Koľko mesiacov má pred sebou ešte Nintendo Switch? To zatiaľ nevieme (minimálne teda nie v dobe písania tejto recenzie), ale veľa to už nebude. Už čoskoro by sme sa mohli dočkať predstavenia nástupcu úspešnej Nintendo hybridnej konzoly a spolu s ňou príde aj náklad nových hier, ktoré pravdepodobne povedie Metroid Prime 4. Ale Nintendo prvý Switch nehádže za hlavu, aj keď je už nástupca za rohom. Ešte stále preň pripravuje hry, aj keď v blízkej dobe len remastre. Ten prvý, Donkey Kong Country Returns HD, vyjde už 16. januára a my sme mali možnosť už od Vianoc hru celú hrať.

Je to síce remaster dnes už takpovediac klasickej hry, ale pre mnohých to bude premiéra. Síce dnes už niektoré štúdiá remastrujú už po pár rokoch, ale táto hra tento rok oslávi 15 rokov od pôvodného vydania. Vtedy vyšla na Wii a priniesla návrat legendárnej skákačkovej série ešte zo SNES. O 3 roky neskôr sa dostala v upravenej a aj trochu rozšírenej verzii na handheld 3DS. Zaujímavosťou je, že medzi originálom a remasterom je dlhší časový rozostup ako medzi Country Returns a Country 3, pritom ale menej konzolových generácií. Nová HD verzia tak naozaj pre mnohých bude prvým kontaktom nielen s hrou, ale možno aj so sériou a na taký pohľad sa v recenzii aj chcem sústrediť.

Hlavnou postavou je veľká gorila s červenou kravatou. Nie tá hranatá, ktorú u nás bohužiaľ až príliš dobre poznáme, ale iná. Tá, ktorá hráčov baví už od roku 1981 v rôznych podobách, ale práve v Country jej to sedí najviac. Čo vlastne prinútilo Donkey Konga, aby sa po rokoch vylihovania zase pustil do akcie? Jedna jediná vec – veľká banánová lúpež. Erupcia neďalekej sopky prebudila zlý kmeň Tiki Tak a jeho členovia sa vybrali na ostrov opičiakov, aby tam zhypnotizovali všetky zvieratá a ukradli všetky banány. To Donkey Kong samozrejme len tak nenechá a rozhodne sa ich poriadne nakopať do...tam, kam slnko Tiki nesvieti.

Príbeh veľmi neriešte, je hlúpučký, je to oldschool skákačka, takže sa k nej aj hodí a vlastne tu oň ani nejde. Je tu dôležitý len na dve veci. Tou prvou je nejaká tá základná expozícia v úvode. Druhou je zase občasný humor, keďže niektoré prestrihové scény majú formu gagov. Bez nejakých hlbších príbehov vám predstaví základné postavy a už si to šiniete po ostrove, aby ste z každej jednej jeho časti vykopli nepriateľov, získali banány a porazili bossa. To je vždy nejaký temný Tiki, ktorý ovláda veľkého živočícha, aby ste sa pri bojoch aj zapotili.

Tropical Freeze je vo všetkom ďalej, koniec koncov to bolo očakávané pokračovanie, ale aj tu sa stále zabavíte. Akurát sú tu vlastne len 3 postavičky (Donkey Kong a Diddy Kong ako hrateľné postavy a Cranky Kong ako obchodník). A aj pohyb po jednom ostrove pôsobí takým trošku malým dojmom, ale stále je to slušne pestré. Veď vás tu čaká pestrá paleta rôznych prostredí a k niektorým sa len tak jednoducho nedostanete. Obsahovo je hra rovnaká ako 3DS verzia, ktorá ponúkla aj nový svet navyše a niekoľko gameplay prvkov a zmien. Tie sú mierené na to, aby hra až tak nefrustrovala hráčov. Môže totiž pôsobiť detsky, ale vie byť poriadne náročná.

Hneď na úvod máte na výber z dvoch režimov – klasického a nového. Klasický je náročnejší s obmedzenými životmi, drahšími bonusmi v obchode a podobne. Nový je jednoduchší, kde si síce hra stále zachováva svoju klasickú výzvu, levely sa nijako nemenia, ale máte jedno srdiečko života navyše a už len to vám vie obrovsky pomôcť. Taktiež sú ale predmety v obchode lacnejšie, takže si tieto pomôcky môžete častejšie dopriať, aby ste s ich pomocou skúsili ľahšie prejsť level, ktorý vám robí problém. Alebo, ak vám to už fakt nejde, môžete si aktivovať Super Guide. Ten vám level prejde a ukáže, ako by ste sa doň mali pustiť. Veteráni tak môžu siahnuť po tom prvom, ostatní môžu skúsiť ten ľahší. Aj ten ale v niektorých leveloch dá zabrať.

