Mať strach z niečoho je podľa mňa rovnako prirodzené, ako mať pud sebazáchovy. Je síce pravda, že niektorým exotom ani jedna z uvedených vecí nič nehovorí, ale tieto osoby zvyčajne končia za mrežami, prípadne s nejakým nepekným (smrteľným) úrazom. Našťastie (no, ako pre koho :-)), drvivá väčšina populácie musí počas svojho života čeliť najrozmanitejším fóbiám a strachom, pričom neraz sa jedná o mory, priam vystrihnuté z Nočnej Mory. Verte neverte, aj ja trpím celou radou podivných fóbií, pričom spomedzi všetkých mi nedá nespomenúť jednu, nad ktorou krútil hlavu aj pán doktor psychológ.

Jednoducho sa desím vankúša, prepichnutého ihlicou. Skrátka, z času na čas sa v noci zobudím totálne vystresovaný po tom, ako mi niekto vo sne, priamo pred mojimi očami, prepichne vankúš. Šialené, však? Ja viem, viem. Každý sme iný a zatiaľ čo sa ja desím uvedenej bizarnosti, niekto sa bojí vody, výšok či dokonca aj práce. Hovorí sa tomu alergia na robotu, či syndróm tulenej nemoci. Ale to len tak na okraj z medicíny.

Čo uvedenými riadkami chcem naznačiť, je skutočnosť, že aj napriek osobným démonom nás strach doslova baví, o čom svedčí aj dlhoročná a masovo populárna hororová séria Silent Hill, ktorá sa okrem patrične kvalitných pokračovaní dočkala aj nemenej zaujímavého filmového spracovania, považovaného za najlepšiu filmovú adaptáciu počítačovej hry. Autori samozrejme nespia na vavrínoch, čoho výsledkom je aj dlho pripravovaný, ale zato skutočne prvý survival horor pre platformu PSP, ako inak zo sveta Silent Hill. A zatiaľ čo ostatné štúdiá majú len plné ústa slov, Climax nám v podaní Origins predvádza, že PSP-čko je rovnako vhodné na horory, ako aj jeho dospelejšie kolegyne. Prečo?

Je azda zbytočné polemizovať o tom, či je, alebo nie je, úspech Silent Hill založený na kvalitných príbehových líniách, neraz odhaľujúcich aj to, čo by sme sa radšej ani nechceli dozvedieť. Z tohto hľadiska bolo teda už od počiatku vývoja Origins jasné, že o zaujímavú story ani tentokrát nebude núdza. Výsledok ale predčil aj moje očakávania. Mali sme tu osudy otca hľadajúceho dcéru, manžela hľadajúceho svoju mŕtvu manželku či dcéry hľadajúcej svojho mŕtveho otca :-) (dokonalá família, pozn. Junker). Tentokrát sa ale ocitneme v koži vcelku nezaujímavého kamionistu Travisa Gradyho, ktorý aby si zjednodušil cestu, rozhodne sa ísť skratkou cez Silent Hill. Samozrejme, do cesty sa mu postaví samotné stelesnenie zla v podobe Alessy a tak je náš hrdina prinútený vydať sa do hororovej metropoly, s cieľom prísť na kĺb záhadnej udalosti.

A tu sa začína pomaly odvíjať klbko desivých skutočností popisujúcich prvú obeť, ktorú si pre svoje diabolské plány malé a značne zlomyseľné dievčatko vytipovalo. Postupne sa tak oboznámite s osudom navonok vyrovnanej postavy, čo ho vedie k ďalšiemu a hlbšiemu prieskumu mestečka Silent Hill a prečo je vlastne pre malú Alessu tak dôležitý. Bez ďalších výraznejších spoilerov vám už len naznačím, že detstvo malého Travisa ani náznakom nebolo ideálne a ak by som mal jeho osud prirovnať k niektorému SH charakteru, bola by to rozhodne Angela, rovnako ako Travis predstavovala len nevinnú obeť. Nie, vražda, smilstvo ani iný smrteľný hriech nášho hrdinu neťažia a tak bude do víru udalostí skutočne vtiahnutý len nedopatrením.

Podanie výborného príbehu je v duchu dospelých Silent Hillov na špičkovej úrovni. Je jasné, že v tomto žánri a v tejto sérii by bola nejaká radikálna zmena skôr na škodu než na úžitok a preto sa môžete opäť tešiť na klasickú schému riešenia elementárnych logických problémov, mixnutú so všade prítomnými bitkami s nepriateľmi. Dokonca aj inventár je až na pár drobných úprav takmer identický s predchodcami, takže fanúšikovia série budú v Origins ako doma. Výrazným odklonom od predošlých dielov je ale pestrá a doteraz ešte nevidená škála lokácií, elegantne tak zavrhujúc SH klišé v podobe nemocnice či zábavného parku.

