Podľa  početných správ a informácií, ktoré kolovali dlho pred vydaním tejto RTS, je Paraworld unikátnou stratégiou, ktorá len ťažko nájde konkurenciu. Osobná skúsenosť je však často iná, ako nafúknuté reči. Je Paraworld len veľká bublina, ktorá rýchlo praskne, alebo sa naozaj jedná o unikátny produkt?

Krátke, ale pôsobivé intro sľubuje naozaj jedinečnú hru, kde hlavnú úlohu zohrajú dinosaury. Príbeh jedinej kampane však nie je zvlášť originálny. Skupina svojských bádateľov pod vedením šarmantnej tmavovlásky Ady prenikne do podivuhodného prehistorického sveta, kde nie je núdza o prekvapenia a napínavé dobrodružstvá. Vedci, ktorí zrejme čítali odborné knihy popri bojovom výcviku, a tak sa hravo vyrovnajú tlupe vikingov, otvárajú od úžasu ústa. Zoznamujú sa s miestnym domorodým obyvateľstvom, ktoré namiesto kráv a koní chová velociraptory, mamuty, triceratopsy a všemožné druhy dinosaurov. Pomáhajú riešiť konflikty jednotlivých kmeňov a chcú sa čo najrýchlejšie dostať späť do „normálneho“ sveta.

Otázne je, načo sa trepali do praveku, keď sa vzápätí ponáhľajú naspäť? No, ľudia sú skrátka divní... Nech je ako chce, návrat bude možný až po zdolaní mnohých nástrah a prekážok. Najprv sa treba skamarátiť so severanmi, potom druidovi pomôcť oslobodiť posvätné mamuty, prinútiť k spolupráci amazonky, navštíviť Veľkú radu v svätom meste a kadečo iné. Zdá sa, že všetci čakali len na príchod privandrovalcov a bez nich by to tu už ani nemohlo fungovať. Dej mi pripomínal klasický komerčný seriál Stratený svet, ktorý dokonale „zhovädil“ klasické dielo Sira Arthura Conana Doyla.

Manažment jednotiek je lišta, na pravej strane obrazovky, a pochybujem, že si ju niekto obľúbi a uzná ako praktickú. Manažment je rozdelený na päť častí. V podstate zodpovedajú vývojovým štádiám jednotiek. Každá časť obsahuje stanovenú kapacitu políčok, a ich počet sa na vyšších úrovniach dramaticky znižuje. Na Piatej (maximálnej úrovni) je to len jediné políčko. Sem sa automaticky ukladajú ikony, reprezentujúce konkrétneho bojovníka, hrdinu či dinosaura. Pokročilé jednotky majú už pri výrobe priradenú vyššiu úroveň a tá sa dá aj naďalej zvyšovať po získaní „Xp“ a nákupe. Problém je v tom, že nemôžete prekročiť maximálny počet jednotiek na každej úrovni. A keďže tabuľka zahrňuje aj robotníkov, predurčenú kapacitu naplníte veľmi skoro. Aby to bolo zrozumiteľné, uvediem  konkrétny príklad.

Máte vyrobených  desať bojovníkov a päť dinosaurov, všetko na druhej úrovni. Keďže maximálny počet na tejto úrovni je pätnásť, môžete vyrábať už len jednotky na prvom, alebo treťom a vyššom stupni. Čiastočne problém vyriešite povýšením niektorých bojovníkov, čím sa uvoľní časť priestoru. Alebo počkáte, kým zahynú. Tento systém nie len, že nie je praktický, ale hráča veľmi obmedzuje. Jednotiek v hre je pomerne málo (počet, nie sortiment) a často treba improvizovať. A hoci by sa mohlo zdať, že tu je vhodný priestor na taktizovanie, v skutočnosti je to zbytočná prekážka, čo má neblahý vplyv na hrateľnosť. Vravíte, že aspoň ľahšie nájdete robotníkov bez práce? Ale na to v iných hrách stačí jediná ikona.

