Postup kariérou je znázorňovaný akýmsi kalendárom, ktorý v rámci jedného dňa ponúka zväčša na výber 3 odlišné aktivity. Prvou je tréning (najprv si treba najať vhodného trénera). Ponuka tréningov je veľmi rôznorodá, od jednoduchého triafania sa na vyhradené miesta kurtu prejdete cez zhadzovanie kociek mahjongu (viď video) až po tie najnáročnejšie formy. Úspešné zakončenie tréningu je odmenené bodmi, ktoré môžete následne rozdeliť medzi spomínané vlastnosti. Navyše s narastajúcim progresom v kariére sa obtiažnosť tréningov zvyšuje (za ten istý čas trafiť viac cieľov atď.) a získavanie atribútových bodov v neskorších fázach hry dá pekne zabrať. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku - to platí aj v prípade Top Spinu. Natrénované údery sa vám zídu na turnajoch, či už malých, regionálnych, alebo neskôr na Grand Slamoch. Najznámejšie tenisové turnaje sa vám ale sprístupnia až po dosiahnutí určitého miesta v rebríčku hráčov a aby to bolo ešte komplikovanejšie, nemôžete naraz trénovať a zároveň sa zúčastňovať niektorej zo súťaži. V jeden deň teda môžete buď trénovať, alebo hrať turnaj, je teda len na vašom rozhodnutí, či budete vylepšovať svojho hráča alebo sa radšej prebíjať smerom k prvým miestam rebríčku, aby ste si konečne mohli zahrať Wimbledon. Aby ste to mali pri rozhodovaní ešte ťažšie, v kalendári sa vyskytujú aj zaujímavé udalosti, kedy výhrou na špeciálnom turnaji môžete získať nového sponzora (Adidas, Wilson, Fila, Nike...), prípadne v pohári národov reprezentovať rodnú krajinu.
Mód kariéra je do hry implementovaný s jasným zámerom – udržať a zabaviť vás pri Top Spine čo najdlhšie. Úplne odlišne sú koncipované ostatné módy, ktoré nájdete v základnom menu. Turnaj a exhibičný zápas sú samovysvetľujúce pojmy a netreba sa k nim obšírnejšie vysvetľovať. Jednoduchá vybranie hráča, typu zápasu (2 alebo 4 hra), kurtu, pravidiel a okamžite hráte jeden, resp. zápasov po sebe. Ešte jednoduchšiu cestu k rýchlej zábave ponúkajú party games. Tri vtipné variácie na tému tenis sa dajú odohrať len pri dvoch a viacerých živých hráčoch, ale verte mi, stojí to za to. Prehadzovanie tikajúcej bomby, ničenie súperovho tehlového múru a prefarbovanie jeho strany kurtu svojou farbou dokážu zabaviť viac, než výhra kanárom nad Federerom. Zoznam herných módov ukončuje multiplayer s klasickou dvojhrou alebo štvorhrou schovanou ako príslovečné eso v rukáve.
Gamepad. Jediné slovo, ktoré potrebujete vedieť o tom, ako sa hra ovláda. Neviem si predstaviť, ako sa TS2 hrá na klávesnici, ale môj súkromný typ je, že veľmi zle. Táto hra (rovnako ako ďalšie športové tituly) je proste stavaná na ovládanie gamepadom po všetkých stránkach. Či už pohyb po kurte, alebo umiestňovanie loptičiek do vami zvolených sektorov kurtu sa musí jednoznačne pohodlnejšie vykonávať analógovou páčkou než šípkami na klávesnici. V ponuke úderov je len jeden taký, ktorým vždy zahráte do kurtu, pretože pri všetkých iných (údery s rotáciou, kraťasy a lob) už musíte mať umiestnenie v oku, presnejšie povedané v prstoch, keďže v TS2 neexistuje žiadny ukazovateľ dopadu loptičky (aspoň v PC verzii). Príliš dlhé pridržanie páčky má za následok aut aj z veľmi jednoduchej lopty, na druhej strane sa takto dajú po dostatočnom precvičení dávať krásne údery na čiaru. Toto všetko znamená hlasný umieračik pre klávesnicu, dobrý tenis sa jednoducho klávesmi zvládnuť nedá (jedine s extrémnou dávku masochizmu). A to som ešte nespomenul tzv. risk údery a podania, čo sú vlastne nechytateľné bomby (resp. údery tesne za sieť), ktoré si vyžadujú stlačiť príslušné tlačidlo v správnom momente, ktorý trvá zlomok sekundy. Odmenou zas podarený riskshot je takmer istá víťazná loptička, zvládnutie tejto činnosti ale znamená pomerne veľa času stráveného tréningom.
Hneď po tom, čo tenisti v úvode zápasu vyjdú na dvorec a začnú sa rozcvičovať, všimnete si ďalšie veľké pozitívum TS2. Detailnosť grafiky je dych berúca, podoba s reálnymi tenistami takmer dokonalá. Stavím sa, že ešte aj vystúpené žily a materské znamienka majú modely tam, kde ich skutočné predlohy. Prostredia a spracovanie kurtov v ničom nezaostáva za modelmi postáv. Paradoxne lepšie vyzerajú vymyslené tenisové areály na rôznych exotických (park, telocvičňa, čínska záhrada, prímorské mestečko, ghetto) miestach, pretože si tvorcovia mohli na úkor zvýšeného počtu divákov dovoliť pohrať sa s objektmi, animáciami a dotváraním celkovej atmosféry konkrétneho areálu. Väčšie tenisové stánky naopak trpia klasickým neduhom všetkých športov – veľkým počtom málo detailných divákov. Animácia tenistov je rovnako kvalitná ako ich grafické spracovanie. Veľmi živo vyzerajúce pohyby po kurte, jednotlivé údery, vrhanie sa za loptičkami, vyjadrované emócie, zahrievanie a rozťahovanie sa medzi jednotlivými loptičkami, to všetko dotvára skvelý dojem z vizuálnej stránky TS2.
Stále nedopracovaným prvkom, ktorý sme mali možnosť zažiť už v prvom dieli série, je nastavovanie zápasov v režime kariéra. Zatiaľ čo v ostatných typoch zápasov je sprístupnená možnosť voľby dĺžky setov a ich počet, v kariére táto funkcia chýba (aspoň som ju teda v žiadnom nastavení ani po dlhom hľadaní nenašiel) a budete si musieť vystačiť s prednastavenými parametrami. Nepáčili sa mi ani dlhé loadingy, najmä pri vstupe do základného menu kariéry, ktoré po čase začnú poriadne liezť na nervy.
Telesne aj duševne je Top Spin 2 na vás pripravený výborne. Za skvele vyzerajúcim vizuálom sa ukrýva ešte lepšia hrateľnosť, prepracovaný mód kariéry, minihry a ďalšie vychytávky. Navyše, všetko s plnou licenciou a širokou ponuku svetoznámych tenistov. Keďže u nás ešte tenisová sezóna nezačala a my si na prvé reálne dotyky s loptičkou pár mesiacov počkáme (ak nerátame hranie v krytých halách), je Top Spin 2 najlepšou cestou, ako si nateraz vychutnať tento nádherný šport aspoň na obrazovkách našich počítačov. Game – Set – Match.