Folklore je v poradí už druhá hra od zoskupenia Game Republic, ktoré sa nechválne preslávilo obrovskými krabmi v nemenej slávnom launch titule Genji: Days of the Blade. Po samurajskej akcii sa japonské štúdio vydáva do sveta rozprávkových kníh prebúdzajúc tie najtajnejšie sny aj u tých, ktorým nič nehovoria zázraky, víly, kráľovstvá a monštrá. I keď Folklore spadá do inej škatuľky, nesie mnoho spoločných čŕt identifikujúc tak tvorbu japonského štúdia.

Game Republic sa učí. Na druhom next-gen titule je vidieť pokrok, nie však tak dramatický, aby roztopil ľady pochybností a obáv. Áno, pribudla manuálna korekcia kamery, dokonca sa prostredia vymanili spod vplyvu stereotypu a plochej jednotvárnosti. Folklore napriek tomu pôsobí mŕtvolne staticky a prázdne, presne tak, ako by si bežný smrteľník predstavoval svet mŕtvych (Netherworld), kam budete s dvojicou hrdinov pravidelne chodiť na návštevy k polomŕtvym, zisťovať pravdu a pátrať v minulosti.

Po stopách dinosaurov

Patrí to k folklóru Game Republic. Trénované oko okamžite spozná rukopis a ak sa bude dívať pozornejšie, tak zistí, že za tými lentilkovskými farbičkami vypĺňajúcimi sladkasté kulisy sa skrývajú rovnaké nástrahy. Spomínaná kamera s prívlastkom poloautomatická vystavuje hráča do tzv. slepej škvrny a bezmocne ho necháva s ukotveným pohľadom pobehovať smerom von z obrazu, bez toho, aby vedel, čo leží pred ním. Orientácia podľa minimapy je tentoraz jednoduchšia, ale beda ak zablúdite. Veľká mapa neukazuje vašu aktuálnu pozíciu, iba segment, kde sa nachádzate!

Úvodný, vláčny rozbeh si tyká s pravými JPRG. Opäť však ide o vlastnú interpretáciu herného systému s cieľom osloviť predovšetkým západné obecenstvo. Špičkové predrenderované filmy spôsobujúce jemné stoporenie u niektorých jedincov s tak typickou koncentráciou na vlasy hlavných postáv ostro kontrastujú s výmyslom, ktorý tvorí koláž statických komixových stripov s roboticky animovanými 3D polygónovými postavami, pričom celý okraj obrazovky je oblepený listami stromov v ružových farbách ako denníček pubertiačky.

Autori pri Genji 2 neváhali zaplniť celý Blu-ray tuctom jazykových mutácií. Pri Folklore na voice-overy všetkých postáv, ktoré mali byť jednou z devíz next-gen hier akéhokoľvek rozsahu, jednoducho nezostalo. Syndróm nemých JPRG sa dá odpustiť vďaka tonám textu, ale pri obrovskej kapacite nosného média PS3, by počas rozhovorov človek čakal viac ako lacné modely vystupujúce ponad hernú plochu a bubliny s textami. Aj preto Folklore na prvý pohľad pripomína mnohé hry zo starej generácie, len je vybavená lepšími efektami.

V úvodnej úrovni je odfláknuté prostredie dediny Doolin maskované filmovým depth of field, časté nahrávanie medzi jednotlivými časťami mapy ala Silent Hill však už nemá šancu nič ospravedlniť. Čierna obrazovka s malým logom v pravej dolnej časti sa pri častom prechádzaní medzi lokalitami spojené s lovením príšer a prieskumom terénu sa objavuje až nezdravo často.

Alica v krajine Krotiteľov duchov

Folklore nie je učebnicovým príkladom, ako by mala vyzerať hra na PS3. Jej herný systém je už iná kategória. Úvodné dve hodinky strávené zoznamovaním sa s hernou mechanikou a tápaním v podivnom kolotoči duálneho príbehu, na ktorý sa pozeráte dvomi pármi očí, prehltnete a ponoríte sa minimálne tak hlboko, ako to len hra dovolí. Zámerne som sa vyhol ponoreniu až po uši. Motivačný faktor je spočiatku veľký, ale až finálna hrateľná verzia ukáže, či nastolené tempo vydrží až do konca, alebo upadne do stereotypného pobehovania a lovenia monštier iba za účelom rozlúsknuť záhadu celej story.

