[♫] - hudobné odkazy, ktoré si môžete pre zlepšenie atmosféry minimalizovať popri čítaní v novom okne.

Pohodlne sa usaďte do svojich sedadiel, otáčacích stoličiek, húpacích kresiel, poprípade si prikotúľajte svoju obľúbenú fitloptu a kliknite na odkaz [♫], ktorý nás zavedie na začiatok jedného veľkého príbehu. Príbehu o krutosti, zrade, veľkom boji, príbehu bezmenného hrdinu. Loď už vplávala do prístavu, posledná možnosť vstúpiť do sveta der Gothic III.

Ako som už nenápadne naznačil, svet, do ktorého sa spolu vydávame, vznikol v nemeckom štúdiu žravých rybičiek, Piranha Bytes. Bol to práve Gothic, ktorý tento predtým neznámy húfik developerov vytrhol z tieňa. Tisíce ľudí sa namotali na ich prvé fantasy RPG (2001), vďaka čomu hneď o rok vydali následníka. K nemu hneď o ďalší rok pribudol, inak veľmi slušný, datadisk Gothic II: The Night Of The Raven. Jediná chybička “krásy“ bola v neschopnosti lokalizovať pôvodnú nemeckú verziu, na anglickú sa čakalo celé 2 roky! V tomto prípade Nemci nezopakovali starú chybu a spolu s nemeckou sa na pultoch rozžiarila aj anglofilná verzia. Roztočte teda svoje mechaniky a pozrime sa, čo z toho po toľkom čakaní, vypadne.

Kde bolo, tam bolo, alebo príbeh

Nedajte sa oklamať, svet v ktorom sa Gothic 3 (ďaľej G3) odohráva nie je rozprávkou. Je tvrdý a nehostinný. Príbeh G3 môže byť pre hráča, ktorý vidí Gothic po prvý krát trošku nejasný, ale nie je to vôbec chyba. Napokon, veľa filmov, seriálov, ale aj hier využíva práve poprehadzovanú časovú líniu, tak nie je problém zahrať si spätne G1/2 a doplniť si medzery. Ak by ste predsa chceli vedieť o Gothicu viac, prečítajte si recenzie od uniho na jednotku a dvojku.

Hneď po zakotvení v Myrtane, centrálnej časti kontinentu, budete svedkami útlaku orkami. Po tomto incidente ste vypustení už do obrovského, nefalšovaného (čítaj neskriptovaného) žijúceho sveta, kde sa pred vami okrem hlavných, otvárajú aj stovky vedľajších questov. Od ľudí a priateľov, s ktorými ste pricestovali sa dozviete potrebné informácie, aby ste sa mohli pomaly vydať na už tretiu dobrodružnú púť bezmenného. Nečakajte ale, že to bude cesta ľahká. Nabrúsme si teda čepele a vyrazme.

Stredoveký Jurský park

Hneď na prvý pohľad je okolie ako vystrihnuté z dobrého stredovekého filmu. Stavby sú typické drevené s opevneniami zo zaostrenej guľatiny. Po dvoroch pobehuju prasatá, sliepky a samozrejme šibenica nesmie tiež v stredovekej dedine chýbať. Okrem samotnej architektúry budov som bol vcelku uchvátený level dizajnom. Hlavne královstvo Myrtana je spracované s veľkým citom pre detail. Od kameňov, halúzok, po staré rozbité vozy zarastené burinou, opustene ohniská a veľa ďalších detailov. Kaskádovitá hornatá zem s obrovskými údoliami, prevismi. Veže, opustené osady a schátralé obydlia, to všetko presviedča hráča bádať a postupovať stále hlbšie. V iných častiach je architektúra prispôsobená klíme, ale „o tom potom“.

Fungujúci potravinový reťazec, alebo systém “Free for all“, kde sa potvory medzi sebou lovia a napádajú, sa dá často zneužiť vo svoj prospech. Nahnať svorku vlkov alebo pár divokých kancov na skupinku nič netušiacich, pri mesačnom svite opekajúcich, orkov... proste krása. Stáda jeleňov vyrušené pri pastve sa rozutekajú do hustých lesov. Plachých je však veľmi málo. V G3 sa tvory (počítam aj orkov, trolov, golemov, goblinov, zombikov, kostričky... proste všetku háveď, čo sa zatiaľ hýbe) delia podľa “povahy“ na tie: ktoré, keď vás zavetria, utečú; tie, čo vás ignorujú, ak im dáte pokoj (scavenger je neškodný zdochlinár, avšak keď sa veľmi priblížite, tak si rád ďobne) a nakoniec agresívne, ktoré na určitý dištanc (vzdialenosť) bez varovania zaútočia. Nie je to veľká novinka, no pri tak otvorenom fungujúcom svete si všetky tieto vymoženosti patrične užijete. Okrem klasických fantasy zvieratiek a mýtických potvor sa v niektorých oblastiach nachádzajú krásne prehistorické exempláre. Jurské safari je naozaj príjemným osviežením. Keď v diaľke začujete aj rev väčších plazov ako je had (tých je v hre neúrekom), nebude vám všetko jedno.

