Keďže už máte svojho nového miláčika vytvoreného, môžete sa vrhnúť do preskúmavania hlavného menu. Voľba okamžitej hry, sezóny a play off zaujme hneď na prvý pohľad a skúsení hráči sa ihneď začnú cítiť ako doma. Pocit bezpečia a istoty ale veľmi rýchlo zmizne, pretože v ponuke chýba zásadný prvok – dynasty mód. Nemôžete sa teda zahrať na generálneho manažéra, trénera a hráča v jednej osobe, nebudete môcť koučovať svoj tím po viacero sezón, nebudete najímať asistentov ani určovať výšku vstupného na zápasy. Túto ranu pod pás považujem za veľký nedostatok. Zvyšné herné módy vám dovolia vyskúšať svoje skilly v hraní po sieti, v tzv. skill challenge (tá je zaradené miesto slam dunk súťaže, čiže zabudnite na efektné smeče rámci All Stars zápasu a môžete zakývať pá-pá supermanovi či sfukovaniu sviečok na torte), v dvoch streleckých minihrách a v NBA Replay. Posledný mód je celkom zaujímavým spestrením, s vybraným hráčom sa budete snažiť zopakovať výkon niektorej zo superhviezd NBA z reálneho zápasu (streliť X bodov v jednej štvrtine, rozdať Y prihrávok a podobne).

Na chvíľku sa vrátim k online možnostiam. Podľa vašich potrieb môžete nastaviť dĺžku zápasu, uzamknúť kameru, obtiažnosť a dokonca môžete povoliť, či zakázať vytvorených hráčov kvôli rovnocennosti podmienok. Bohužiaľ však hru po internete hráva veľmi málo ľudí a tak sa budete tešiť, že si vôbec zahráte (ak budete mať obrovské šťastie a narazíte na súpera), a na akékoľvek definovanie podmienok sa z vysoka vykašlete.

Cez (neexistujúcu) kanceláriu manažéra, kumbál trénera a hráčske šatne sme sa konečne dostali až na ihrisko. Hoci titul všade sprevádzajú nápisy 1080p a HD Graphics, prvý pohľad (a s ním aj druhý, tretý, desiaty...) na palubovku vám v negatívnom význame vyrazí dych. Z tohtoročných troch basketbalových kráľov vyzerá NBA 08 z ďaleka najobyčajnejšie, najvšednejšie a najošúchanejšie. Priemerné modely hráčov, priemerne kvalitné textúry, priemerné animácie. Zúfalo odfláknuté hľadisko. Neošetrené detekcia kolízií medzi hráčmi a predmetmi, z ktorej vyplýva zabáranie sa do dosky, smeče cez obruč a ďalšie nepodarky. Ani s podobnosťou hráčov ich reálnym predlohám to nie je ružové. Iste, spoznať ich spoznáte, ale ak to pritiahnem za vlasy, to sa dalo už aj v NBA Live 97.

Dobre, grafika nie je všetko, poviete si. Nevýrazný hudobný podmaz s jednou, či dvoma dobrými pesničkami zamrzí, ale nie je to nič také, aby sme sa pri tom museli dlho zastavovať. Trochu závažnejší je problém komentára. Nudné, často sa opakujúce prejavy pôsobia z úst komentátorov nevierohodne, navyše tam, kde Live 08 ponúka vtipný rozhovor dvojice k veci, NBA 08 prináša len ako keby náhodne vygenerované jednoduché vety.

Poďme radšej od technických záležitosti k samotnému basketbalu. Tu už našťastie toľko kritizovať nebudem a len vďaka tomu si titul udržal aspoň priemerné hodnotenie. Donášky, smeče, crossovery, nahrávky, strely, to všetko NBA 08 má. Nechýba potrebná dynamika, hra tiež ponúka obľúbené rýchle zmeny obranných či útočných stratégií. Hráči sa po ihrisku snažia pohybovať rozumne, dokonca si ľahko môžete vynútiť, aby sa pomocou clony uvoľnili. Časté a pritom realistické spracované vypichnutia lopty spôsobujú, že zápasy sa prelievajú z jedného konca ihriska na druhý v rýchlom slede. Čo by chcelo dopracovať, je hra pivotov, ktorí popri rýchlych krídlach akosi v podaní Sony hrajú druhé husle.