Začiatok nemožno označiť za nevinný. Pozvánkou do dediny mŕtvych je pre investigatívneho novinára bulvárneho plátku Keatsa volanie o pomoc a zmetený ženský hlas v telefóne, ktorý zmieňuje víly. Pre žurnalistu ide o ideálnu príležitosť napísať článok svojho života. Mladučkú Ellen na bohom opustené miesto dovedie list od dávno mŕtvej matky. Prvé stretnutie s ňou končí tragédiou na vysokom brale. Postava zabalená do deky sediaca na okraji útesu nevykazuje žiadne známky života. Tajomná vlna energie ju zhodí do hlbokej priepasti a nad oboma hrdinami sa sťahujú mraky. Kto v uzatvorenej komunite bude veriť tomu, že priateľský rozhovor a stretnutie s milovanou osobou ukončil vietor? Kto bude veriť cudzincom?

Ellen a Keats sú obdarení schopnosťou presúvať sa medzi svetmi živých a mŕtvych. Vidia prízraky, dokážu s nimi komunikovať a odovzdávať správy. Očistcom pre oboch je odhaliť skutočnú minulosť a od mŕtvych sa dozvedieť, kto bol na útese a kto zaútočil na Ellen pri jej prvej návšteve ríše mŕtvych. Príbeh niekde na rozmedzí tradičného dobrodružstva o záchrane sveta a dospelej rozprávky na vás chŕli v prvých okamihoch sériu nesúvisiach udalostí. Jednotlivé časti skladačky po opakovaných návštevách alternatívnych svetov začnú do seba zapadať a minulosť odhalí nejeden zákerný čin a rodinnú drámu.

Hľadaj a absorbuj

Oboch hrdinov čaká dlhá cesta naprieč nebezpečenstvom nasýtenými svetmi. Drobných škriatkov začnete po vstrebaní potrebného množstva informácií potrebných na prežitie ignorovať a začnete loviť. Ellen a Keats nedisponujú žiadnymi zbraňami. Sú psychickými bojovníkmi, využívajú silu polapených monštier. Základom sú esencie (id) jednotlivých nepriateľov, ktoré z nich SIXAXS-om vytrhávate. Príšerku načnete údermi a keď sa jej id sfarbí na červeno, máte možnosť pohltiť energetickým bičom esenciu.

Kážda nová esencia má inú silu, iný typ útoku a spôsobuje iné zranenia. Zbieranie duší pripomína lovenie Pokémonov a dokáže byť poriadne návykové. Pri silnejších nepriateľoch treba vhodne kombinovať jednotlivé útoky, aby ste z nich vytrhli esenciu a tú zase použili pri boji s ešte silnejším nepriateľom a tú zase v súboji s bossom atď. Naraz disponujete iba štyrmi typmi útokov, v pohodlnom okne inventára sa dá však v okamihu namapovať na akčné tlačítka nová sada. Bez správnej taktiky a používania správnych útokov nikdy nezískate vzácne esencie.

Vašim často konzultovaným sprievodcom vo svete esencií je beštiár, kniha, kde vám postupne pribúdajú nové a nové stránky popisujúce stratégiu boja a slabiny nepriateľov. Jednotlivé útoky sa postupne vylepšujú a dochádza aj k evolúcii, kedy ich sila a spôsobované zranenia narastajú po splnení limitov (absorbovať 10x rovnakú esenciu atď.) Všetko sa deje automaticky, bez potreby distribuovať získané skúsenosti medzi útoky či vlastnosti. Hra vám iba oznamuje, že ste dosiahli novú úroveň útoku so silnejším útokom.

Pravý Folkór?

Po štyroch odohraných kapitolách (na striedačku pre Ellen a Keatsa) môžeme smelo prehlásiť, že ide o nenáročnú akčnú RPG s nízkou obtiažnosťou. Vo svetoch sa po opustení jedného segmentu respawnujú nepriatelia a vám sa otvára priestor na poriadne naboostovanie získaných esencií. Aj takýmto malým podvodom sa vám podarí prvého bossa z močiaru umlčať skôr, než vypustí z papule uši trhajúce zvuky. Pár dobre mierených úderov správnym útokom a už SIXAXIS-om vyťahujete dôležitú esenciu z jeho tela.

Folklore akoby z oka vypadol z nejakého rodinného animáku režírovaného Burtonom. Aj pre tú zvláštnu ponurosť je Netherworlds istým spôsobom uveriteľný a dávate za pravdu tvorcom, že ak by existoval svet plný škriatkov, agresívnych víl, vysokej zvery s blanami medzi parohami, hovoriacich strašiakov, neviditeľných mentorov a bezmocných duší, vyzeral by presne takto. Hra nebude patriť medzi špičku vo svojom žánri, motivujúce lovenie monštier a prehľadanie každého kúta si svoju cieľovú skupinu isto nájde.