Chcel by som vám vyrozprávať jednu legendu. Legendu o tradičnom boji dobra proti zlu. Na jednej strane bol skutý meč Soul Calibur, jeho presným opozitom bol temný Soul Edge. Dnes sa nám uzatvára dlhoročná sága týchto mečov, ktorá započala už v roku 1996. V tej dobe sa objavila nápaditá bojovka s názvom Soul Edge, ktorá ponúkla unikátny systém boja so zbraňou a podľa dnešného výsledku je nutné dodať, že systém to bol veľmi úspešný. V tej dobe sa 9 bojovníkov z rôznych častí sveta vydalo z rôznych dôvodov hľadať ultimátny meč. Ten sa náchádzal vo forme páru – dvoch neskutočne silných mečov.

V pokračovaní, ktoré už nieslo názov Soul Calibur sa síce skončila 25 ročná vláda teroru kapitána Cervantesa, ktorý získal meč ešte v predchádzajúcej, no meč použil ako hostiteľa mladého rytiera Siegfrieda a premenil ho na príšeru menom Nightmare, ktorá vrhla Európu do chaosu. Písal sa rok 2002 v reálnom svete a rok 1591 v univerze hry. Nightmare so svojimi posluhovačmi už nazbieral dostatok duší na uskutočnenie temného rituálu, no v pravej chvíli traja bojovníci napadli hrad. V krutom boji sa objavila svätá forma meča – Soul Calibur. Meč na strane dobra nakoniec vyhral, no oba sa stratili. Siegfried získal svoju pamäť a Nightmare začal nový hon na duše pre obnovenie meča Soul Edge. O 3 roky neskôr sa v rovnakom roku chronológie série napĺňa dejová línia tretej časti. Nightmare už získal vlastné telo a začal hon za dušami, Siegfried sa snažil zničiť oba meče. V deji sa objavuje aj Zasalamel, ktorý sa snaží bojovať proti Nightmare a Siegfried je smrteľne zranený.

Teraz sa zavŕši celá sága, keď Siegfried oživený pomocou Soul Caliburu sa vydáva už definitívne zničiť oba meče, no na scéne sa objavuje jeho tvorca, Algol. Vládne obom častiam meča. Tento hrdinský kráľ jeho pomocou nastolil mier v krajine a bol uznávaný medzi ľudom, avšak jeho syn nedokázal odolať vábeniu meča a tak sa mu úplne poddal, Algol ho musel poraziť a po jeho smrti sa rozhodol vytvoriť protiklad pre Soul Edge. Po množstve neúspešných pokusov sa mu to konečne podarilo, vytvoril Soul Calibur a jeho sila bola uzavretá práve v meči. Teraz sa pri oživení Siegfrieda vrátil a schyľuje sa k poslednému boju. Základ príbehu som vám trošku zaspoiloval, ako to však skončí, to bude len a len na vás.

A long time ago, in a galaxy far, far away... Príbeh tejto časti sa však zamotáva ešte viac. Vďaka exkluzívnej licencii, ktorú uvoľnil George Lucas sa na scéne objavujú kultové postavy. Majster Yoda vycítil istý druh sily niekde vo vesmíre a tak sa v X360 verzii vydáva po jej stopách do vzdialenej galaxie. Niečo podobné, len s vlastným cieľom koná v PS3 verzii hry aj temný Darth Vader. Akoby toho nebolo dosť, tak vysiela na misiu aj svojho tajného učňa, ktorý ešte môže zamiešať karty a pred jeho ostrým nasadením vo Force Unleashed ide o viac než príjemnú ochutnávku. Celkovo sú však dojmy zo SW bonusov zmiešané. Zatiaľ, čo mne prišiel učeň ako jedna z najhrateľnejších postáv, tak fanúšikovia série nové postavy a arény (2) prijali skôr chladne a občas dokonca s odporom, lebo úprimne, aj keď sa jedná o príjemné osvieženie v rámci série, tak to do nej nepatrí.

Nedá mi nespomenúť technickú stránku hry. Trošku bezvýznamne na krabici kričí licencia Havok, keďže fyzika je v tomto type hry asi rovnako dôležitá, ako jej výučba na teologickej fakulte. Deštrukcia prostredia nie je z tých s najvyšším „wau“ faktorom, ale zas na druhú stranu poteší a o ňu predsa nejde. Hlavne mi v tomto odstavci ide o grafiku, ktorá je bezkonkurenčne najlepšia medzi next-gen bojovkami. Občas sa síce vyskytnú kolízie polygónov, ako prepadnutie postavy do nejakého objektu, ale pri tak nádherne vymodelovaných postavách si to ani nevšimnete. Arény už také úžasné nie sú, no animácie postáv vo mne rezonujú dodnes. Tekken sa teda bude musieť zapotiť, aby prekonal SC4. Zvuky mi osobne prišli dosť infantilné a nebol som sám s podobným názorom. Testovací subjekt číslo 2 a fanúšička série sa so mnou zhodla v názore na zlé anglické nadabovanie postáv. K skladbám by som už také výtky nemal, akurát sa mi zdalo, že sa od SC1 moc nezmenili.