Okrem rôznych prehistorických jašterov sa môžete zahrať aj na Krokodíla Dundeeho a zájsť si na krokodíliu kožku. Ale pozor, na to je potrebný špeciálny skill - sťahovanie koží. Tak, ako na skoro každú špecifickú činnosť, ako je napríklad brúsenie mečov na Whetstone (brúsnom kameni). Spolu s milovníkmi zvierat sa nabažia aj milovníci zelene – celé stredné pásmo je oázou veľkého množstva rôznych druhou rastlín. Od stromov, kríkov, tráv a buriny, až po užitočné, využiteľné druhy, ako Mana plant, korienky Healing root alebo Magic root, hríby Deamon mushroom, alebo veľmi pekný azúrový Morning dew. Zavrime teraz herbár, ale nechajme si v ňom záložku.

Okrem stredného zarasteného pásma, sa vydáte spolu s bezmenným na ľadový Nordmar,  do ľadových jaskýň a pláni plných chladných lesov a skál. Dážď nahradia snehové vločky a ked vám už bude priveľká zima, môžete sa zbehnúť ohriať na juh, do horúcej púštnej oblasti Varant [♫]. Ak ste si pustili hudobnú ukážku, tak si viete predstaviť zmenu atmosféry, ktorá túto oblasť rozpáleného piesku sprevádza. Namiesto hustých zelených lesov sa v horúcom vetre kolíšu palmy z malej oázy, drevené domy vystriedali kamenné, odolné voči extrémnym teplotám. Rovnako aj väčšina bytostí má svoje, pre danú oblasť typické, oblečenie a zjav.

Oko za oko, chrup za zub...

Truhličky, sudy, nádoby, všetko notoricky známe skrýše väčších, či menších pokladov. Každému správnemu RPG borcovi sa vždy zalesknú oči pri stretnutí s týmito objektmi. Takto sa zaiskrilo aj v mojom očku, keď som hneď v úvode hry zašiel do tajnej jaskyne rebelov. Katakomby boli plné truhličiek, na stoloch a stojanoch sa povaľovali nové zbrane s neviditeľným nápisom „vezmi si ma“. Pomaly, ale isto sa môj inventár začal plniť. Bral som všetko, čo nebolo priklincované (v čom nebol problém), nakoľko je inventár neobmedzený, až do doby, keď som v zápale “zabudol“, že v miestnosti sú majitelia osudnej truhličky. Žiadne varovanie, žiadne žaloby, súdy, išlo sa na meče/šípy. Bol to celkom veľký problém - rebelov som si poštvať nechcel a posledný save bol ďaleko za horami za dolami. Tak som ako vždy zdrhol. Neskôr, keď som sa tam vrátil, ľudkovia, ktorých som (skoro) okradol, neútočili, avšak nezabudli. K ich jaskynnej unimobunke som sa už priblížiť nemohol.

Živý svet.

Zmeny počasia, denný režim (deň/noc) sú v podobných kúskoch už pomaly štandardom. Svet G3 na mňa však zapôsobil zatiaľ najviac. Obloha s neforemnými, často meniacimi sa mrakmi, v pozadí ktorých sa už rozsvecovali prvé hviezdy a do toho všetkého ešte oranžovo-červené sfarbenie od západu, treba jednoducho vidieť. Ľudia, zvieratá, všetky tvory sa väčšinou riadia denným režimom. Cez deň stretnete viac zvierat, na druhej strane noc v Gothicu je naozaj noc. Po prvej nočnej prechádzke v Myrtane (viď. nižšie) už chodím spávať pekne po večerníčku. Vyspať, teda doplniť energiu, sa dá v podstate v každej voľnej posteli. Dobré, nie? Budíček si môžete nastaviť na ráno, obed, “24hodín“ alebo na polnoc. Čiže, ak ste nočný lovec, nie je problém hrať hru cez noc.

Skúška odvahy.

