Je len málo hier, ktoré dokážu splniť detské sny. Driemu v nás, rezonujú a pri každej vhodnej príležitosti si dávajú ventil. Vy si v tej eufórii vybrnkávate sólo a hráte o dušu pred beznádejne vypredaným štadiónom vo Wembley. Guitar Hero je jednou z hier obdarených veľkou mocou. Tak silnou, že dokáže transformovať miestnosť na koncertné pódium a hráča na regulárneho člena legendárnej kapely. Tou mocou je nesmrteľný rock. Ohryzáva omietku pod tlakom zvyšujúcej sa hlasitosti na zosilňovači, strháva akékoľvek zábrany pohlcujúcou atmosférou a zalieza tak pod kožu, že bez rockových songov, ktoré sú aj v hre, si nebude vedieť predstaviť deň. Zobudíte sa s Axlom, obed si dáte s Kurtom, malú večeru so Stingom a pred spaním sa pre istotu rozlúčite s Lynyrd Skynyrd.

Eufória a nadšenie pre hru nekončí po dvoch-troch dňoch. Ak nechcete, neskončí vôbec, len ten “wow“ efekt už nie je taký ako tesne po rozbalení a pripojení plastovej gitary ku konzole. Hru milujete aj napriek tomu, že všetky songy sú zdolané a viete ich odohrať aj na vysokých obtiažnostiach. Preto sa aj s netrpezlivosťou očakával príchod druhého dielu. Zásadné zmeny nemal priniesť, len vylepšiť nevylepšiteľné. Nadšené dojmy a preview nasvedčovali tomu, že rockovým bohom z Harmonixu a RedOctane sa to podarilo, čo nakoniec potvrdila finálna verzia. Guitar Hero II je lepší ako predchodca. Je diabolsky chytľavý, je správne rockový, ale rezervovanejší.

Počúvaj, čo vyteká z reprákov

Nech sa ma ktokoľvek opýtal, ako sa hrá Guitar Hero, najlepšie sa to vysvetľovalo na vzduchovej gitare. Predstavte si, že hráte na Air Guitar, pravou rukou si trsáte a ľavou strúhate také akordy, o akých sa ani Ozzymu nesnívalo. Tak presne takýmto spôsobom sa hrá aj Guitar Hero s tým rozdielom, že tie nekoordinované pohyby treba zladiť s padajúcimi notami na obrazovke a piatimi tlačítkami na gitare. Na tomto jednoduchom princípe pracuje herný mechanizmus, zrýchľujúci sa v závislosti od zvolenej obtiažnosti. Na notovej osnove sú okrem obyčajných nôt, aj tzv. hviezdne, ktoré ukrývajú v sebe energiu. Ich odohraním tú energiu prenesiete do zásobníka a keď sa naplní, môžete ju uvoľniť vztýčením gitary, čím sa vám okamžite zdvojnásobujú body.

Systém Star Power vám dokáže zachrániť zadok pri ťažkých songoch, pretože kvality hry na gitare pozorne sleduje Rock Meter a neunikne mu ani jedna nota, ktorú ste nestihli odohrať. Získanie energie je tentoraz sťažené dlhšími a zložitejšími kombami nôt. Predtým vám stačilo odohrať pár nôt, v Guitar Hero II je to minimálne dvojnásobný počet. Nie je to len o hre na gitare, ale aj o pozornom počúvaní.

Hraj ten tvrdý rok

Výber skladieb v Guitar Hero presiahol 50 trackov, z toho je 40 licencovaných známych peciek (kompletný zoznam). Vo všeobecnosti je soundtrack lepší. Ale nehľadajte za tým veľké mená (Guns N' Roses, Police, Rolling Stones, Nirvana, KISS), tie majú skôr zastupovať taký ukľudnovač, keď zistíte, že viac ako štyri pätiny songov nebudete poznať ani na prvé počutie. Žánre sú opäť skvelo vybalansované. Pre každého je tu niečo a pochybujem, že ten, kto fandí metalu, si strihne rock n rollovú kalbu Rock This Town. Áno, skladba sa výborne hrá a má dokonca jedno z tých ťažších sól, ale prečo sa venovať takejto vate, keď sú tu geniálne (speed)metalové bonusové skladby? A práve kvôli soundtracku prichádzame s recenziou týždeň po EU premiére.

Na prvé počutie a odohranie všetkých songov (medzi inými aj killer song Hangar 18 od Megadeth či Misirlou, titulná skladba z filmu Pulp Fiction) som mal veľmi divý pocit, až som siahol po obľúbenej kolekcii piesní z predchodcu. Pri pozornejšom vypočutí, som už tú istú chybu nezopakoval. Všetky skladby sa výborne a hlavne hravo hrajú. Obtiažnosť Medium značne poľavila hlavne ku koncu, kde zvládate s prehľadom aj tie najťažšie rockové veci. Zistíte, že hra je benevolentnejšia voči začiatočníkom, čo sa odráža na výslednom hodnotení a udeľovaní finálneho počtu hviezd. Odporúčam hneď obtiažnosť Medium, pretože hra na tejto úrovni prináša oveľa realistickejší pocit hry na gitaru. Zmenou smerom k zjednodušeniu prešli aj pokročilé techniky hammer-on a pull-off, čo je odohranie niekoľkých tónov bez potreby pri každej hrabnúť do strún.

