Bojové monštrá prezrádzajúce svoju prítomnosť len zlovestným hukotom piestových motorov boli vždy inšpiráciou pre tých, čo uprednostňujú neférový lov, kedy sa ale aj z obávaného lovca môže stať v zlomku sekundy iba obyčajná bezbranná korisť. Ako sa však vraví, bojové vrtuľníky sú strojmi, pred ktorými sa neoplatí utekať, pretože zbytočne umriete unavení. Či budete aj vy unavení z hrania tohto už v poradí tretieho titulu od G2 Games zameraného na akčnú simuláciu vrtuľníkov zistíte nižšie.

Na preháňanie koristi po bojisku dostanete k dispozícii dva vrtuľníky patriace medzi technologickú špičku dnešnej doby. Prvý z nich je projekt americkej armády, ktorý sa medzičasom v roku 2004 zastavil a tak ostane navždy iba vo forme neúplného prototypu, RAH-66 Comanche. Druhý z nich je momentálna špička ruskej bojovej techniky Ka-52 Alligator (v hre mylne nazývaný ako Hokum), zavedená do ruskej výzbroje okolo roku 1996. Ak však čakáte ich precízne spracovanie podľa reálnej predlohy, tak čakáte zbytočne.

V podstate nikto nevie, aké by mal možnosti a schopnosti Comanche, ak by bol dokončený, a tak simulácia v tomto prípade nie je možná a dokonca sa autori ani o žiadnu nesnažili. Vlastnosti a charakteristiky oboch bojových helikoptér sú v podstate navlas rovnaké a s Comanchom si neužijete ani avizovanej schopnosti stealth. Nerealistické je dokonca aj ich použitie a nasadenie v boji. Hlavne prieskumný Comanche je využívaný ako plne útočná helikoptéra a Ka-52 v realite využívaná ako podporná platforma pre útočiacu letku niekoľkých Ka-50 Hokumov je tak isto využívaná ako útočná helikoptéra. To by ešte nebol taký problém, keby ste do útoku často nešli úplne sami, čo je úplne mimo všetky taktické zvyky.

Ako simulátor sa Enenmy Engaged 2 nespráva ani v prípade stvárnenia moderného bojiska či moderných bojových jednotiek. Skôr čakajte akčnejšie zameranú simuláciu nielen po stránke letového modelu, ale aj po stránke avioniky, umelej inteligencie, bojových úloh či samotných zbraňových systémov. Nanešťastie nepôsobí presvedčivo ani čo sa týka atmosféry krutého, nemilosrdného prostredia, kde je každá chyba osudná, ale skôr prázdne, opustene. Nie je v ňom žiaden život a ak predsa len na nejaký natrafíte, tak vás o reálnosti sveta rozhodne nepresvedčí. Mapy bojiska zapĺňajú veľmi predvídateľné jednotky reagujúce na okolnosti jednoducho, čím vytvárajú priepasť medzi vami a počítačom ovládanými jednotkami. Neraz som mal pocit, že ma až šetria, prípadne, že sa šetria medzi sebou navzájom a ja som jediný zlý pilot na mape.

Tri oblasti, kde sa všetky tri kampane odohrávajú, nepatria k najmenším, i keď mohli by byť aj väčšie, ale to by potom vzhľadom na zvláštnu filozofiu autorov využívania zbrojného arzenálu bolo všetko ešte horšie. Autori totiž do hry implementovali iba zbrane krátkeho dosahu a tak sa vám nestane, že vás bude zameriavať radar z väčším dosahom ako je ten váš, že bude po vás páliť niekto zbraňami ďalekého dosahu alebo niekto, o kom by ste nevedeli. Jediné, čo nájdete u seba či vašich nepriateľoch, sú klasické kanónové systémy a systémy s raketami krátkeho dosahu, respektíve s maximálnym dosahom 10 km u vás a u nepriateľa 8 km (podobne sú spracované aj radary).

Je to asi pre zníženie obtiažnosti, aby po vás nepálili mimo vášho dosahu a aby ste boli vždy vo výhode. Takto sa stačí opatrne priblížiť k cieľu, tak aby ste neboli vy v jeho dosahu, ale on vo vašom, a nudiť sa. Niekedy to ide až tak ďaleko, že máte dokonca ako vrtuľník prevahu aj nad stíhačkami určenými na vybojovanie vzdušnej nadvlády. Jednoducho na kruté realistické prepracovanie moderného bojiska a systémov, ktoré vás vtiahne do deja, zabudnite.

Vtiahnutiu do deja určite nepomôže ani umelá inteligencia nepriateľov. Často vás nemilo prekvapí svojou nízkou úrovňou. V prvom rade, vaši wingmani sú neraz úplne zbytoční a v podstate je lepšie sa sústrediť na situáciu a poradiť si sám, ako sa spoliehať na pomoc od nich. Ak reagujú, tak väčšinou pomaly a nesamostatne. Podobne je na tom všetko, čo je počítačom ovládané, hlavne čo sa týka leteckých jednotiek. Neraz doletia na miesto určenia nad nepriateľské jednotky, otočia sa a letia spať, prípadne sa nechajú zostreliť. Pozemné jednotky sú už o niečo životaschopnejšie, ale to bude asi aj ich jednoduchšou situáciou oproti vrtuľníkom či lietadlám.

