Retro je v móde, osemdesiate roky žijú novým životom – generácia dospievajúca v tej dobe je dnes v strednom veku a rada sa nostalgicky vracia do detstva. Lenže medzi hrami je to u nás trochu inak. Počítačové hry sme začali vnímať až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy boli na výslní klenoty, ako Doom, Quake, Half-Life a podobne. Najmä o prvé dve menované sa opiera nová vlna retro strielačiek, vzdávajúcich hold týmto klenotom, avšak prichádzajú s novými nápadmi a opierajú sa o kreatívne reálie. V Čechách mimoriadne uspel titul Hrot – ten bol zasadený do Československa v sovietskom područí. Podobne je na tom aj novinka Kvark od štúdia Perun Creative.

Na hre pracujú dvaja mladí vývojári Radovan Šťastný a Petr Pavlík – ešte študenti na strednej škole. Titul je vyvíjaný na Unreal engine 5 a má všetky predpoklady na to, aby sa stal druhou najúspešnejšou retro FPS zasadenou v nám známom prostredí. Uvidíme – zatiaľ je hra len v predbežnom prístupe a je dostupná iba jedna kapitola. Tá mi zabrala približne päť hodín herného času – ale sú tam zahrnuté úmrtia, zmena obťažnosti a zoznamovanie sa s hrou ako takou.

Hneď z úvodu udrie do očí, že zbrane, predovšetkým pištoľ, nedrží hráč v ruke, ale prapodivne levitujú. Neviem, či ide o predprípravu na virtuálnu realitu, ale takto tam chýba ruka postavy a je to až do očí bijúce. Samozrejme, pri hraní to nijako neruší a nie je to problém. Ubližuje to len vizuálne. Hráč je hodený do komunistickej Českej republiky – nie Československa, osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Kvark je názov firmy, ktorá sa zaoberá vývojom a výskumom jadrových technológií. Takže do areálu tejto firmy vás hodia ako rybu do vody. Po úvodnom krásne štýlovom a dobovom propagačnom videu pochopíte, že sa niečo stalo a hor sa zabíjať skôr, než zabijú vás.

Zo začiatku to pripomína hry ako prvý Half-Life, čo vôbec nie je náhoda, ale pri čítaní a objavovaní sveta si spomeniete aj na Bioshock, ale to iba decentne. Lenže čím dlhšie hráte, tým viac máte pocit, akoby ste hrali Doom alebo niečo podobné. Priestorom sú vlastné koridory a iba málo vedľajších odbočiek. Všetky postavy majú striktne naskriptované kedy a odkiaľ vylezú, alebo aspoň nepobrali dostatok inteligencie. Preskočím k finálnemu bossovi, ktorý je na konci prvej kapitoly. Ten má dostupnú akú-takú autonómiu a vyzerá to asi tak, že sa zasekne do priestoru, alebo sa rozbehne a rozbije o stenu a zníži si tak počet životov. Náhoda? Neviem, nestalo sa to tak vždy, ale iba niekedy.

V prvej kapitole je malá obmena nepriateľov, ale to je pochopiteľné. Príde rad na sfanatizovaných pracovníkov v ochranných oblekoch, jedovaté krysy, akýchsi nemŕtvych a otravné lietajúce guľky, ktoré vedia poriadne ublížiť. Sem-tam nejaká stacionárna ochranná veža a to je všetko. Zo zbraní dostanete úplnú klasiku – dva druhy brokovnice, pištoľ, útočnú pušku pripomínajúcu Kalašnikov a obyčajnú pušku bez teleskopického objektívu. Chýbali mi granáty.

Aspoňže sa v úrovniach nachádzajú výbušné barely. Bez nich by sa munícia míňala oveľa rýchlejšie. Mimochodom, toto je aspekt, čo je tejto hre vlastný. Síce netrpíte akútnym nedostatkom nábojov, ale je dobré si to trochu odsledovať. Najmä pri záverečnom bossovi sa mi stalo, že som ho musel udierať hasákom a bolo mi to na dve veci. Hrať je to zábava – a aj skúšať znova časti, ktoré sa nedaria. Niekedy som bol nútený spätne hľadať a objavovať priestory. Bol som vďačný za každú omrvinku. 

Len neodporúčam v kritickej situácií fajčiť cigarety, lebo tie, na rozdiel od nápoja z automatu, mierne míňajú život. V tomto sa autori vyhrali – môžete pustiť vodu v sprche, v umývadle, ťukať do guliek na stole, ale najmä čítať propagačné plagáty alebo rôzne denníky. Práve tie rozpovedajú, čo sa tam asi stalo. Celkovo odkrývať tajomstvá objektu a prečo hra nie je zasadená v Československu, ale v Česku, môže byť zaujímavé. Mladí autori, ktorí si nemôžu pamätať danú dobu, ju napriek tomu vystihli viac než dobre. Pre nás trochu starších je to až trochu nostalgia, ako keď sme zo školy išli na branné cvičenie do atómového krytu, alebo sme podobné priestory preskúmali na vlastnú päsť ako deti.

Hra sa vždy ukladá iba na určených miestach, bez možnosti rýchleho uloženia kdekoľvek. Škoda. Náplň misií je okrem zabíjania aj prehadzovať výhybky na koľajach, cestovať na vozíku v bani alebo otáčať ventily. Hra ukázala aj mierny režim vylepšovania pomocou novej technológie, ktorú skúmali v Kvarku. Stane sa z vás lepší sovietsky človek a povedzme, že budete mať lepšiu odolnosť proti výstrelom. V prvej kapitole som nazbieral dostatok bodov len na dve vylepšenia, tak uvidíme. V hre sa nachádzajú aj uzamknuté miestnosti na heslo. Jedno vám na začiatku prezradia. Heslo je 0000, ale neskôr si kódy do ďalších miestností musíte nájsť sami.

Graficky je titul príjemne štylizovaný a vizuálne lákavý, potešia odlesky, reflexné prvky a na 4K ide hra plynulo a bez zásekov. Klobúk dole. Hudobne je na tom hra ešte lepšie, budete sa skutočne cítiť ako v minulých desaťročiach. Takže zahodiť LCD monitory a vytiahnuť z pivnice povinne CRTčka! Drobnou okrasou pre lokálnych hráčov je český dabing. Úprimne, veľa ho tam nie je, ale keď na vás protivník hučí takmer rodnou rečou, je to príjemné.

Kvark je ambicióznym titulom dvojice mladých vývojárov, ale prižmurovať oči sme príliš nemuseli. Je to zábavné a výsledný produkt, ktorý má byť hotový v priebehu roka, môže byť ešte lepší. Koniec koncov, v rukách sme mali iba prvú kapitolu. Dostali sme ochutnávku, teraz sme zvedaví na kompletnú porciu.