Rýchle pasáže sa stávajú zvládnutejšie a s veľkou radosťou ich budete vyhľadávať. Na to mysleli aj autori a tak ich v piesňach uvidíte častejšie. Tam, kde sa uberalo, to sa muselo niekde odraziť. Kompenzácia je tentoraz v najťažšej obtiažnosti Expert, ktorá je aspoň pre mňa zatiaľ nehrateľná. Mojim domovom je už niekoľko mesiacov Hard, ktorú považujem za výborne vybalansovanú a geniálne hrateľnú. Zapája do hry všetkých päť tlačítok na krčku gitary, tu objavíte čaro nových trojitých akordov a práve tu pochopíte, že hrať na vysokých obtiažnostiach to nie je len prekonávanie samého seba, ale presvedčíte sa, že vy skutočne ten song aj naozaj hráte!

Založ tvrdú kapelu

Za ten týždeň navyše, čo som nechal hre, aby mi dokázala, že má v sebe toľko rocku, aby mi vytĺkla z hlavy pamätné songy z predošlého dielu, som odohral snáď stovky koncertov. Tie dni neľutujem, inak by hra bola značne podhodnotená, čo sme samozrejme nechceli. To platí aj to pre Practice mód, čo je zo začiatku akýsi blud. Je tak vítanou pomôckou, že neskôr budete ďakovať za možnosť vybrať si pasáže skladieb a nechať si ich prehrať v štyroch rýchlostiach. Tu sa naučíte tie prstolámače (sóla) hrať naspamäť. Pri pomalších rýchlostiach počujete dokonca iba gitaru a v pozadí metronóm a rytmický bubon. Tu opäť Guitar Hero II prichádza s kompromisom. Trénovať možno iba gitarovú linku a na tie ďalšie sa nehľadí (rhytm, bass), i keď ich hráte v kooperatívnom režime.

A to je tá posledná kvapka, ktorú potrebujete, aby ste povedali: "táto hra je konec“. V tom momente vás má pevne uväznených, ste skonvertovaní na dvojku a neriešite ani nákup nových oblečení, gitár a postáv v obchode za peniaze, ktoré sú tentoraz spoločné pre všetky obtiažnosti. Kooperatívny režim predstavuje vrchol zábavy medzi všetkými párty hrami. Skladby si môžete zahrať vo dvojici, kedy si rozdeľujete, kto bude hrať na base, rhytm alebo lead gitare. Tu však treba poznamenať, že autori nedovolili pri každom songu vybrať si z týchto troch, ale väčšinou iba medzi basou a sólovkou. Mali svoje dôvody, aby sa jeden neunudil pri hluchých pasážach. Prečo, ale nedovolili vybrať si nástroj v Quick Playi? Prečo nemožno cvičiť basu? Hra na ňu je síce jednoduchšia, ale napr. v YYZ od Rush sa poriadne zapotíte.

Vyraz na turné

Čím vás hra zaručene dostane, je nepopierateľná esencia rocku a atmosférou živého vystúpenia. Autori si požičali život jednej kapely na cestách. Za novými skladbami cestujete po celých Štátoch. Hráte v telocvični, zapľuvaných kluboch, divadle, až nakoniec končíte vo vypredaných halách a grandióznym výstupom na mieste, kde stojí Stonehenge. V hre je osem pódií a toľko je aj skupín skladieb, ktoré musíte odohrať, aby ste postúpili ďalej. A práve tesne pred odchodom na ďalšie miesto rockového činu, vám ľudia svojim potleskom a hukotom nedovolia opustiť odísť. Pýtajú si prídavok!

Váš návrat na scénu je o to dramatickejší, že hala vrie, svetlá sú zhasnuté a opona stiahnutá A potom to začne. Ocitáte sa na pódiu, lúč svetla vás hľadá a vy vylúdite prvé tóny Last Child od Aerosmith. Cítite s davom a okamžite vstávate z pohovky a hráte postojačky. Tu autorov treba pochváliť a hlavne vyzdvihnúť zachytenie atmosféry na koncertoch, ako aj pozornosť venovanú vizuálu. Hudobníci dostali do vienka nové pohyby, kulisy sú živšie, ľudí je viac a čo je najlepšie, s hudbou je dokonale zladená scéna. Pri rýchlom sóle sa pripravte na oslepujúcu paľbu z reflektorov na obrovských rampách! Jednoducho hra má mojo a pohltí vás!

Chcelo by to prídavok

V Guitar Hero II je uväznený skrytý potenciál s miestom pre nové songy, možno celé edície (rockové, punkové, metalove), ale hlavne s miestom na nové nápady. Čo napríklad také tiché štúdio, kde sa dajú vypnúť všetky tie ambientné zvuky divákov, power metra a ostatných? Dali by sme život za to, aby sme si mohli vypínať jednotlivé nástroje a hrať si v tichosti v štúdiu! Selectom by sme vybrali jednotlivé stopy, nastavili romantickú španielku a hrali by sme pre prekrásnu seňoritu zamilované sólo. Ach jo.

Aký je teda Guitar Hero II? Pokračovanie najlepšej párty hry pod slnkom sa predviedlo v najlepšom svetle. Zachovalo si svoju geniálnu rockovú atmosféru, je podstatne lepšie vybalansované a nastavené ako pre skúsených, tak aj pre začiatočníkov. Kooperatívny režim je akousi korunou a výberom songov trafili autori stred terču. Kto má rád gitarové vypalovačky, nie je inej šance ako sa stať Guitarovým Hrdinom. Budete si zaručene pýtať prídavok!