Fanúšikovia ARPG môžu jasať, konečne dospel vysnívaný titul talianskeho štúdia Gamera Interactive do finálnej verzie. Titul sme recenzovali pred vydaním ešte s predbežným prístupom, po vydaní stihol vyjsť už ďalší opravný patch. Autori na hre stále pracujú a to je dobre. Na druhej strane, počas hrania sme nenarazili na žiadne výrazné problémy, opravy sa nesú predovšetkým vo vylaďovaní hrateľnosti, odmien a podobne.

Alaloth: Champions of the Four Kingdoms kombinuje niekoľko žánrov dohromady a výsledkom je návykový produkt, ktorý mieri jednak na pamätníkov hier ako Baldur‘s Gate alebo Diablo II. Na druhej strane prikuje ku klávesnici a myši aj hráčov Dark Souls a Skyrim – pomyselnou niťou ich viaže dohromady láska k stolovým hrám, ktorá zo všetkého najviac dominuje. Nečakajte príbehovú hru, kde budete padať na zem z udalostí, ktoré vymyslel niekto iný. Úlohy sa tu nesú predovšetkým v duchu „ zabi desať goblinov, nájdi predmet," alebo „dones predmet niekomu." Nič výnimočné. Charakteristická pre hru je absentujúca hlavná dejová línia. Aby som bol presný – hlavnú úlohu máte danú, ale je len a len na vás, ako sa k nej dopracujete. Je to zo začiatku nejasné a prvé dni pri hre strávite tápaním.

Samozrejme, je tu tradičná tvorba postavy, môžete si vybrať z viacerých rás, môžete byť žena alebo muž. Nie je tu nekonečno možností, no aj tak sme pri výbere postavy strávili množstvo času, lebo tie možnosti, ktoré hra ponúka, sú spracované do hĺbky a dozviete sa aj čosi o histórií vašej postavy. Podľa toho, akú rasu si zvolíte, máte aj iný štart do hry a začínate na inom mieste – v inom kráľovstve.

Realita pri recenzovaní vyzerala tak, že som plnil ľahké úlohy, ktoré sa dali prežiť – respektíve som neumieral ako na bežiacom páse. Hra vyzerá asi tak, že máte mapu v reálnom čase, kde sa pohybujete vy, ale aj potvory, ktoré vás môžu stretnúť a napadnúť. Na tejto mape si vyberáte, ktoré miesto/mesto navštívite. Môžete biť potvory, ale aj navštíviť hrobky, bludiská, svätyne, kráľovstvá. Bojové zóny sú jasné, to sú dungeony, pred každým sa môžete náležite pripraviť – uvariť elixír, opraviť výzbroj, porozprávať sa so svojimi spolubojovníkmi, no a následne vyraziť do akcie, ktorá je náročná (odkaz na Dark Souls).

Hra vám nič nedaruje, ale v tom je to kúzlo. Čím dlhšie som sa v hre obracal ako horúci zemiak, tým viac som kričal skoro doslova „Au!“ - fyzicky bolelo každé umieranie. Ale vďaka tomu, že titul má rovnako ako Elden Ring podobné možnosti. V tom smere, že ak sa vám niekde nedarí, môžete to skúsiť inde a vylepšovať sa, objavovať lepšiu výzbroj – v tomto je hra menej prísna a odpúšťa. Inými slovami, keď neviete bojovať, tak môžete skúšať hrať inak. Totiž, v tomto titule sa dajú robiť niektoré úlohy aj úplne bez boja a nie je ich málo. Dostanete sa tak k lepším predmetom, pokročí vaša reputácia, budete mať lepšie ceny v obchodoch.

Ale jednu vec bez boja nezískate ani náhodou. Vylepšovanie postavy závisí od vášho úspechu v bludisku. Ak ho zdoláte, tak postúpite na vyššiu úroveň a následne si rozdelíte body podľa toho, kam potrebujete. Pri tomto titule nie je plané klišé, ak poviem, že si to treba poriadne rozmyslieť. Každý bod je drahý a veľmi rozhodne ako budete hrať ďalej. Ste dobrí v používaní štítu? Tak smelo do toho, vylepšíte si túto možnosť. Hraním zistíte, aký štýl vám vyhovuje a podľa toho budete vylepšovať svojho hrdinu. Poriadnu porciu hodín som napríklad vôbec nevylepšoval postavu postupom na ďalšiu úroveň, lebo bludiská som jednoducho nevedel zdolať. Sú navrhnuté podľa obťažnosti, niektoré sú až pekelne náročné. Niekedy dokonca nezáleží na náročnosti znázornenej výstražnou lebkou, ale na tom, aké potvory sa tam nachádzajú. Pre mňa boli nezdolateľní ohniví elementáli – ich nebezpečný plameň sa ma len dotkol a zhorel som na uhol.

Vďaka ľahším úlohám typu „nájdi ten a ten kvet," alebo „oznám tomu a tomu takú či inú správu," som si vylepšil výstroj, nakúpil elixíry na doplnenie života (spočiatku veľmi drahá komodita). Takisto som pozabíjal toľko pavúkov v živote, že budem mať do konca všetkých životov nešťastie  - a takýmto systémom som sa dostal k super výstroji, čo ma sprevádzal ešte dlho hrou. A potom sa to rozbehlo. Hra je odmeňujúca v tom zmysle, že čím dlhšie ju budete hrať, tým viac vás bude baviť, bude vám odpúšťať chyby, ale aj budete lepší. Súbojový systém vám pôjde od ruky, v bludiskách vás budú sprevádzať parťáci, ktorí budú umierať veľakrát v mene vás. Môžete im, samozrejme, zachrániť život, ale ak umriete v bludisku náhodou najskôr vy, tak oni vás zachrániť nemôžu.

