Sonic patrí medzi najznámejších herných maskotov vôbec, ale ak nerátame filmy, už naozaj veľmi dlho nemal nejaký skutočný a veľký hit. Forces bola slabučká hra, Frontiers len o niečo lepšia, ale stále nie presvedčivá. V 2D sfére sa sérii darí o niečo viac, ale Boom, Superstars a Dream Team boli priemerné alebo ľahko nadpriemerné. Aký je teda recept na to, aby Sega ukázala, že Sonic stále má čo povedať? No jedine siahnuť do minulosti. Do časov, kedy to ešte fungovalo. V minulosti to vždy vyšlo, tak prečo nie aj teraz? A tak teraz dostávame Sonic X Shadow Generations, kombináciu remastru klasickej hry s úplne novým spin-offom. A to všetko v jednom balení.

Sonic Generations vyšiel v roku 2011 a bol zaujímavý tým, že skombinoval minulosť so súčasnosťou. Z nášho dnešného pohľadu dávnu minulosť s nie až tak dávnou minulosťou. Hra tak kombinovala hrateľnosť 2D a 3D Sonica a tým bodovala. Predaje neboli najhoršie a rovnako ani hodnotenia. Na druhej strane, nebola to ani žiadna hitparáda a priemery sa neprešvihli cez 80. Úprimne, ja som hru nemal rád. V roku 2011 boli aj lepšie skákačky, veď rok predtým vyšiel napríklad Super Mario Galaxy 2. V porovnaní s tým pôsobil Sonic až archaicky. Ale dokázal aj zabaviť, hlavne v 2D leveloch.

Veľká časť z vás si to však asi nepamätá, prípadne ste hru nikdy nehral. Čo teda očakávať od remastru? V zásade presne to isté, ale teraz aj s novou postavou a novým, aj keď kratším príbehom. Takže poďme najskôr na ten príbeh. Eggman opäť dostal výprask od Sonica, ale teraz má šancu na reparát. Spojil sa s tajomnou entitou a získal možnosť ovplyvniť čas, takže bojuje proti Sonicovi v oboch jeho verziách. To však nie je to najhoršie, čo sa stalo. Sonicovi totiž prekazil narodeninovú oslavu. Takže obe verzie Sonica musia obuť botasky a vybehnúť do boja.

Akurát teraz v tom nie sú sami. Na Sonicovej oslave niekto chýbal – Shadow. Ten mal vtedy trochu iné starosti a na vesmírnej stanici kontroloval tajomný signál. Ten je prepojený s jeho pôvodom a Shadow tak musí čeliť dávnemu nepriateľovi a spojiť sily s takmer zabudnutými priateľmi. Ak netušíte, kto je vlastne Shadow, nevadí. Remaster k jeho novému príbehu pridáva aj rekapituláciu jeho vzniku, čo sa hodí aj pred prichádzajúcim tretím filmom. No a potom už vyrážate so Shadowom na boj proti mimozemskému zloduchovi v príbehu, ktorý je prepojený s tým hlavným, ale výrazne kratší (necelých 5 hodín a máte hotovo aj s nejakými tými výzvami navyše).

Netreba tie príbehy brať nejako veľmi vážne, v takýchto hrách nemajú v zásade až taký význam. Funguje to a to bohato stačí. Ten základný príbeh je trochu fádny, ale zato Shadowov je o niečo lepší, má aj emotívnejšie scény a hlavnému hrdinovi fandíte. V oboch prípadoch poteší veľmi slušný dabing, ktorý je ale dlhodobo Sonicovou devízou a aj Nintendu ukazuje vztýčený prostredník, že sa ten maskot dá dobre robiť aj s dabingom. Základná hra tiež nie je práve dlhá, ale o niečo dlhšia ako Shadow expanzia. V oboch prípadoch závisí aj od toho, koľko vedľajšieho obsahu splníte. Spoločne je tak herná doba obstojná. Mohla byť lepšia na dve hry, ale je to fajn.

Ale poďme na hrateľnosť. Mohlo by sa zdať, že keď dostanete vlastne dve hry v jednej, 2D aj 3D, tak sa bude hrateľnosť jednotlivých častí líšiť. Ale nie je to tak, v oboch prípadoch sa to hrá veľmi podobne, respektíve tie princípy sa naprieč dekádami a rozmermi až tak nezmenili, takže vlastne nezáleží na tom, či na Sonica nazeráte zboku alebo spoza jeho chrbta. V zásade stále utekáte závratnou rýchlosťou vpred, strácate sa v dianí na obrazovke a skáčete po hlavách nepriateľom, ktorí sú pred vami. Nejaké špecifiká sú tam v každom z týchto dvoch režimov, ale ovládanie a aj hrateľnosť sú z drvivej väčšiny rovnaké.

