Frenetická „doomovka“ zaujala už v našich dojmoch z predbežného prístupu. Vývojári z poľského štúdia Byte Barrel sa pochlapili, hru dokončili a naservírovali porciu, ktorá sa rovná plnohodnotnému hlavnému chodu. Vylepšili detaily v dosiaľ hotových úrovniach a priniesli úplne nové, z ktorých každá ponúka príjemné zážitky.

Forgive me Father 2 zaujme hráča už len tým, ako vyzerá. Grafická prezentácia je originálna a má výraznú autorskú črtu. Technicky ide rovnako ako u starého Dooma o tzv. 2,5D hru, čiže nie o plnohodnotné 3D – tu je to dokonca priznané. Keď sa vám podarí preskočiť objekt, uvidíte ho ako plochú vec - obrázok. Na dnešnú dobu ide o drzú argumentáciu vývojárov, ktorá funguje v tom zmysle, že nemusí byť všetko tip-top technológia a moderné, keď môže fungovať aj takéto niečo. A navyše je to originálne a prináša to radosť. Technicky teda nejde o nejaký pokrok, ale hravosť vývojárov a originalita je to, čo im je vlastné. Čerešničkou na torte je práca s textúrami a farebné prevedenie prostredia a postáv. 

Lovecraft v plnom znení

Dizajn príšer autori čerpajú z Lovecrafta. Čo sa týka výzbroje, ide vyslovene o pestrý výber - veď posúďte sami! V plnej verzií príjemne prekvapili totálne novým arzenálom zbraní. U obchodníka môžete zakúpiť príšerné zbrane, teda presnejšie povedané také, ktoré sú zo sveta Lovecrafta. Sú to také čudá, ktoré vyzerajú všelijako, ale veľmi dobre sa s nimi manipuluje a sú užitočné. Vrcholnou zbraňou je plameňomet, ale sú aj iné. Samozrejme, brokovnica v grafickej úprave do tvaru obludy nemôže chýbať. Menovať ostatné zbrane nebudem, nechajte sa prekvapiť, ale je ich fakt dosť a je si z čoho vyberať, pričom munícia nikdy úplne chýbať nebude – no treba šetriť aj tak. Mimochodom, zbrane je nutné prebíjať, pôvodne to nebolo tak plánované. Oproti prvému dielu máte baterku zároveň so zbraňami, ale treba ju nabíjať a nevydrží dlho svietiť.

Na čo si ešte treba dať pozor, je život. Ten je tu vzácnou komoditou. Postavu si môžete mierne vylepšovať za získané body a používať aktívne alebo pasívne perky. Napríklad trvalo zvýšený život alebo získavanie života  z protivníkov po aktivovaní kúzelnej knihy. To nič nemení na tom, že je prechod hrou ťažšou disciplínou, a to aj na najnižšej obťažnosti. Ak zle ukončíte level, tak do ďalšieho prichádzate s malým životom. No skrátka a dobre, je to presne ako v skutočnosti!

Úrovne sú plné kreativity, žiadna nie je taká istá ako druhá. Z novších sme sa dostali do hradu, kde sme museli hľadať kľúče a cítili sme sa ako v staručkom Quake, kde sme následne mordovali zástupy protivníkov v takom zastúpení, že sme sa nestačili čudovať. Sú tu aj kľudnejšie pasáže alebo také, ktoré akoby čerpali zo starých arkádoviek. To vtedy, keď sme preskakovali prekážky a naháňali obludu v digitálnom neporiadku. Dostali sme sa aj do divného sveta, akoby snového. Ale pravidelne sme opakovali už známe činnosti - tu zabíjať, tam spúšťať mechanizmy či hľadať kľúče podľa farby. Ale nedostavil sa stereotyp. Autori to vedia dobre nakonfigurovať podľa potreby a tak, aby to nebolo nudné.

Jedna úroveň zaberie takú polhodinku čistého času, ale pripravte sa na oveľa dlhší čas, pretože je to dosť veľká výzva bojovať a naučiť sa freneticky a dynamicky uskakovať. Dobré je sa naučiť aj to, ktorá zbraň je na ktorej pozícií a mať po ruke tú, ktorú potrebujete na daného „enemáka“. Dosť pomohla aj základná sekerka na blízko či nôž. Základom hrateľnosti je byť vždy v pohybe.

Osobne hodnotím Forgive me Father 2 ako jeden z najlepších tzv. boomer shooterov, ktoré som zatiaľ hral.  Je to fakt prepracované do detailu a náročnosť je síce vyššia, ale úplný chaos sa nekoná, tak ako to býva niekde inde zvykom. Je vidieť, že to majú v rukách skúsení majstri svojho remesla.

Hudobná stránka je taktiež top. Zvuky výstrelov sú zaujímavé a predovšetkým pri použití headsetu si užijete potivý koncert ako zo starej školy. Hudba vystrelí agresívnym rytmom práve vtedy, keď sa blíži boj - veď to poznáte. A hlavne spĺňa  to najdôležitejšie– buduje atmosféru a robí to dobre.

Márne hľadám negatíva. Pri hraní vás dokonca bude baviť aj opakovať znovu tie isté levely a bojovať v podstate sám so sebou a porovnávať si výkony. Na konci každej úrovne je klasicky tabuľka s výsledkami vášho úsilia. Hoci som si počas hrania musel dať aj pauzu a medzitým hrať inú hru na recenziu, pretože v jednom bode som sa úplne zasekol, po pauze a odstupe pár dní som sa k tomuto titulu opäť vrátil a dal som to ľavou zadnou.

Vývojári, hoci vydali plnú verziu, prisľúbili ešte nejakú prácu na hre a titul teda nepovažujú za úplne finálny. Viem si predstaviť ešte nové experimentálne úrovne a mimochodom, už v súčasnosti je prístupný režim New Game+, takže oplatí hrať aj znovu a trochu inak.

Forgive Me Father 2 odporúčam všetkým hráčom tradičných FPS hier, ktorým v dnešnej dobe chýbajú novinky v podobnom štýle. Ide o lineárnu hru, kde si skrátka zresetujete hlavu a otestujete vlastné reflexy a ponadávate si, že v mladosti to bolo všetko proste ľahšie. No nebolo, len sme neboli takí pohodlní.