Titul má do hĺbky spracovaný svet. V mnohom mi pripadal ako väčší a prepracovanejší ako svet The Elder Scrolls. Nájdete tu hromady odkazov na zabijaka drakov, počas skúmania sveta objavíte mraky kníh, v ktorých je radosť listovať. Už len stráviť čas rozpravou s náhodným jedincom zaberie hromadu času. Najlepšie na tom je, že vás to nebude ubíjať, ale bude vás to baviť – to v prípade, že vás to pred rokmi oslovilo v hre The Pillars of Eternity, alebo staručkých hrách zo série Baldur‘s Gate.

Nutnosťou je spánok, takže budete často v krčmách a pohostinstvách platiť za nocľah. Tam si budete preberať aj to, čo odložíte v truhle, kde bude čakať prebytočný výstroj. Po náhodných stretoch alebo bojoch v jaskyniach budete mať nepreberné množstvo úlovkov, ale len zlomok toho má skutočnú hodnotu. Priťažký hrdzavý meč po kostlivcovi vám príliš osohu ani zárobku pri predaji obchodníkovi neprinesie. Lenže sem-tam narazíte na parádny predmet, ktorý ale momentálne nepotrebujete, alebo sa rozhodujete, či si ho nechať. Alebo je aj variant, že daný predmet sa hodí na porazenie nejakého démona, ktorý je slabý proti špeciálnej schopnosti s určitým bonusom.

Aby sme to trochu ukotvili – Alaloth, je predovšetkým poctivá RPG. Oproti tradičným RPG zo starej školy eliminuje možnosť taktického pauzovania, oproti Diablovi je akčná hrateľnosť ukrátená o šialené klikanie. Naopak – hodnotu má pomalý a premyslený postup. Ak tejto hre venujete čas, trpezlivo bez ponáhľania sa, budete odmenení dobrým pocitom, ale aj tým, že sa vám bude viac dariť. Ide o skutočnú RPG a vôbec nevadí, že úlohy sú príliš triviálne, ako prines, dones, vo svojom duchu je titul stále pocitová stolovka a bude na vás dokonca dýchať duch Dungeons and Dragons (pre našincov napr. Dračí doupě) – ale nie tak ako pri iných hrách, ktoré na to nadväzovali, je to tu cítiť viac. Má nádych hrania ako zo starej školy, ale s modernými prvkami.

Táto hra nemohla vzniknúť skôr, museli sa zrodiť všetky hry, ktoré tu boli predtým, až zo skúsenosti vzniklo toto, excelentný produkt, ktorý obsahuje všetko, čo nás bavilo v minulosti – tu v jednom balíku. Výrazným, dobre spracovaným prvkom je ten pocit z hier ako Elden Ring. Teda možnosť voľne objavovať priťažký svet, ísť, kam sa nám zachce, nájsť si svoje tempo, nebáť sa smrti, veď svätyňa nás znovu-zrodí (hoci s postihom).

Grafické spracovanie mohlo byť lepšie – je to dôkaz, že hra vznikala dlhé roky, veď prvé informácie naznačovali, že titul vyjde na svetlo sveta vo finálnej verzií už v roku 2019. Hra sa rodila za pomoci ostatných hráčov v predbežnom prístupe. Takže veľa prvkov je vyladených, no grafická stránka možno aj vďaka dlhému vývoju utrpela najviac. Takisto nepoteší kostrbaté ovládanie v niektorých ohľadoch alebo chaos na bojisku (čo rozhodne nepoteší). Treba sa zohrať aj s myšou a najmä lukostreľba alebo používanie kúzel veľakrát vyjde navnivoč – lebo sa strieľa do prázdna, namiesto do potvor.

Dabing postáv tú nie je, väčšinu textov si len prečítate, no aspoň to nezdržuje. Ale keď zaznie hlas rozprávača, tak vás úplne zamrazí. Hrubý sebavedomý hlas vám napríklad povie niečo o svete alebo o danej lokalite. Hudobná stránka a zvuky tiež majú svoje čaro a v tomto smere niet čo vytknúť. Zbrane rinčia tak, ako majú, kúzla znejú, akoby zneli naozaj a najmä všadeprítomné peklo má vďaka zvukom svoju náležitú atmosféru.

Alaloth: Champions of the Four Kingdoms je presne tou hrou, ktorú si priali fanúšikovia RPG žánru. Toto ide naproti tretiemu Baldur‘s Gate, ale inak. Taktiež ide o poctivú hru, ktorá ukazuje hodnotu v tradičnejšom pojatí RPG a nielen s voľnosťou naoko. Tu máte svoju reputáciu a rozhodnutia skutočne vo svojich rukách, len podobne ako v skutočnom svete, tak aj tu sa musíte najprv naučiť, čo treba spraviť. Až potom sa budete dobre rozhodovať. Činy tu majú dôsledky a až na pár nedostatkov sme spokojní. Dopadlo to dobre.