Teda, do nemocnice sa dostanete, ale nebude to Brookheavenská a rozhodne sa v nej dlho nezdržíte. Tešiť sa ale naopak môžete na značne rozsiahle sanatórium či vskutku originálne divadlo, zavŕšené pobytom v moteli, tak trošku pripomínajúcom ten z Mlčania Jahniat. A ako už býva zvykom, nebude chýbať ani alternatívna realita, do ktorej môžete po novom vstupovať cez akékoľvek zrkadlo, na ktoré počas potuliek pokrúteným svetom narazíte. A verte mi, hra túto skutočnosť hojne využíva a aj keď sa niektoré zóny budú sprvu javiť ako príliš rozľahlé, vďaka chytro rozmiestneným obmedzeniam a zrkadlám sa vám ihneď vryjú do pamäte.

Čo rozhodne stojí za zmienku, je bojový systém. V praxi sa jedná o asi najnešťastnejšie riešenie, aké mohlo vzniknúť a pokiaľ by som mal určiť najslabší článok Origins, boli by to práve boje. Nieže by boli nejako obtiažne, alebo nehrateľné, oni sú totižto totálne primitívne! Jedno tlačítko na útok a to je všetko. Žiadne kombá ani taktické hmaty, len sekáte hlava nehlava, až kým potvora neskape. Navyše, nedostatok munície do streľných zbraní vás núti naplno využívať tie nablízko a tak sa neraz ocitnete v situácii, ako to do chudáka mutanta režete nožíkom na maslo či dokonca stojanom na dáždniky. Našťastie, v týchto okamihoch sa budete môcť dokonale pokochať úžasne hnusnými a desivými monštrami, na ktorých popis ani nenachádzam slov. Pozitívne na nich aspoň ale je, že autori na ich rozmanitosti nijak nešetrili a tak sa nemusíte obávať, že sa k vám rozbehne 4x ten istý psohlavec či 5x identický mongoloprasoid. Osobitný odstavec by si potom zaslúžili aj súboje s niektorými bossmi, na ktorých dizajne musel pracovať skutočne len pomiatnutý jedinec.

Mali sme tu Daxtera, mali sme tu Killzone, a teraz tu máme Silent Hill Origins. O čom vlastne hovorím? No predsa o priam neuveriteľnom technickom spracovaní, ktoré sa môže smelo porovnávať s akýmkoľvek vizuálom, videným na PS2. Niektoré scény a lokácie sú dokonca natoľko majstrovsky zvládnuté, až sa človeku nechce veriť, čo všetko tá malá mašinka zvládne. Výborné detaily postáv a netvorov, úžasná hra svetla a tieňov, dynamické tiene či v neposlednom rade aj morbídne dekadentné lokácie, to všetko vykúzli na vašom PSP-čku nefalšované SH zážitky, na ktoré ste už od čias prvého dielu tak zvyknutí. Za dokonalým grafickým kabátom nezaostáva ani nemenej bombastická zvuková stránka, ktorá okrem klasicky výborného soundtracku z pera A. Yamaoky ponúka aj nespočet desivých pazvukov, drancujúcich vaše nervy do hraničnej nepríčetnosti. Samozrejme, veľa robia aj východiskové podmienky a tak si všetok ten horor naplno vychutnáte len v prípade, ak použijete kvalitné referenčné sluchátka (odporúčam Kossy) a zahalíte svoj brloh do absolútnej tmy. Až potom to bude tá správna hororová atmosféra!

Ako fanúšik tejto bezosporu úspešnej série som z handheldového pokračovania nadšený. Obavy z obyčajného portu totižto vystriedal len nemý úžas nad tým, ako desivo môže hra na tak malom displeji vyznieť. Je síce pravda, že inak vynikajúci dojem kazí nie príliš vhodná bojová zložka, ale povedzme si na rovinu; so súbojmi mala sága rodu Silent Hill odjakživa problémy a pokiaľ v nej človek nehľadá len čistokrvnú akciu v štýl Resident Evil, tento drobný nedostatok bude ľahko prehliadať. A konieckoncov, ide predovšetkým o silný príbeh na podklade unikátnych lokácií a z tohto hľadiska nemá Silent Hill: Orignis žiadnu konkurenciu. Treba viac dodávať?