Masívna produkcia ručne animovaných adventúr je preč, preč sú aj odvážne projekty a experimenty s používaním nezameniteľných technológií na odlíšenie sa od zvyšku hier na trhu. Zefektívnenie tvorby a znižovanie nákladov dalo priestor predrenderovanej grafike, čo by základ moderných adventúr. Preto dnes už nenarazíte na využívanie technológie stop motion, a ak mi pamäť dobre slúži, tak v hrách už ani skutoční herci nezastupujú hlavné roli (ak nepočítame cut-scény z produkcie EA). V dávnych dobách bola technikou stop motion vytvorená kultovka Neverhood. Nezabudnuteľný plastelíňak Clayman si podrobil svet plastelínou a šialenou hudbou Terry taylora.

Tento nákladný projekt si vyžiadal svoju daň, pre zvyšok štúdií išlo o varovne zdvihnutý prst, lenže to by nemohli existovať vývojári z Ruska s osobitým prístupom k tvorbe hier. Prečo ale o tom hovorím? Od našich východných susedov pochádza staručká adventúra Agent Hlína, ktorú vytvoril jediný človek, čo sa koniec koncov odrazilo na jej mizernej produkčnej hodnote a z Ruska pochádza aj Tanita: Plastelínový sen, veselá hra plná lietajúcich rýb s roztomilým dievčatkom v hlavnej roli. Pod detským vizuálom a farbami tak teplými, žeby v čajníku zovrela voda, sa skrýva bič na deti a rodičov. Tanita sa chce hrať s väčšími chlapcami alebo dievčatami (hra o jej sexuálnej orientácii nič nehovorí).

Čo tu vlastne robím?

Na prvý pohľad zaujme Tanita krabičkou a svojím spracovaním, to je neodškriepiteľné a u niektorých určite vyvolá spomienky na nezabudnuteľný Neverhood. Tanita má ale od tohto velikána ďaleko, stavia si svoj vlastný komplikovaný plastelínový sen. Malé dievčatko jedného dňa zaspí vo svojom malom domčeku v kresle pri čítaní knihy o exotických krajinách. Sníva ako letí lietadlom, brázdi oblohu plnú mrakov a vychutnáva si výhľad, keď tu lietajúcemu stroju zrazu dôjde šťava a zosype sa aj s Tanitou na malý ostrov.

No a tu začínajú skutočne vážne trampoty. Budete hľadať nielen zmysel života lietajúcich rýb, ale aj zápletky a hry samotnej. V plastelíne zmysel nehľadaj, no hra nie je tak tvarovateľná, aby ste si dobrodružstvo vymodelovali podľa seba. Presne stanovená štruktúra postráda logiku, scenár sa neobťažuje informovať hráča o cieli ani mu nepredkladá indície potrebné na postup hrou a rozprávanie je tak žalostné, že z farebného sna sa stane plastelínová nočná mora. Nad otázkou, načo zostáva malé dievčatko po vytiahnutí lietadla na opustenom ostrove s morskými tvormi, keď evidentne našla cestu domov, netreba dlho rozmýšľať.

Hra by bola prikrátka, sen prisuchý a tak ruskí vývojári museli chtiac nechtiac prísť so zápletkou a vysvetlením cez jediný nahovorený monológ v hre, čo je poslaním Tanity. Uväznený (kto vie prečo) vedátor jej oznámi, že všetko na ostrove je riadené zvukmi a treba ich jednoducho vypnúť. Dozviete sa to približne v ¾ hry, keď máte za sebou všetky nervydrásajúce hádanky a hrozby na adresu tvorcov. Autori si nerobili ťažkú hlavu s pomôckami, nápovedami, ktoré by naznačovali vyriešenie aktuálneho problému a už vôbec nerozmýšľali nad cieľovou skupinou, ktorou by za ideálnych podmienok mali byť deti.

