Pomyselný návrat do 90. rokov sa mi pozdáva. Hry boli priamočiarejšie, nezaťažovali hernú náplň zložitým príbehovým oblúkom a jednoducho sa hrali. Častokrát stačilo prosté zasadenie a akčná streľba a bolo. To sa týkalo napríklad titulov ako Doom alebo Quake. O niečo hĺbavejšiu náplň už išlo v Half-Life, v prelomovom titule, ktorý je dodnes kultom. No a práve z neho si mladí autori pod vedením českého vývojárskeho štúdia Perun Creative berú príklad.

Čiže v tejto hre nejde už len o bezmyšlienkovité strieľanie do živých terčov, ale aj riešenie nejakých jednoduchých hádaniek, hľadanie hesiel do trezorov, ale aj čítanie odkazov, používanie automatov na pitie, hľadanie lekárničiek. Ide o čosi viac, ako je len prostá Doomovka. I keď stále je to pomerne lineárna akcia, kde nenájdete zložitý príbeh, hoci už je tu čo odokrývať. Tromfom tejto hry je fakt, že autori pracujú s veľmi dôvtipnou satirou.

Ocitáte sa v uránovom komplexe, kde robia výskumy a snažia sa vytvoriť nadľudí. Už len nápad použiť kombináciu urán + kôpor znie vtipne, tak očividne môžete zabudnúť na vážnosť. Následne, keď budete čítať odkazy na plagátoch ako sa chrániť pred žiarením a kedy už je neskoro na záchranu, pochopíte, že tu niekto veľmi kritizuje, hoci humorne, minulý totalitný režim, na ktorý dnes mnohí nostalgicky spomínajú.

Kvark je predovšetkým o streľbe z pohľadu prvej osoby v klasickom strihu. Používate úplne bežné zbrane, ktoré ste už videli tisíckrát. Môžete mať zbraň na blízko, ktorá je dobrá na potkany, alebo základnú pištoľ, samopal, brokovnicu, granáty atď. Časom príde na rad aj o čosi agresívnejší arzenál, základom však je popasovať sa s ovládaním, ktoré je trochu kostrbaté a dosť neprirodzené. Dá sa na to zvyknúť, ale nie je to pravé orechové a zábavnosť vďaka tomu klesá. Oproti dojmom z predbežného prístupu už zbraň nelevituje vo vzduchu, ale hlavná postava má vyobrazené ruky, takže pocity z hrania sú už lepšie.

Doslova som v nemom úžase sledoval, čo dokážu vytvoriť dvaja spolužiaci, ktorí hru vytvárali ešte na strednej škole, pretože napriek výčitkám ide o kvalitný herný zážitok, ktorý rozhodne českej hernej scéne nerobí hanbu – práve naopak. Aj dĺžka hry je rozumná, v rozpätí troch kapitol riešite záhadu o uránovom komplexe a dúfate, že porazíte Kvark (akúsi umelú inteligenciu) a dostanete sa na opäť na povrch. Časovo hra môže odhadom zabrať takých osem hodín, záleží od hráčových schopností.

Hra oproti niektorým retro FPS nie je výrazne náročná a väčšinou na vás nevyskočia mraky protivníkov, niečo v podobnom duchu sa stane až v poslednej misii. O to viac sa budete trápiť s jednotlivcami a väčšinou platí, že ani poctivá streľba do hlavy na jeden zásah nestačí. Lekárničiek nie je nekonečno, ukladať pozíciu sa nedá kdekoľvek a počítajte aj s tým, že krysa môže na vás vyskočiť aj z kontajnera alebo z nejakej náhodnej krabice. Pričom platí, že veci, ktoré zbierate, sú náhodne generované a nikdy nemáte istotu, že z toho istého koša po načítaní uloženej pozície vyskočí ten istý konkrétny predmet.

Okrem tradičnejších uzavretých koridorov sa v jednej misii dostanete do otvoreného priestoru, ktorý atmosférou pripomenie S.T.A.L.K.E.R.a. Tiež je to post-apokalyptický svet vo východnej Európe, kde zo vzduchu cítiť dusnú atmosféru. Namiesto anomálií tu však stretáte robotov vrhajúcich výbušné projektily, nemŕtvych (toxické obete výskumov) a máte naozaj malé množstvo nábojov. Ide o to dostať sa na vrcholy rádiových veží a aktivovať ich. O nápadité a zložité hlavolamy však nejde, stále je to v jadre jednoduchá akcia.

Na záver každej kapitoly máte tú česť stretnúť finálneho bossa, ktorý je tu trochu špecifický. Nejde o živú bytosť a na počudovanie nejde ani o príliš náročný oriešok. Musíte sa vyhnúť zásahom laserových lúčov, preskakovať ich, do toho zabíjať zástupy protivníkov a z ničiť cievky, ktoré znamenajú život pre daný ničivý prístroj.

Môžem dodať, že autori priniesli hŕbu vtipných nápadov do žánru, kde to trochu chýbalo. V kontexte k ich nízkemu veku ide o zaujímavý výsledok a sme zvedaví, s čím prídu nabudúce. V titule je množstvo vtipných situácií, dobré texty, ktoré je radosť čítať a nie je to otravné. Rovnako je dobre zvolený prístup akcia verzus oddychová a logickejšia pasáž, aj keď prevažuje akcia.

Hodnotiť produkt je na druhej strane náročné, lebo ide na dnešnú dobu o primitívnu hru. Ale môžem povedať, že je to skutočný relax neriešiť zložité príbehy alebo hrať nudnú hru len preto, aby sa obhájila a pôsobila reálne. Čiže Kvark spĺňa to hlavné – ponúka zábavu. Tá  síce trochu škrípe vďaka nemotornému ovládaniu a častokrát úplne hlúpo zvoleným útokom nepriateľov, s ktorými by som naozaj všade nerátal. Ale to je vlastne autorským zámerom, len v rozmaznanosti novými modernými hrami to miestami nedávalo zmysel.

Grafické prevedenie je krásne a sadlo mi do noty. Hráč hneď bude už len podľa jedného náhodného obrázku vedieť – veď to je Kvark. Má teda osobitý štýl, neseká, funguje plynulo a málokedy sa prihodí, že sa niekde nejaký pixel zasekne, občas vo vzduchu lieta potkan, alebo ostane visieť zbraň. Ale to sa stáva. Znamená to, že titul nie je bezchybný, ale prekáža to?

V hre budete počuť dusivú češtinu, ktorá znie z rozhlasu, rozhovorov postáv, ale aj z textu. Pre lokálnych hráčov to dodáva na atmosfére a hodí sa to tam ako zadok na nočník. Je to potešujúce a zvládnuté tak, ako má, hodiac sa do podivného štýlu celej hry. Hudba a zvuky ako také nemajú chybu. Takže audiovizuálna stránka za mňa pôsobí veľmi dobre.

Kvark určite odporúčam hráčom, ktorým nevadia retro akcie. Tu ale zdvihnem ukazovák a zdôrazním, že nejde o čistokrvný tzv. boomer shooter, ktorý kopíruje Doom, ale o čosi zložitejšie, takže kto si chce len tak zablbnúť so zbraňou, nech hľadá inde. Mne tento čerstvý závan vetra naopak vyhovoval a ocením niečo podobné v rovnakom duchu, napríklad pokračovanie, ktoré v závere autori naznačili.