Akurát po toľkých rokoch, ak ste hrali originál, zistíte, čo to znamená dospieť. Dospieť znamená vybrať si ten ľahší a byť s tým v pohode. Ja som sa už kedysi s originálom natrápil dosť a dnes si chcem hru užiť. A je tu toho naozaj kopa na užívanie. Každá časť ostrova predstavuje unikátne prostredie, kde na vás čakajú nové výzvy a noví nepriatelia. Levely si postupne odomykáte ďalej a v každom svete je aj jeden zamknutý. Ten odomknete tak, že si u Crankyho zakúpite kľúč. Aj keď hru prejdete, stále je tu ďalší obsah, ktorý môžete plniť, prípadne aj jeden nový režim. Už len v základe vám to zaberie nejakých 10-12 hodín. Ak chcete splniť všetko, pôjde to cez 15, 20.

Pomáha aj to, že samotné levely sú tiež veľmi bohaté, členité a s rôznymi skrytými zákutiami, ktoré na prvý raz nemusíte odhaliť. Každý level totiž obsahuje štvoricu písmen KONG, ktoré môžete zozbierať a nie vždy je to tak jednoduché, ako by na prvý pohľad mohlo vyzerať. No a potom sú tu ešte skryté puzzle kúsky, ktoré sa tiež skrývajú v rôznych zákutiach. Nehovoriac o bonusových úrovniach, do ktorých môžete v rámci levelu vhupnúť a vyzbierať tam mince, banány, balóniky (pre život) a aj puzzle kúsok. Toto je stará škola v tom najlepšom zmysle.

A to isté platí aj o samotných leveloch. Vždy sa tu môžete hnevať len a len na seba, ak vám niečo nevyjde. Je pravdou, že dizajn levelov je prísne zameraný na dokonalú presnosť v niekoľkých ohľadoch, ale nikdy to nepôsobí nefér. Je to len o učení. Niektoré pasáže si musíte viackrát vyskúšať, aby ste napríklad skok zvládli. Rozhodujú milisekundy a pár pixelov, ale nakoniec to dáte. Trochu cez čiaru je to v momentoch, kedy jednoducho na prvý pokus musíte spraviť chybu. Keď je niečo mimo záber, takže sa na prvý raz musíte popáliť, aby ste to pri druhom pokuse zvládli. Také veci tu nemuseli byť, ale nie je ich veľa.

Budete tu veľa behať a skákať, ale aj visieť z rôznych lián. Musíte skákať presne a so správnym načasovaním, keďže neraz vás aj niečo naháňa, takže vám (občas doslova) hodí za zadkom. Niektoré skákacie levely sú spracované formou tieňohry a vyzerajú krásne, kde vynikajú len čierne obrysy a tá červená kravata. Potom sú tu ale aj iné druhy levelov, kde napríklad jazdíte na banskom vozíku. Skáčete z koľají na koľaje, vyhýbate sa prekážkam a tieto levely patria medzi to najzábavnejšie, čo tu je. Ale vedia dať aj poriadne zabrať. No sú tu aj také, kde letíte na rakete. Respektíve na výbušnom sude a ovládate jeho klesanie a stúpanie. Neskôr sa tým inšpiroval Flappy Bird. Súboje s bossmi sú trošku schematické, platí posvätné pravidlo troch a musíte na nich dupnúť, keď majú prestávku vo svojej schéme útokov.

Grafika...no...je vylepšená. A je veľmi pekne štylizovaná. Ale už na nej aj trochu badať, že táto hra má pôvod na hardvéri, ktorý je niekoľko generácií starý. Ale pozerá sa na to dobre, hlavne decká to hneď zaujme, akurát teda škoda, že to pre ne až tak nie je. hudba je vynikajúca. Kenji Yamamoto, ktorý sa tu pod hudbu podpísal, sa skvele chopil možnosti oživiť klasické melódie z pôvodnej série a vdýchnuť im nový život so závanom modernosti a väčšej dynamiky. Stále tu tak budete počuť to, čo kedysi vytvoril David Wise, ale v modernejšej a chytľavejšej podobe, ktorá skvele sadne k hrateľnosti.

Donkey Kong Country Returns HD sa hrá výborne. Hra taká vždy bola a aj vždy bude. Navyše si ju môžete užiť vo dvojici v lokálnej kooperácii, čo jej ešte viac pridá na zábave. S tým problém vôbec nemám. Problém mám s tým, aký je vlastne tento remaster, lebo pôsobí až priveľmi základne. Áno, beží to vo vyššom rozlíšení a už pôvodná verzia na Wii kedysi bežala v 60fps, dnes musia remastery priniesť aj niečo viac a to tu nenájdete. Všetko, čo tu je, ste už predtým videli v dvoch predchádzajúcich hrách. Dokonca aj bonusové materiály sú tie isté. Ak ste ich hrali, nemáte dôvod do remasteru ísť a to je škoda. Nintendo trochu zlenivelo, keď si to porovnáme s remastermi na začiatku Switch generácie, ktoré priniesli za vagón nového obsahu.