Hra ponúka vcelku slušnú prehliadku postáv. Okrem spomínaných troch (dvoch v každej verzii) sa tu objavuje 24 osvedčených bojovníkov, 2 úplne nové a 5 bonusových. Medzi dve úplne nové sa radí Algol a bojovníčka Hilde. Bonusové postavy potom potešia hlavné mužskú časť hráčov a aj  istú minoritnú časť žien. Je to totiž 5 sexi ženských postáv, ktoré majú zakryté naozaj iba to nutné, navyše u niektorých sa dá bojovať s dvoma rozličnými zbraňami, čo dokáže spestriť tiež zážitok. V bojoch však stretnete oveľa väčšie množstvo, no iba tento „skromný“ počet je hratelný. Pre tvorčie nátury je tu aj možnosť vytvoriť si postavu v Character Creatore. Osobne by som ho skôr nazval customizátorom a to nielen z dôvodu možnosti upravovania pôvodných postáv. Nech vytvoríte akéhokoľvek bojovníka, tak sa nedokážete zbaviť pocitu, že bojujete s jeho predlohou. Bohužiaľ s vytváraním Sithov a Jediov sa môžete rozlúčiť, to už licencia pokryť nedokázala. Postavy prevetráte aj v slušnom počte arén, čo tiež každého len a len poteší.

Zatiaľ som obchádzal kľúčový element hry a to súboje samotné. Tie sú vo svojej kategórii bojoviek so zbraňou naozaj bezkonkurenčné. Iná situácia už nastáva pri migrácii na sériu z nejakej inej a čiastočne aj pri nováčikoch. Nie každému kombo systém hry úplne sadne a hlavne hard-core fanúšikovia série Tekken môžu spozorovať problémy pri nekompatibilite paprčiek s ovládacím systémom hry. Ten sa od minula trošku zmenil, pri niektorých postavách sa dokonca úplne zmenil command list, no aj tak sa jedná o jeden z tých lepších. Každopádne by som túto kapitolu uzavrel konštatovaním, že aj keď nie je intuitívne ako v Tekkene, tak mu treba dať čas a človek si zvykne. Súboje samotné sú potom následne prevedené a po naučení drvivej väčšiny úderov sa môžete tešiť na krásnu choreografiu s rozmanitými možnosťami zabitia súpera, napríklad aj vyhodením z arény. Séria Mortal Kombat je charakteristická Fatalitami, tu narazíte na „dorážacie“ údery nazvané Critical Finish a ich zvládnutie je rovnako ťažké ako pri spomínaných Fatalitách, efektivita však rovnaká, len menej krvavá. Prvá vec, ktorá musí byť pre Critical Finish splnená, je nulová hladina Soul Gauge v bare súpera, úroveň klesá pri neustálom blokovaní útokov, pri útočení naopak stúpa, takto sa súper dostane do Soul Crush pozície a vtedy stlačením krkolomnej kombinácie kláves vaša postava vykoná efektný útok, jeho smrteľniosť  však zavisí od ostávajúcej energie súpera.

Herné možnosti dajú hráčovi na slušnú dobu zabrať. V prvom rade sa dá zahrať len tak nezáväzne Arcade, kde bojujete proti rade súperov. Ďalej samozrejme nesmie chýbať Story Mode, kde si krásne prezriete príbehy všetkých postáv, bohužiaľ iba v 5 úrovniach náročnosti hodiacich sa pre tehotné ženy a malé deti. Hard je jedinou možnosťou a ani pri tej sa nezapotíte na istých intímnych miestach. Vo Versus móde môžete nakopať sedací sval niekomu známemu hneď vedľa seba. V prípade asociálneho správania potom podobný zážitok dokáže dopriať aj online multiplayer, len s tým rozdielom, že častejšie budete KO práve vy, pokiaľ hru samozrejme nemáte brutálne naskillovanú. Najzaujímavejšími možnosťami je Tower of Lost Souls a jej 2 časti. Ascend je jednoduchší a postupujete v ňom zdola nahor, kedy každých pár poschodí si vyberáte postavy a cez pár ľahučkých bojovníkov sa prebíjate až k bossovi. Jednoduchosť spočíva vo vyberaní postavy po každom bossovi, kedy v rade bojujete proti 6 postavám maximálne, čiže smrť hrozí minimálne. Descend je survival. Bojujete proti protivníkom v rade a a snažíte sa umrieť čo najneskôr.

Hru by som nakoniec zhodnotil ako jednu z 3 najlepších bojoviek na X360 a rovnako aj na PS3. Aj keď si ma hra zo začiatku nezískala, tak postupne sa u mňa dostala na úroveň Virtua Fighter 5 a bavila ma skoro rovnako, ako nedávno recenzovaný DBZ. Potešia aj sťahovateľné bonusy v podobe originálneho soundtracku a vybavenia pre postavy, ktoré je len tak mimochodom vcelku dôležitým faktorom do hry, kedy ho získavate zhadzovaním zo súperov počas boja. Jednoducho štýlové zakončenie série s príjemnými bonusmi a perfektným grafickým spracovaním, samozrejme s chybami.