Počas kampane je manažment jednotiek obsiahnutý nielen priamo na bojisku, ale aj medzi jednotlivými misiami. Tam má aj určité opodstatnenie. Ide o to, že za splnené hlavné a vedľajšie úlohy dostávate body, za ktoré si môžete kúpiť posily do ďalších misií a tie sú opäť triedené do známych kategórií. Pravdou však je, že aj takýto nákup je v iných RTS realizovaný jednoduchšie.

Nebaví vás kampaň, alebo ste ju už prešli? V tom prípade si skúste voľnú hru. Tvorcovia ponúkajú slušnú porciu máp a tri herné módy, kde vám asistujú počítačoví spojenci a oponenti. Okrem klasickej porážky nepriateľa je tu časovo limitovaná dominácia a mód obranca. V tomto prípade treba ubrániť, alebo dobiť opevnenie, kým neuplynie stanovený termín. To isté, ale v zelenom obsahuje multiplayer, ktorý je samozrejme určený hlavne pre hru živých hráčov. Popri boji sa dočkáte aj symbolickej diplomacie. Môžete darovať, alebo požadovať suroviny a  meniť postoj voči súperom. Ak neurčíte inak, víťazstvo v boji dosiahnete aj výstavbou a udržaním Hviezdnej brány, ktorá je alternatívou divov, známych z hier Age of Empires.

Všetko, čo v hre nájdete, tu už bolo mnohokrát predtým. Či už sa jedná o spôsob výstavby, boje, ale aj nákup jednotiek medzi misiami kampane. To, čo pribudlo, je pochybný manažment jednotiek a ten je skôr kazom produktu. Ak naozaj je čo pochváliť, je to AI. Počítačoví protivníci dokážu byť pekne prefíkaní a zákerní. Špecialitou je pozabíjanie vašich robotníkov, čím vás odrežú od zdrojov príjmu. Vaše jednotky, hoci nevyužívajú zoskupenie do formácií, pri presune automaticky vytvoria prehľadný a premyslený sprievod. Keď spozorujú nebezpečie a nad hlavami sa im rozsvieti výkričník, aj bez povelu sa vzdialia z určenej polohy, aby odvrátili hrozbu. Po eliminovaní nebezpečenstva sa vrátia na pôvodné miesto. Zaujímavé je aj správanie neutrálnych dinosaurov. Niektoré zaútočia na každého v okolí, iné len ak ich napadnete, ďalšie pred vami zutekajú. Väčšinou sa rodia v blízkosti hniezd, až kým ich nezničíte, a sú cenným zdrojom potravy.

Pri pohľade na grafiku som bol trochu sklamaný. Hoci je slušná, má ďaleko od úžasných a dokonalých scenérií, ktoré poskytovali tvorcovia počas vývoja hry. Budovy, hlavne tie čo patria severanom, sú chudobné na detaily a podobne je to aj s väčšinou jednotiek. Niektoré lokality sú pôsobivé, iné dosť odfláknuté, napríklad prvé mapy v kampani sa mi vôbec nepáčili. Bol to neprehľadný guláš namiešaný z pestrých farieb. Za pozornosť stojí maximálne rozlíšenie 1600 x 1050. Ozvučenie ma tiež nenadchlo. Keď sa mi hrdinka ozvala škrekľavým hlasom, trhalo mi to uši. Našťastie väčšina zvukov je prijateľná a situáciu zachraňuje solídna hudba.

V titule Paraworld okrem pochybného manažmentu jednotiek nenájdete nič pôvodné a nevšedné. Žeby aspoň dinosaury? Nie, ani tento nápad nie je celkom nový, hoci ako-tak zachraňuje imidž hry. Pamätníci si možno spomenú na stratégie KKND, kde jedna frakcia využívala popri moderných zbraniach obrie škorpióny a rôzne masívne kreatúry. Takže, aký je Paraworld? Pre mňa jednoznačne sklamanie. Bublina praskla. Nič nové na svete, dáme si repete...