Trpezlivosť ruže prináša

Takto narazíte v pracovni vynálezcu na videoprojektor a šesticu nič nehovoriacich záznamov na kazetách. Nemohla to byť animovaným klipom vysvetlená situácia na pláži, kam vás bez potrebného povolenia nepustí bodyguard? Nikde nenarazíte na šípku ukazujúc dôležitý objekt (mechanizmus), nie sú navyše ani farbami zvýraznené a splývajú s prostredím. K slovu sa prakticky po celú dobu bez systému pokus-omyl nikam nedostanete a skúšanie všetkého na všetko nerobí dobre prevažne netrpezlivým deťom.

Hra bez jediného znaku textu, bez hovoreného slova potrebuje inú formu rozprávania, tú však v Tanita nenájdete a tak na mnohé veci prídete náhodou, na iné len s pomocou návodu (Thx Kovi). Hra sa snaží vyjsť v ústrety akousi zavádzajúcou pomôckou, ktorá sa objavuje sporadicky a vo forme lietajúcej ryby s televízorom premietne na obrazovke ktoré predmety treba nájsť. Domotá vás aj dôležitosť niektorých dekorácií prostredia. Oči sledujú kurzor, listy na stromoch vyplazia jazyky, polomŕtva príšerka na púšti sa zvíja v bolestiach, z vrholku zasneženej hory vytryskne láva a pod. Tieto drobnosti spestrujú hranie a vedia byť aj veľmi zábavne, ak náhodou kurzorom zavadíte o kaktus a z neho sa ozve hlučný prd.

No sú tu aj také, ktoré na prvý pohľad pôsobia prehliadnuteľným dojmom. Nedá sa na ne kliknúť, nereagujú na kurzor a tak ich automaticky ignorujete. Ako také kraby na pláži. Nakoniec jedného z nich budete potrebovať, aby ste získali kokosový orech. Kedy je tá správna chvíľa na zodvihnutie? Podobný problém vzniká aj ku koncu hry s príšerkou a ventilátorom. Takéto situácie vás ľahko dostanú na vedľajšiu koľaj a vzhľadom na množstvo sprístupnených lokalít je ich vyriešenie (pochopenie) ešte viac sťažené.

Celá z plastelíny

Vynálezca hovorí Tanite, že ak sa z tohto sna prebudí, možno si naň pamätať nebude, a to v podstate vystihuje aj celú hru, no aby sme jej len nekrivdili, má aj svetlé stránky. Tou najviditeľnejšou je odvaha pustiť sa do modelovania každého jedného objektu na scéne z plastelíny. Obrazovky sú plné pohybu, roztomilých animácií a drobných detailov, ktoré z niektorých lokalít robia diorámu. Autori popustili uzdu fantázii pri vytváraní a navrhovaní mechanizmov a objektov tak, aby vcelku pôsobili bizarne, nie odpudivo.

Daňou za použitie stop motion technológie sú kostrbaté animácie Tanity a určite by si väčšiu pozornosť zaslúžili samotné scény, ktoré sú zle nasvietené, resp. hlavná postava nevrhá na pozadie skutočný tieň. Mnohé drobnosti kazia dojem z celistvosti a vidieť, že boli dorábané. Kompozične však v prostrediach sedia a nepôsobia rušivo, práve naopak, svoju dekoračnú úlohu zvládajú na jednotku. Vizuál nenesie črty vysokej produkčnej hodnoty Neverhood, no zato je veselá grafika ozvučená príjemnou a počúvateľnou hudbou a čo je najlepšie, celá hra beží ako z praku.

Za svižnosť si autori zalúžia mimoriadnu pochvalu. Absentuje okamžité opustenie obrazovky po dvojkliku a sem tam stojí Tanita ako prikovaná, keď sa pozerá do zrkadielka a upravuje si účes, no hra zvláda viacero aktivít naraz a nečaká, kým sa jedna dokončí, aby mohla byť začatá druhá, čo je častý neduh moderných adventúr. Predmety sa zbierajú okamžite bez čakania, to platí aj pri používaní a prieskume, takto svižná adventúra tu už dlho nebola.

Tanita: Plastelínový sen je adventúra plná protikladov, ktorá sa medzi ostatnými nestratí práve vďaka unikátnemu vizuálu. Vysoká obtiažnosť a náročnosť bude pre deti utrpením, pre hráčov adventúr ľahkým závanom nostalgie.