Moja prvá nočná výprava skončila nepekne. Demonštrujem vám na tomto jednom zážitku hneď niekoľko vecí, tak “počúvajte“. Bola teda noc, žiadne lampy, ani hlúpy spln mesiaca – stále tmavšia noc, kde bolo vidieť len obrysy stromov a kameňov naokolo. Hudba sa ako naschvál prepla do pomalšieho dramatickejšieho tempa. Ja, ako pravý buran, nechodievam obkľukou po vyšľapaných cestičkách, keď podľa mapy je to (skoro vždy) hneď za týmto kopcom. Na prvý pohľad nevinné, skoro bežné rozhodnutie. Nie však v túto osudnú noc, nie v Gothicu. Vďaka bujnej vegetácii a zhoršujúcej sa vidiťelnosti (stále sa stmievalo) som postupne strácal istotu, či idem správne. Kompas fungoval, na mapku som si posvietil klávesovou skratkou, ale začali ma znervózňovať zvuky. Najmä, keď sa nedalo indentifikovať odkiaľ prichádzajú.

V tom sa v kroví, asi 10 metrov odo mňa, niečo pohlo (klasika). S upreným pohľadom na miesto činu som začal pomaly cúvať a spoza pleca, ďalší nepríjemný chrocht! Vytasil som meč, ktorý som si v strese odmedzerníkoval zase späť do pošvy a začal utekať. Aby ste si nemysleli, že som bojko – určite som hľadal prehľadnejší terén na protiútok ;-). To sa však už asi nedozvieme, nakoľko som našiel iba hlboký útes... a jeho dno. Až po tomto trápnom incidente, som si uvedomil, ako VEĽMI dokáže G3 vtiahnuť hráča do svojho sveta. Prestane vnímať realitu a dokonca spanikári. Po krátkom rozkorčulovaní ste v tom po uši, čo je viac ako chvályhodné.

Čáry máry hadia kožka

Alchýmia je jednou z nižších foriem umenia mágie. Každá správna babka bylinkárka vie, že rastlinky, korienky, huby a iné prírodné bohatstvá sa dajú spracovať aj inak ako motykou alebo krompáčom. Otvorme si teda znovu náš herbár a poďme si v skratke povedať niečo o tomto umení. V G3 je systém alchýmie od G1/2 zmenený – na výrobu elixírov potrebujete recept (20 korunáčky sa zrušili), ktorý si musíte ale kúpiť od alchymistov (farmaceutický priemysel už vtedy točil obrovské prachy), z ktorého sa dočítate, čo všetko musíte nazbierať, v akom množstve a čo z toho nakoniec vylezie. Dajú sa tým zabiť dlhé hodiny. Raz som tak hľadal vyše pol (Gothického) dňa desiatu Healing plant, aby som mohol vyrobiť liečivý elixír zdravia, ktorý (podobne ako potraviny) zlepšuje váš status (zdravie, mana, vydrž). Ich účinok sa uvádza v percentách a ich hodnoty sú veľmi rôzne.

Mágia v G3 sa koná pomocou rún a zvitkov. Žiadna novinka, ale treba spomenúť, že v hre mágia samozrejme nechýba. Klasika: Fireball, firewall, lightning, podporné kúzla, uzdravovacie, obranné, kúzlo na zvyšovanie viditeľnosti v tme (ak nemáte fakľu a máte veľa many), vyvolávanie potvoriek. Myslím, že každý (ne)mukel bude s repertoárom spokojný. Zvitky nájdete na svojej púti, ale dajú sa zadovážiť aj od učiteľov, podobne ako sa dajú zvyšovať bojové zdatnosti s chladnými zbraňami. Všetko, ako inak, za poplatok. Preto sa ja radšej 10x napijem zo suda a som vyliečený :-).

Škola hrou

Skoro by som zabudol na najdôležitejšiu časť každej RPG hry. Uhádli ste, je to vývoj postavy. Neoddeliteľná súčasť tohto žánru. Už sme spomínali, že na určité špeciálne akcie potrebujete konkrétny skill (Talent). Tieto Talenty sú rozdelené do skupín podľa profesie. Všetky špeciálne zručnosti sa učia od učitelov - či už mágov, bojovníkov, alchymistov alebo zlodejov. Všetky profesie sa dajú navzájom kombinovať. Môžete byť napríklad kováč-alchymista, alebo druid-akrobat. Každý skill podstatne rozširuje vaše možnosti. Všetky vylepšenia, okrem skúsenostných bodov získaných v bojoch, sa učia za peniaze. 1 LP bod pridaný do sily stojí napríklad 50 zlaťákov, podobne sa dá nakúpiť odolnosť alebo inteligencia. Ale pozor, aby ste si nemysleli, že za peniaze kúpite všetko. Každý upgrade nášho (stále bezmenného) hrdinu podlieha prísnej hierarchii. Napríklad nemôžete byť majster v boji s mečom, ak nie ste expert. Na experta je však potrebná väčšia sila, lenže tú sa môžete naučiť až od daného levelu. Tento premyslený stromový systém funguje dokonale a núti vás pracovať na sebe v každej oblasti. A to je to, čo máme na RPG radi, nie je tak?