To isté platí nielen pre Sonica, ale aj pre Shadowa. Ten tiež má pred sebou sériu 2D a 3D levelov, pričom sa zaňho hrá rovnako ako za Sonica, čo je trochu škoda a nevyužitý potenciál. Shadow má navyše akurát pár QTE v určitých bodoch a v niektorých leveloch na to nie je sám, ale využije svoje temné schopností. Na vode môže jazdiť na chrbte raje, ktorú si vyčaruje. Vo vzduchu zas plachtí krídlami. No a ešte sa dokáže pohybovať aj po lepkavom povrchu. Spestrenie to síce je, ale stále to je trochu málo. Navyše to vždy využijete len v častiach levelov, ktoré sú priamo na to dizajnované, takže to nie je o tom, že teraz si zvolíte toto či hento a prejdete časť levelu sami. A stále pri tom zostáva aj ten základ.

V Sonicovom kožuchu navštívite deväť dobre známych levelov, ktoré poznáte už z predchádzajúcich hier. Otvára to, samozrejme, Green Hill. Potom sa ale dostanete aj do Sky Sanctuary, Speed Highway, Seaside Hill alebo aj novších, ako napríklad Planet Wisp. V každom si musíte prepnúť medzi 2D a 3D Sonicom, aby ste level splnili za oboch (dizajnom sa líšia) a až potom sa vám podarí obnoviť dané prostredie. Shadow je na tom o niečo chudobnejšie a obsahuje len 6 prostredí, ale tiež si každé zahráte dvakrát v 2D aj 3D a pomedzi ne máte k dispozícii aj vedľajšie výzvy a ďalší obsah, ktorý môžete plniť.

Ako som už písal, hranie je tu naozaj rýchle, často sa v tom stratíte a pritom sa levely neraz vetvia, takže tu existujú alternatívne cesty a je len na vás, ako rýchlo dokážete zachytiť, čo stlačiť a kam skočiť. Eventuálne vždy prídete až do cieľa, ale líši sa to, kadiaľ sa tam nakoniec dopracujete a čo všetko pri tom zozbierate. Sú tu samé oblúky, skákacie plošiny, pasce a aj kopa nepriateľov. Musíte vedieť správne vyskočiť a stlačiť tlačidlo, aby ste ich trafili. A to platí aj o iných interaktívnych prvkoch. Až si občas v tej rýchlosti a pri behu či jazdení po zábradliach pripadáte, že sami aktívne veľa nehráte, len stláčate v správny čas nejaké jedno či dve tlačidlá. Pritom aj v 3D to často nakoniec skončí ako jazda po jednej čiare rovno vpred, takže z toho 3D hrania zase veľa nemáte.

Hrateľnosť tak nie je žiadna hitparáda, ale zase nie je to ani tragédia. Fanúšikov to má, zabaviť to dokáže, ale je pravda, že iné 3D skákačky sú niekde ďalej. Problém hry tkvie niekde úplne inde a to v štruktúre jej kampane. A to platí pre Sonica a aj pre nového Shadowa. Splníte základné levely a aby ste sa dostali ďalej, musíte splniť výzvy, získať kľúč a až potom sa vám otvorí brána k bossovi. Výzvy sú na čas a obmedzujú, čo môžete alebo máte robiť. Musíte tak do cieľa prísť s určitým minimálnym počtom prstencov a podobne. Ako pravdepodobne tušíte, časom je to dosť stereotypné. Takže v prostredí, ktorým ste už prešli, musíte splniť ešte nejakých 6 výziev. Pritom tie druhy výziev sa časom opakujú. A vy sa pomaly nudíte.

Čo sa týka súbojov s bossmi, sú navrhnuté slušne, sú variabilné a aj keď sa ich princípy opakujú, samotné boje pôsobia vždy inak a čerstvo. Čo sa týka Sonica, ten bude behom hry čeliť 7 bossom, medzi ktorými sú Metal Sonic, ale aj Shadow alebo Silver. V kampani za Shadowa dostanete na toto všetko trošku inú perspektívu, ale so Sonicom bojovať nebudete. Shadow tu má vlastnú štvoricu temných bossov, pričom ten posledný sú vlastne dva súboje v jednom, kedy nedostanete len ďalšiu fázu (každý súboj má vlastne viac fáz), ale tu dostane nepriateľ úplne novú podobu, s ktorou sa musíte porátať.

Ako som už viackrát písal, okrem hlavných levelov, výziev aj bossov sú tu rôzne vedľajšie, ktoré môžete plniť a predĺžiť si tak hernú dobu, či skúsiť trošku inú zábavu. So Shadowom budete zbierať veci, plniť úlohy pre rôzne postavičky, prípadne aj rôzne krátke časovky. Za Sonica sú tu tiež nejaké vedľajšie činnosti a môžete si zahrať aj zábavný a naozaj dobre spracovaný Casino Night pinball, ktorý bol v pôvodnej hre len bonusom. Taktiež si odomykáte arty, skladby a ďalšie veci. Takže v oblasti vedľajšieho obsahu to nie je zlé. Akurát je otázne, či sa vám to bude chcieť plniť, keď hlavná herná náplň môže začať nudiť.