Keď sa mi pred nedávnom vrátila naspäť gitara z niekoľko mesačného turné ani som nedúfal, že sa ešte budem snažiť prekonávať rekordy a hrať dôverne známe songy dokola, aby som ich odohral čo najlepšie. O tom, že skúsim najvyššie obtiažnosti, ktoré sa mi zdali až absurdne ťažké, som ani nesníval. Po zapnutí diabolskej hry som v tom zase lietal. Hral na plastovej gitare ako zmyslov zbavený a po niekoľko hodinovom prvom sedení padli aj tie najväčšie vypalováky s najťažšími pasážami.

Toto nie je Hip-Hop

Rockovo naladený s poriadne zdvihnutým sebavedomím, že som Guitar Hero, ma druhý diel tejto silne návykovej hudobnej hry svojim novým soundtrackom poriadne prefackal. Pamätáte Ozzyho Bark at the Moon a Cowboys from Hell od Pantery? Tak tieto dve skladby sú tzv. prechádzkou ružovou záhradou, pretože to, čo na vás čaká v Guitar Hero II preverí rýchle prsty aj skutočných Guitar Hero maniakov. O tom, že mám ešte čo doháňať, ma utvrdila skladba YYZ od Rush. Easy a Medium obtiažnosti nie sú po dokonalom zoznámení s hrou zaujímavé, tak automaticky zapínam Hard. Po prvých pár sekundách mám popletené prsty a so sklopeným zrakom si nastavujem Medium a učím sa počúvať túto inštrumentálku.

Guitar Hero II má v zásobe rovných 55 skladieb, z toho je 40 licencovaných (čiastočný zoznam). Zvyšok tvoria bonusové výpeky. Autorom by úplne stačilo, keby zobrali fungujúcu hernú mechaniku, preložili ju novými songami a vydali to ako pokračovanie (na tomto princípe funguje už dlhé mesiace Singstar). Harmonix sa len s novými skladbami neuspokojili a pokračovanie sa nebáli vybaviť vylepšovákmi, pričom nevyhádzali všetky esá hneď na začiatku, ale nejaké si nechali ešte aj pre ďalšie pokračovania.

Ste skutočne Guitar Hero?

Začnem kozmeticky pomenenou štatistikou na konci každej odohranej skladby. Známe údaje o najdlhšom počte odohraných nôt za sebou, akú ste mali percentuálnu úspešnosť a počet získaných hviezd (maximum je opäť päť) sú doplnené o informáciu, ako ste si viedli v jednotlivých častiach skladby. Priamo na tento údaj nadväzuje nový režim Practice. Na začiatku môže byť prehliadaný, ale za jeho existenciu budete ďakovať až počas dlhého hrania a hlavne v momentoch, keď sa rozhodnete zahrať si a naučiť sa naspamäť určitú pasáž skladieb.

V predchodcovi nebolo možné skočiť priamo pred sólo a zahrať si ho, ale museli ste absolvovať celú skladbu od začiatku až po koniec. V Guitar Hero II stačí vybrať song, označíť si konkrétny part, ktorý chcete hrať a hlavne v akej rýchlosti! Potom sa ho učíte až do odpadnutia. Môžete vziať jed na to, že sólo v You Really Got Me od Van Halen zdoláte po absolvovaní dlhého tréningu bez väčších problémov a slečna, ktorej práve predvádzate vaše gitarové umenie, bude uznanlivo pokyvkávať...

Harmonix ďakujeme! Snáď, keby Guitar Hero II bol kompatibilný s predchodcom. Predsa niektoré skladby si zaslúžia, aby boli zdolané na najvyššej obtiaťnosti, ešte predtým, než pošle dvojka pôvodný diel do dôchodku a zaujme definitívne miesto v mechanike PS2. Mnohých možno zaujíma, čo nové prináša hra počas samotného koncertovania na pódiách. V prvom rade je to zvýšenie obtiažnosti a väčšia výzva oproti predchodcovi. Za druhé neexistuje. Guitar Hero II používa rovnakú hernú mechaniku, čo znamená, že sa snažíte triafať (držaním tlačítka na krčku a udrením do strún) noty na dodávanej plastovej gitare.

Nesmrteľná klasika

Čím viac nôt, tým viac bodov a ak sa vám podarí zahrať pasáž s notami v tvare hviezd, tak môžete vztýčením gitary aktivovať Star Power, čo je zdvojnásobenie aktuálneho násobiča. Klasické noty sú doplnené o akordy a po novom aj o trojité, zložené z troch nôt (nájdete ich iba od obtiažnosti Hard). Kto mal možnosť hrať pôvodný diel, tak v dvojke bude ako doma.

Na prvý pohľad nebadať na grafickom kabáte Guitar Hero II výraznejšie zmeny. To aspoň hovoria obrázky. Prakticky na layoute a rozložení ukazovateľov ani netreba nič meniť. Periférnym videním dokážete zaregistrovať podľa farby, koľkokrát vám naskakujú body na konto a blikajúcou žiarou dáva najavo Rock Meter vedieť, že Star Power je naplnený. To, čo si počas hrania bohužiaľ nevšimnete, sú svetlá, dekorácie a stroboskopy reagujúce priamo na hudbu. Tieto efekty si poriadne vychutnajú iba diváci.

Nálada pódia sa mení v závislosti od rýchlosti partov, pomalá sa odrazí vo fialovom zafarbení, zábere na divákov, ktorí okamžite tasia zapaľovače a dvíhajú ich nad hlavy. Kapelníci sa viacej hýbu, robia pózy (kopanec od speváka atď). Scéna je zrazu živšia, čo sa odráža na pohlcujúcejšej atmosfére. Vy ste kapelou a kapela ste vy. Koncertovať budete na nových miestach, ako telocvičňa, cintorín, vo vynovených priestoroch RedOctane klubu a ďalších pódiách. K technickému spracovaniu nie sú žiadne výhrady, snáď len keby sa dali vypnúť stroboskopy. Niekedy vedia popliesť noty, hlavne ak máte aktivovaný na modro svietiaci Star Power.

Založ kapelu!

Najviac propagovaný, ale aj najviac prehliadaný (v našich zemepisných šírkach) bude pravdepodobne multiplayer. Head-to-head mód a bitka o body nenadchne tak ako geniálny kooperatívny režim. Ten sme v domácich podmienkach neodskúšali. Zatiaľ nám chýba druhá gitara a to bude aj problém väčšiny domácností. Za druhú gitaru zaplatíte totiž 45 EUR. S dvomi kapelníkmi však koncert naberá iné grády (dojmy z hrania kooperatívneho multiplayeru). Môžete si vybrať, či budete hrať na sólovke, gitare (rhytm), alebo base. Autori mysleli skutočne na všetko a obom hráčom dali možnosť nezávislého výberu obtiažnosti.

Dá sa vylepšiť ultimátna párty hra? Podľa dojmov, ktoré zanecháva na nás rockové stopy Guitar Hero II, je práve táto hra dôkazom, že nič nie je nemožné. Harmonixom dokonale nahrané cover verzie tých najväčších metalových a rockových hitov nás budú sprevádzať minimálne ďalší rok, kým sa neobjaví tretie ultimátne pokračovanie. Do kedy však budú autori vylepšovať, čo sa na prvý pohľad zdá nevylepšiteľné?

Guitar Hero II vychádza 24. novembra pre PS2 a začiatkom budúceho roka začne táto hudobná vecička okupovať aj Xbox360.