Gothic 3 vs. Oblivion.

Odmietam porovnávať tieto dve hry. Sú to dva nezávisle príbehy. Svety, ktoré sa môžu stretnúť maximálne v regáli s RPG hrami. Aj keď by ste mohli namietať, že ide o konkurenčný produkt, dokonca o rovnaký žáner vydaný v rovnakom období. Myslím si však, že sú to dve úplne “odlišné“ hry. Gothic má tvrdšiu, pochmúrnejšiu atmosféru. Čo do grafiky, sú projekty inak zobrazené. Oblivion používa svetlejšie odtiene a aj celý svet je inak stavaný (nechcem povedať rozprávkovo, lebo by to niekto mohol brať ako nadávku). Nie je problém zahrať a dokonca mať rád obe hry rovnako. Preto posudzovať, čo je lepšie/horšie nebudem. Iba by som poradil, čo skôr kúpiť. Odpoveď je jednoduchá – ak sympatizujete s jedným z predchodcov, kupujte jeho pokračovanie. Ak nemáte skúsenosť a recenzie nepomohli v rozhodovaní, hoďte si mincou, alebo nasimulujte medzi nimi boj.

Druhá strana mince

Každá hra, aj ta najlepšia z najlepších, má svoje muchy. Inak to nedopadlo ani s novým Gothicom. Ten má celkom peknú zbierku rôznych druhov chrobákov (bugov). Či už ide o väčšie exempláre (chyby spojené s AI), alebo menšie (rôzne graficko-technické chybičky), a to nehovorím o hmyze. Za všetky sa autori stihli ospravedlniť a krátko po vydaní vypustili aj opravný patch (už je na svete aj druhý a stále v opravách pokračujú).

Viac ma v G3 trápili iné, pre mňa zásadnejšie gameplay riešenia. Na ovládanie sa dalo pomerne rýchlo zvyknúť, automatické prepínanie medzi nepriateľmi a sekanie do prázdna sa dá cvikom skoro odstrániť - naučiť sa. Čo však svojho (ešte stále bezmenného) hrdinu nenaučíte, je doplňovanie zdravia, many a staminy počas boja. Jednoducho chudák nestíha pri sekaní aj konzumovať liečivé a iné elixíry. Znemožňuje mu to niekoľko sekundová animácia, počas ktorej stojíte bezbranne na mieste a konzumujete. Preto, ak je pred vami rýchly a agresívny nepriateľ (väčšinou), tak to buď stihnete (málokedy) alebo amen. Týmto sa stáva z doplňovania aktívnych atribútov, hlavne pred a pobojová záležitosť. V ťažších questoch si môžete nájsť NPC pomocníka, ktorý vám môže držat nepriateľa ďalej od tela.

Zabudnite na systém a la Diablo s inventárom plným červených flaštičiek a zbesilé klikanie na horúcu klávesu. Nie je to úplne zlý systém, budete mať takto pred nepriateľom aspoň väčší rešpekt. Rešpekt však budete musieť mať pred oveľa väčším orieškom ako je flaštička s lektvarom. Bežná priemerná zostava sa totiž pri hraní G3 poriadne zapotí. Aby som bol presný, CPU 1700+ MHz, 512 MB RAM a ATI 9600 je na trhané low detaily. Uznávam, že výsledky môžu byť pri rôznych papierovo podobných zostavách lepšie. Verím, že časom (patchmi) a možno rôznymi fintami docielime slušný framerate aj na priemernom stroji, ale v dnešnej dobe idú čísla k bodu mrazu. Tiež verím, že to môžu zmeniť nové ovládače. Každopádne najviac tomu pomôže upgrade. Na druhej zostave mi to šlapalo už svižnejšie (CPU 3000+, 1024MB RAM, ATI 800), ale ani toto nebola úplne ideálna zostava pre G3.

Takýto je svet Gothicu, tvrdý, nekompromisný, napriek všetkému krásny. Podobne na tom boli starší súrodenci, podobne je na tom aj posledný prírastok. Hold, všetko má svoju opačnú stranu mince. Keď sme už pri tých minciach, nedá mi nespomenúť obchodovanie.