Ubisoft a Free Radical zvolili veľmi zvláštnu formu rétoriky pre reklamnú kampaň Haze – teasovanie kapelou Korn, ktorá už dlhé roky vodu nemúti ako v dobe, keď položila základy nu metalu, a prostredníctvom filmovaných propagandistických videí verbujúcich mladíkov do armády spásy nadnárodnej korporácie Mantel. Nešťastne zvolená kombinácia skutočného a neexistujúceho, čo si želá byť skutočným, vyvoláva zvláštny pocit – cítite sa podvedení, oklamaní. Nie je to však tých pár stovák vyplatených na drevo, ani investovaný čas, ale práve to, že ste si dlho nechávali rozotierať med okolo úst a potom vám podstrčili tretiu triedu, ktorá má rovnaký obal, ale chutí už trochu inak. Verili sme Free Radical. Verili.

Mantel, ako nadnárodná spoločnosť kontrolujúca energiu, burzu, ekonomiku, politikov, armádu, je vykreslená absolútne bez autority, bez moci dosadzovať svojich ľudí na miesta senátorov. Namiesto toho je zastupovaná bandou feťákov na palube mobilnej základne, ktorá si razí cestu džungľou a sem-tam, ak sa niekto špatne pozrie na vojakov, tak mu ctení členovia dobre platenej armády nakopú ctený zadok. Vojaci sú neustále pod vplyvom Nectaru, čo je úžasný objav modernej medicíny. Je to droga a stimulant v jednom. Necítite bolesť, vidíte do diaľky, máte vyššiu silu, lietate v oblakoch a realita sa stáva čoraz viac zahmlenou a vy už nemáte vôbec žiaden úsudok, ale idete s davom.

A tak sa stane, že stúpite na kurie oko rebelom, ktorí si dovolili zostreliť zásobovacie lietadlo s Nectarom a túto drogu odcudziť. Rebeli dostanú neskutočný výprask, partia Mantelov sa s rehotom vracia na základňu a hrdina Shane Carpenter sa utápa vo svojich úvahách, či tie výkriky a spálené telá boli len výplodom fantázie alebo to bolo pokazeným dávkovačom drogy. Netrvá dlho a spod krídiel zlej spoločnosti je Shane vyslobodený zhodou náhod, aby uvidel skutočnú pravdu, otočil zbraň na svojho bývalého zamestnávateľa a hájil tie správne farby.

Dve bojujúce strany, dva konflikty (jeden tam vonku a zúrivá búrka myšlienok v mysli hrdinu) a prezliekanie kabátu sa stali základom Haze, výborným základom, no jeho realizácia je žalostná. Pod vlajkou Mantelu sa cítite ako rocková hviezda, superman, ktorému nemôže nik ublížiť. Rebelov kosíte jedna radosť, cez hľadáčik zbrane viete zamerať aj na veľkú vzdialenosť, viete predvídať hodený granát a úderom pažby odhodiť nepriateľa poriadnych pár metrov ďaleko.

Keď nadíde výmena bojujúcich strán, ani nepocítite, že stojíte na druhej strane barikády, že čelíte úžasne koordinovanej armáde a bojujete proti nadopovaným vojakom. Namiesto ťažko zabiteľných vám budú pred mieridlami pobehovať rovnako zraniteľní vojaci ako predtým rebeli. Mantelu sa absolútne nebudete báť, práve naopak, dokážete ich prekvapiť rushovaním a bleskovými akciami typu „hurá systém“.

No ale predsa tam musia byť rozdiely aspoň v zbraniach a výbave, nie? Ak si zoberieme zbrane, tak ich hlavným spoznávacím znakom je vzhľad (žltá Mantel, červená rebeli), po funkčnej stránke sú identické sniperky, granáty, prakticky všetko, čo vám prejde pod rukami. Haze sa môže pochváliť najhorším dizajnom a variabilitou zbraní v histórii FPS akcií. Brokovnica vyzerá ako pukál (navyše je žalostne neúčinná), raketomet ako zvláštny prenosný röntgen. Prakticky počas celej hry si budete musieť vystačiť so samopalom, dokonca môžete lootovať mŕtvoly inak ozbrojených vojakov, u ktorých nájdete vždy potrebnú muníciu! Takže ani nie je dôvod meniť zbraň.

Každého nepriateľa zložíte pomerne krátkou dávkou, a to aj tých, ktorí nastúpia ku koncu hry, tzv. super komando. Inteligenčne sa od vojakov s brokovnicami alebo samopalmi veľmi neodlišujú, vlastne sa vôbec neodlišujú, len majú väčšie hit pointy. Strieľajú rovnakými zbraňami, netaktizujú a ani sa neunúvajú využívať Nectar. AI hrá starú známu pesničku o presile, pričom sa neobťažuje s takými vecami ako nefungujúce skripty v chovaní, slepota, dezorientácia. To platí nielen u nepriateľov, ale aj u vašich spolubojovníkov, ktorí majú samovražedné sklony a radi sa pchajú pred vašu hlaveň. A robia to často.

Slabá variabilita však stačí na to, aby ste vedeli, že vojaci sú stále ľudia a že bossov predstavujú stroje, čo robí konflikt o niečo uveriteľnejší. Autori zostali stáť pevnými nohami aj v prípade špecialít pre každú z bojujúcich strán, ktoré si však uplatnenie nájdu prevažne v multiplayeri. Mantel vsadil na stimuláciu Nectarom, teda vojaci uvidia aj na diaľku svetieľkujúcu siluetu zakrádajúceho sa nepriateľa, rebeli sa musia uspokojiť s partizánskymi praktikami. Vedia si vyrobiť granáty obohatené Nectarom, ktoré ak vybuchnú, spôsobia predávkovanie a vyvoľajú nekontrolovateľné chovanie v radách Mantelu. Takisto ich vedia aj zahrabávať do každého povrchu (aj do plechu!), ďalej vedia kradnúť zbrane a hrať sa na mŕtveho, čo vás neraz zachráni.

Singleplayer kampaň týmto vychytávkam nedáva priestor, na nejaké pobehovanie s nožíkom a kladenie pascí (zahrabávanie granátov) nebude čas. V multiplayeri pre 16 hráčov je to o niečo lepšie, no problémom nie sú tri herné režimy (DM, TDM a Team Assault), ale skôr to, že Haze nikto online nehrá! Servery zívajú prázdnotou a botov, ktorých si nahádžete do príliš veľkých máp, vám nezaručia také jatky ako so živými hráčmi. Záchranným kolesom sa môže zdať kooperatívny režim, pri ktorom je nešťastne rozdelená obrazovka vertikálne. Strácate tak prehľad o tom, čo sa deje vo vašom okolí a často blúdite nevediac kam.

Haze bola pre tvorcov TimeSplitters veľkým trápením. Trápením s technológiou, trápením s prechodom na novú generáciou, trápením s dvojakým konfliktom a odráža sa to prakticky na odpudivej grafike, textúrach v mizernom rozlíšení, nefungujúcich skriptoch, vypadávajúcej AI, zanedbanom betateste, nelogických veciach v scenári, jednotvárnych prostrediach, zahanbujúcom zbraňovom arzenáli, nízkej variabilite nepriateľov a takto by sme mohli pokračovať veselo ďalej. Free Radical boli veľkým prísľubom kvalitnej akcie, no Haze je prekvapivo krátka, vizuálne nepríťažlivá a herne neuspokojivá podpriemerná FPS akcia.