Ak si myslíte, že to hlboký príbeh a napínavé misie napravia, mýlite sa. Príbeh v podstate nie je žiadny ani u jednej z troch kampaní. Ku každej sa na začiatku dozviete tri štyri vety o ich pozadí (v manuáli je ich o niečo viac) v Libanone, Kórei a v Číne (Tajwane). K tomu všetkému sú všetky tri zápletky úplne bez geopolitickej logiky, čo pôsobí značne neprofesionálne. Kampane fungujú tak, že na začiatku každej z nich ste v určitej východzej pozícii tvorenej niekoľkými strategickými bodmi ako sú základne, lietadlové lode, elektrárne, logistika a iné strategické body najvyššej dôležitosti. Počítač vyhodnocuje situáciu na základe čoho potom automaticky sám vytvára misie, ktoré môžete, i nemusíte prijať.

Ak ich prijmete, stačí si už len vybrať niektorú z dostupných helikoptér na rôznych základniach (môžete zasadnúť aj do helikoptéry vo vzduchu a prebrať kontrolu) a ak nie, počítač ju časom sám pridelí niektorej inej dostupnej jednotke. Takto bojujete a plníte misie až jedna zo strán nepríde o dané strategické postavenia, čím dosiahnete víťazstvo či porážku. Hrateľnosti by určite pomohlo, keby sa dali jednotlivé misie vytvárať a prideľovať jednotkám v nejakom generál móde, ale takúto možnosť tu nanešťastie nenájdete.

Takto sú misie len automaticky generované na základne situácie na bojisku, čo vám dáva v podstate neobmedzený počet misií, ale na druhú stranu tieto misie sú všetky rovnaké a veľmi jednoduché bez zvratov, nápadov a komplexnosti. Ak by vám kampane nestačili, máte ešte možnosť skirmishu či voľného letu, avšak na editor misií zabudnite. Ako ďalšiu možnosť merania síl tu je multiplayer proti kamarátom cez priame IP v ktorejkoľvek z kampaní zo singleplayeru.

Čo mnohých reálne zameraných pilotov sklame, je absencia realistického letového modelu. Nie je najhorší a pohybuje sa niekde medzi realitou a úplnou arkádou, vo väčšine prípadoch však bližšie k arkáde. Je kompletne naskriptovaný, často chybný, ba dokonca sú v ňom zapracované aj mylné predstavy autorov o chovaní moderných vrtuľníkov. Týmto neduhom netrpí len spracovanie vrtuľníkov, ale aj chovanie zbraňových systémov (ako napríklad horiaca raketa po celú dobu letu, palubný kanón je 100 % presný na akúkoľvek vzdialenosť dokonca aj počas manévrovania...), avioniky (žiadne rušenie, systémy pracujú arkádovo…) a podobne. K tomu akčný model poškodenia, ktorý vám dovoľuje zniesť úctyhodnú nádielku olova či rakiet uberá z pocitu reality či strachu z nepriateľa. Na druhú stranu, vyznávačov jednoduchších simulátorov to môže potešiť, čo však nie je argument, pretože v realistických simulátoroch máte po nastavení obtiažnosti tieto možnosti taktiež.

Čo však určite nepoteší nikoho, je úbohé grafické spracovanie. Svet je prázdny, uvidíte minimum stĺpov, stromov, domov, tratí, staníc, tovární, dôležitých pre tento typ simulácie. Jednoducho väčšinu času letíte cez úplne prázdne prostredie, pretože takmer celé mapy sú úplne holé a ploché. Textúry sú biedne a modely jednotiek niekoľko rokov pozadu (okrem modelu niekoľkých hlavných vrtuľníkov). Ani jedna jednotka nemá model poškodenia znázorňujúci postupné ničenie stroja či jeho častí, len dva stavy - normálny a zničený. Efekty v ničom nezaostávajú a potvrdzujú pocit, že autori predložili znova takmer tú istú hru, ako naposledy, len s minimálnymi zmenami. K tomu všetkému vágne zvukové spracovanie bez akýchkoľvek špeciálnych efektov, ktoré je tak isto niekoľko rokov staré a neprispieva k dobrému pocitu z virtuálneho sveta.

Celkovo pocit z Enemy Engaged 2 nie je vôbec pozitívny hlavne preto, že presne tento titul tu už raz bol. Autori opäť vydali tú istú hru a ten kto si ju už raz za peniaze kúpil, to môže vnímať ako krádež.. Naopak, tí ktorí ho ešte doma nemajú, mali by zvážiť, či tak urobia. Ak hľadáte realistický simulátor bojových vrtuľníkov so všetkým, čo k tomu patrí, hľadajte ďalej. Ale ak hľadáte nenáročný simulátor helikoptér bez reálneho bojiska, bez autenticity a nevadí vám ani slabé technické spracovanie či na vlas rovnaké, jednoduché a časom nudné misie, tak je Enemy Engaged 2 pre vás možno tá správna voľba.