú púť. Hoci mám pocit, že Vengeance je lepšia línia a najmä na repete; pri prvom hraní by som predsa len volil Canon of Creation.

Vengeance je však parádna voľba, ak viete, čo čakať a chcete sa hrabať aj v detailoch, odklonoch či iných fázach. Ak poznáte pôvodný dej, skôr oceníte odbočky, narážky či zakomponovanie novej postavy. Yoko je spolužiačka z vedľajšej školy, prichádza pomerne skoro a rozhodne rozšíri pamätný ansámbl. Starí známi so svojimi komplikovanými menami sú späť a azda vám bude trvať pekných päť či desať hodín, kým si ich osvojíte (archetypy nechýbajú, ale vzťahy sú opäť skvelo napísané). Takže dávajte na začiatku dobre pozor, kým sa všetko zomelie: pôjdete domov zo školy, metro nefunguje, idete do tunela, príde zemetrasenie a keď vyjdete, zrazu ste v ruinách Tokia s anjelskými a démonickými bytosťami, všetko je zasypané pieskom. To je miesto, kde sa odohráva prvá časť hry.

Spomínaná hrdinka Yoko nastúpi do akcie i deja pomerne skoro, no musíte si odkrútiť rovnakú úvodnú časť a potom sa jej už môžete začať venovať – je netradičná, má skvelé znalosti exorcizmu a zapadne do partie. Z noviniek nepríde sama, o pozornosť sa totiž hlásia ďalšie štyri dámske elementy, démoni Qadistu s vlastnou agendou. Zapojenie nových postáv je výborné – majú kvalitné animácie, dialógy, znalci sa budú kochať odlišnosťami, nováčikom môže imponovať lepší scenár i netradičné motivácie.

S novými postavami v hre sa otvárajú aj nové mechaniky. Jednou je tzv. hosťovanie v súbojoch, kedy sa na určitý čas sprístupnia postavy a môžete využívať ich širokú paletu možností. Nejde o démonov, čím ani nezaberajú ich limitované sloty, ale nedajú sa aplikovať nonstop – ich prepojenie je totiž napojené na dej a ten určuje, kedy ich môžete vytasiť a kedy vám zase zmiznú. Tým pádom pri nich oželiete aj tie typické vlastnosti ako levelovanie, vylepšovanie a fúzie, ale sú natoľko zaujímaví, že po nich neraz siahnete.

Okrem tejto skvadry nájdete v hre aj nových démonov – desiatky nových druhov, ktoré si možno postupne získať a využívať v boji. Sú tu nové druhy i starí známi a čím väčší fanúšik ste, tým viac si užijete tvorbu, aj ich používanie. Okrem toho si môžete s nimi tradične podebatovať, vytvoriť lepšie vzťahy a aj dávať rozličné darčeky, čím si získavate priazeň a posilňujete ich štatistiky. Čas venovaný démonom nie je samoúčelný a má aj inú atmosféru, najmä vám dá vydýchnuť od množstva bojov i obťažnosti. A ako to býva, je to aj o taktike, kedy hľadáte, akého démona či vlastnosť nechať a koho brať so sebou do boja.

Samozrejme, Vengeance ako rozšírená verzia prináša viacero vylepšení, nielen nových démonov. Sú tu aj nové vychytávky pre hrdinu Nahobino, pribudli rozličné vedľajšie questy na viacerých mapách, medzi nimi aj limitované nasadenia, kedy ovládate priamo démona so svojou úlohou a paletou vlastností.

Čo je však najväčšia pomoc, možnosť ukladania hry na ľubovoľnom mieste. Čo je nielen super bonus pre majiteľov Switch, ale najmä HD konzol, kde si nemožno len tak prepnúť mašinu do standby a odbehnúť. Je to vítaná zmena a okrem toho sú celkovo mapy prepracované, sú detailnejšie, máte lepšiu orientáciu, je to radosť hrať. Takto vám neujdú skryté či ťažko vyhľadávané predmety či miesta – niekedy ste tápali, kde vás tá ikona vedie, či pod zem, je nad vami alebo kde hľadať. Teraz je to intuitívnejšia záležitosť a do toho sa hlásia aj šikovné skratky Magetsu Rails, ktoré si najprv treba aktivovať, ale potom ich hravo využívate. Najmä, pokiaľ ide o rôzne priesmyky, útesy či strechy, kam ste sa museli pracne štverať.

Na PS5 či Xbox Series budete čakať lepšiu grafiku – dostanete ju, prostredia, démoni a postavy vyzerajú lepšie, majú skvelú farebnú paletu i atmosféru. Získate aj lepší framerate (60 fps), aj keď občas cítiť, že hra vznikla na Switch – niektoré modely postáv pochádzajú z originálu a autori ich až tak nevytunovali.

Pokiaľ hráte na Switch, dostanete viaceré vylepšenia najmä v hrateľnosti a nové prídavky. Ak sa tešíte, že budete pokračovať v načatej hre, nie je to tak a štartujete úplne od začiatku – čo je prirodzené aj kvôli primárnej voľbe jednej z hlavných ciest hry a scenárov. Ak čakáte, že vaši vylevelovaní démoni vám ešte ostanú v portfóliu, ani tento benefit sa úplne nekoná. Môžete si preniesť troch a skôr vás čakajú rôzne predmety za hranie: najmä 20 lekárničiek, k tomu 5x chakra drop či 5x revivalbead. Poteší to, ale výrazne z biedy úplne nevytrhne. Napriek tomu platí – ak poznáte Switch verzie a nejde vám o grafiku, ale skôr tú portabilitu, Vengeance sa dá krásne odohrať aj tu.

Stojí Shin Megami Tensei V: Vengeance za novú investíciu? Pre majiteľov Switch je to veľká výzva: nová línia je pútava, ale budú hrať úplne od začiatku – intuitívnejšie, s prídavkami a výrazne zmeny prídu cca po tretine, ale určite si ich užijú. Väčší zmysel môže mať hra na výkonnejšej platforme či pre nováčikov: masívna porcia hrateľnosti (2x80 hodín nie je problém), lepšia grafika, azda definitívna verzia.