K ovládaniu mám pár pozitívnych a pár negatívnych poznámok. KONEČNE sme sa dočkali dobre spracovaných alleyoop-ov. Stlačením príslušného tlačidla sa voľný hráč rozbehne ku košu a je na vás, aby ste v pravý čas stlačili druhé tlačidlo na prihrávku. Dokonalé načasovanie je odmenené efektným zakončením, naopak ak niečo posekašlete, lopta neškodne odletí do outu a smečuchtivý hráč preletí naprázdno vzduchom. Ďalšie malé plus si autori zaslúžia za shot meter, čo je v podstate ukazovateľ presnosti. Ten sa zobrazuje automaticky nad hlavou hráča, ktorý strieľa, a ak sa ho naučíte ovládať, tak sa z vás rýchlo stane basketbalový sniper. Horšie je, že sa táto „zbraň“ sa často využíva v multiplayeri, kedy vášmu protihráčovi stačí jeden dobrý trojkár (shot meter sa u neho ovláda ľahšie) a nasáčkuje vám bez problémov jednu trojku za druhou pri takmer 100 % úspešnosti.

Na druhej strane metaforického múru stoja prihrávky. Je pekné, že si dĺžkou stlačenia regulujete, či má byť prihrávka vzduchom alebo od zeme, ale vyhradiť extra tlačidlo no-look pass sa mi zdá ako príliš veľký luxus. Radšej by mohli byť rozdelené pohyby pre smeč, resp. donášku, alebo sa tlačidlo dalo využiť iným spôsobom. Pohybové senzory SIXAXIS-u slúžia najmä pri obrane, konkrétne pohybmi dole alebo hore určujete, ktorý priestor sa budete snažiť vykryť (teda efektívne môžete brániť buď lobovým prihrávkam, alebo pasom od zeme). I v útoku sa senzory dostanú k slovu formov otočiek, naznačovaných prihrávok a špeciálnych crossoverov.

Opakované a spomalené zábery vedia byť efektným doplnkom každého športu. Nie však v prípade NBA 08. Spomaľovačky sa totiž spúšťajú ešte počas hrania: hráča zaberie kamera v najefektnejšom zábere, teda väčšinou z hora, a vy sa máte kochať pohľadom na vydarený smeč. Vychutnávanie dunku však platí iba v prípade, že smečujete vy. Keď smečuje oponent, tak už spomalený záber smečujúceho hráča zaberajúci celú obrazovku taký super nie je. Napriek tomu, že okolo neho máte svojich troch obrancov a teoreticky by ste ho mohli začiapkovať, s tým totiž nemôžete nič robiť (maximálne tak na slepo stláčať tlačítka). Frustrujúce.

Rovnako nepochopiteľná je pre mňa signalizácia doskokov. Svetlým blikajúcim krúžkom je presne zobrazené miesto dopadu lopty po nepodarenej strele. Na jednej strane to asi má uľahčovať doskoky, na druhej strane ihneď po vystrelení viete, či bude pokus úspešný, alebo nie. Ak sa na palubovke nič nezobrazí, ani sa o doskok snažiť nemusíte, lebo viete, že kôš padne. Rovnaké to je pri streľbe trestných hodov či pri napínavých situáciách, kedy sa lopta točí po obruči a vy sa snažíte pohľadom nakloniť televízor, aby spadla dnu. Takto nejako to funguje v iných basketbaloch, v tomto sa o matrixovské triky bohužiaľ ani snažiť nemusíte.

Posledným klincom do rakvy, resp. do basketbalovej lopty, sú rozhodcovia. Zistiť, podľa akého kľúča pískajú napríklad prerážky, sa mi nepodarilo ani po niekoľkých desiatkach zápasov. Raz odpískajú faul útočiacemu hráčovi, raz obrancovi, a to bez ohľadu na to, či hráč kráča, beží alebo šprintuje. Sony zrejme rozhodcov celkovo nezaplatila podľa ich predstáv, a tak v niektorých situáciách nepískajú vôbec. Aby ste ma nepochopili zle, hra sa korektne pri akejkoľvek situácii mimo pravidiel preruší, ale nie vždy to je doprevádzané zapískaním rozhodcu. No a aby to úplne zabili, pískajú rozhodcovia fauly až po dokončení akcie. Príklad: útočíte na kôš, v dvojtakte vás faulujú, vy sa napriek tomu dostanete k strele, tá sa točí na obruči (pod košom nevidíte bielu značku, takže dopredu viete, že kôš padne), po chvíľke napätia (ehm) kôš padne a až POTOM sa ozve hvizd rozhodcu, ktorý vám pridelí ešte jeden trestný hod (a aj to len v polovici prípadov, v druhej polke hádžete bez odpískania). Možno si poviete, že je to maličkosť, ale atmosfére zápasov to rozhodne neprispieva.

Nemastný, neslaný elektronický basketbal, ktorého jediným zásadnejším pozitívom je to, že je to basketbal. Trochu krkolomné vyjadrenie vystihuje do detailu podstatu NBA08. Tých pár pozitívnych drobností nemôže súperiť s nezmyselnými „inováciami“ a NBA od Sony tak z veľkej diaľky hľadí na stálice od EA, resp. 2K. No a my, fanúšikovia deravých košov dúfame, že pokazenú chuť nám už o pár mesiacov napraví NBA Ballers: Chosen One.